Budú mať Košice menej mestských častí? Na stole sú rôzne varianty, so svojím chce prísť poslanecký klub v meste, ale aj poslanec NR SR. Prednedávnom opätovne otvoril otázku potreby znížiť počet mestských častí metropoly východu poslanec parlamentu Igor Šimko (Hlas-SD). Košice majú v súčasnosti 22 mestských častí.
Mesto má podľa výsledkov posledného sčítania necelých 230-tisíc obyvateľov. Šimko poukázal na byrokraciu a výdavky, ktoré takéto nastavenie prináša, a navrhol model so šiestimi mestskými časťami, pričom štyri z nich by mali kopírovať súčasné okresy.
Poslanec tiež avizoval, že ak sa problematika mestských častí nebude riešiť na úrovni mesta, návrh je pripravený predložiť do národného parlamentu spolu s poslancom Andrejom Sitkárom (Smer-SD), ktorý je zároveň poslancom košického mestského zastupiteľstva.
Sídlo pôvodných administratívnych celkov
Minulý rok v novembri prišiel na mestské zastupiteľstvo s návrhom redukcie mestských častí poslanec Dominik Babušík (Košický klub). Model inšpirovaný mestami ako Praha či Brno pracoval s myšlienkou, že Košiciam by ostalo deväť mestských častí, pričom novovzniknuté administratívne celky by boli označované ako I., II. až IX. Mestským častiam by ostali ich vlastné historické symboly, ale aj pôvodne názvy, ktoré by používali pri rozličných príležitostiach.
3. ročník Veľkej ceny Košíc v skokoch na trampolíne – Slovak Trampoline Open 2024
Administratívne celky by sídlili na úradoch pôvodnej veľkej mestskej časti. Predseda Košického klubu Ladislav Lörinc krátko po medializácii Šimkovho návrhu pre médiá uviedol, že jeho klub aj na jar tohto roka prišiel s konkrétnym návrhom, ktorý sa podľa neho nestretol s pochopením niektorých poslancov mestského zastupiteľstva ani vedenia mesta.
„Všetky naše snahy zmarili a donútili nás stiahnuť návrh na prepracovanie,“ vyjadril sa. Dodal, že na uznesení pracujú a zakrátko ho plánujú predložiť, rokovať by sa o ňom mohlo na prelome rokov. Uviedol tiež, že pôvodne navrhovali deväť až 11 mestských častí, vyzerá to ale tak, že najväčšiu politickú podporu má 11 mestských častí.
Riešenie pre efektívnejšie fungovanie
„Finalizujeme dôvodovú správu o ďalšie analýzy, ktoré žiadali naši poslaneckí kolegovia,“ uviedol. Zdôraznil, že existencia mestských častí je dobrá vec, no je potrebné ich racionalizovať. Samotné mesto Košice pripravuje v spolupráci s univerzitami analýzu súčasného usporiadania, tiež by chceli nájsť riešenie pre lepšie a efektívnejšie fungovanie.
„Tento krok je reakciou na potrebu zlepšenia kvality a dostupnosti verejných služieb, ako aj na zabezpečenie spravodlivého a transparentného financovania samotného mesta i mestských častí,“ uvádza mesto. Na analýze spolupracuje s Právnickou fakultou aj Fakultou verejnej správy UPJŠ v Košiciach, a tiež s Ekonomickou fakultou TUKE, s ktorými podpísalo aj memorandum o spolupráci na tejto analýze.
Poslanci parlamentu by mohli navrhnúť racionalizáciu počtu mestských častí Košíc
„S objektívnou analýzou nám vďaka tomuto memorandu pomôžu inštitúcie a odborníci, ktorí k tejto problematike pristupujú čisto na základe dát. V modernej dobe sa musíme o mestských častiach rozhodovať na základe dát a nie na základe emócii, politikárčenia prípadne vypočítavosti niektorých starostov, ale na základe dát, ktoré prinesú odborné kapacity,“ uviedol primátor Košíc Jaroslav Polaček (nezávislý), akcentoval, že zmena súčasného stavu je veľmi potrebná.
Plytvanie prostriedkami a odkladanie riešenie
V prvej fáze projektu bude súčasný model dôsledne analyzovaný, s cieľom zistiť, aká je ekonomická náročnosť a kvalita výkonu kompetencií v mestských častiach, hodnotená by mala byť aj transparentnosť financovania.
Podľa výsledkov analýzy by mal byť spracovaný návrh optimálneho fungovania samosprávy, ktorý by mal zlepšiť jej hospodárenie aj efektívnosť. Navrhnuté by mali byť aj legislatívne kroky, ktoré budú potrebné na implementáciu modelu.
