BRATISLAVA 9. júna (WEBNOVINY) – Domáca ekonomika zostáva naďalej brzdou rýchlejšieho rastu slovenského hospodárstva. Domáce komponenty mali totiž na tvorbe hrubého domáceho produktu v prvom štvrťroku tohto roka prevažne záporné príspevky. Platí to aj pri medzikvartálnom vývoji, kde podľa analýzy Národnej banky Slovenska z domácich komponentov kladným rastom prispela paradoxne iba konečná spotreba verejnej správy, ktorá bola oproti poslednému štvrťroku minulého roku vyššia o 0,9 %, kým konečná spotreba domácností poklesla o 0,1 % a tvorba hrubého fixného kapitálu dokonca o 1,8 %. Celkovo slovenské hospodárstvo v prvom štvrťroku podľa sezónne očistených údajov medzikvartálne vzrástlo o 1 %, reálny medziročný rast dosiahol 3,5 %.
Spotreba verejnej správy pritom podľa centrálnej banky medzikvartálne rástla napriek medziročnému poklesu výdavkov na tovary a služby. Znížil sa aj počet zamestnancov v sektore, čo sa však na celkových mzdových kompenzáciách neprejavilo. „Rast celkového objemu mzdových výdavkov v rámci konečnej spotreby verejnej správy mohol byť ovplyvnený vyplácaním odstupného, ako aj možným prepúšťaním pracovníkov s nižšími mzdovými nárokmi,“ konštatuje menový odbor Národnej banky Slovenska s poznámkou, že investície v sektore verejnej správy medziročne mierne vzrástli.
Investície v hospodárstve naopak nedosiahli úroveň posledného vlaňajšieho štvrťroku napriek tomu, že pokračuje rast priemyselnej produkcie a ziskovosť firiem. Z jednotlivých odvetví sa pod tento vývoj podpísalo najmä stavebníctvo, ktoré sa z krízy spamätáva najdlhšie. „Vidieť to môžeme aj v poklese investícií do všetkých typov budov vrátane budov na bývanie, ktoré si udržali ako jediné svoj rast aj počas krízového obdobia,“ uvádza centrálna banka.
Spotreba domácností zostáva naďalej negatívne ovplyvnená situáciou na trhu práce, aj keď tá sa postupne zlepšuje. Medziročne ani medzikvartálne sa takmer nezmenila napriek tomu, že rástli príjmy aj zamestnanosť, dôsledkom čoho bolo ďalšie zvýšenie miery úspor. „Zamestnanosť v ekonomike začiatkom roka zaznamenala výraznejšie zrýchlenie jej medziročnej dynamiky, k čomu prispel hlavne rast počtu zamestnancov v priemysle,“ uvádza vo svojej analýze Národná banka Slovenska.
Jednoznačným ťahúňom slovenského hospodárstva tak stále zostáva zahraničný obchod. Kým na medziročnej báze príspevok exportu dosiahol 15,8 % a importu 11,3 %, na medziročnom náraste hrubého domáceho produktu sa vývoj podieľal 5,6-percentným rastom a dovoz 2,3-percentným. Aj v tomto komponente sa tak prejavuje stále slabý výkon domácej ekonomiky. „Dovozy za rastom vývozov mierne zaostávali, keďže domáca časť ekonomiky sa naďalej nevyvíjala priaznivo,“ dodáva centrálna banka.