„Po dokončení návrhu bude zabezpečená odborná oponentúra a prebehne komunikácia so zástupcami samosprávy v meste Košice. V neposlednom rade bude informovaná aj široká verejnosť, aby mala jasný prehľad o plánovaných zmenách a ich výhodách pre mesto,“ uviedlo mesto. Lörinc označil cestu zvolenú vedením mesta za odkladanie riešenia a plytvanie prostriedkami.
Divadelný Spiš ponúkne silné príbehy aj hit svetových javísk. Začína sa najväčší medzinárodný divadelný festival na východe Slovenska
„Dať 300-tisíc na analýzy univerzitám nám príde v dnešnej kritickej finančnej situácii ako veľmi zlé riešenie. Nakoniec to aj tak bude buď rozhodnutie mestského zastupiteľstva, alebo rozhodnutie Národnej rady SR,“ vraví predseda Košického klubu.
Oficiálny návrh sa neobjavil
Predsedníčka Rady starostov Lenka Kovačevičová pre agentúru SITA uviedla, že žiadny oficiálny návrh obsahujúci analýzu či dopadovú štúdiu, ktoré by ukázali, ako daný model bude fungovať, sa neobjavil.
„Padali tam v minulosti rôzne návrhy, ale to môžem nazvať, že to bola jedna A4 s niečím a nebolo to dopracované,“ podotkla. Analýza na ktorej mesto spolupracuje s univerzitami a odborníkmi by podľa nej mohla vygenerovať dáta. Dodala, že rokovať sa bude aj na Rade starostov.
„Buď sa dohodneme o budúcom modeli fungovania mesta Košice ako takom, pretože tých obyvateľov máme okolo 220-tisíc a ten počet klesá, a mestských častí máme 22,“ uviedla a zdôraznila, že chápu nevyhnutnosť reformy. Poukázala na potrebu zosúladenia financovania, kompetencií i miernej centralizácie administratívy, no zdôraznila, že občan by nemal o nič prísť, naopak, kvalita služieb by sa mala zlepšiť.
Zástupcovia menších mestských častí
Agentúra SITA oslovila i starostov menších mestských častí, ktorí boli prítomní na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Starosta MČ Košice-Poľov Roland Lacko, starosta MČ Košice-Ťahanovce (obec) Ján Nigut a starosta MČ Košice-Barca Gabriel Krištof sa zhodli na tom, že dosiaľ ani nevideli žiadny konkrétny návrh na redukciu počtu mestských častí. O Šimkovom návrhu sa podľa Lackovych slov dozvedeli z médií a sociálnych sietí.
„Je veľa rečí okolo toho, ako by to mohlo vyzerať, ale nám to pripadá nekoncepčné,“ doplnil Nigut a poznamenal, že hoci sa o tom diskutuje už dlhší čas, žiadne konkrétne modely zatiaľ na papieri predstavené nevideli.
„Zatiaľ to vyzerá ako na trhovisku, keď sa dávajú návrhy a licituje sa o číslach,“ myslí si. Považuje to za nezodpovedné aj voči občanom, ktorých by sa to mohlo dotknúť. Spôsob, akým sa o zlučovaní mestských častí jedná, označil za nespravodlivý a neetický, hoci teraz zákonný. Predkladatelia návrhov sa podľa neho tiež ponáhľajú, aby to stihli pred najbližšími komunálnymi voľbami.
„Ja si myslím, že je to politická vec. Lebo nikto nehovorí o ekonomických číslach,“ vraví Lacko. Je toho názoru, že by sa mali baviť aj o ekonomických dopadoch. Opýtaní starostovia sa zhodli, že diskusii sú naklonení.
Poslanci v úlohe porotcov
Nigut uviedol, že možností je viacero, no je potrebné „dať ich na stôl“ a hovoriť aj s občanmi, a to nielen o hraniciach či symboloch mestských častí, ale najmä o kompetenciách, ekonomickom nastavení a efektívnosti mestských častí.
„Ide o to, za akú cenu akú službu dostanú občania,“ povedal. Dodal, že mestským poslancom účty skladať nemusí, lebo ho volili občania jeho mestskej časti, a poslanci by mali byť partnermi, nie porotcami.
„Poďme hovoriť o spolupráci, rozvoji, nie o rozdeľovaní a licitovaní o počte MČ či deštrukcii,“ zdôraznil. Krištof sa vyjadril, že ide o vážnu tému a je potrebné posúdiť všetky ‚pre‘ a ‚proti‘.
Readmisia nežiadúcich osôb medzi SR a Ukrajinou sa zjednoduší
„Pri takejto téme by bolo korektné diskutovať aj s občanmi o tom, aký to bude mať dopad, že bude mať mesto šesť alebo deväť mestských častí,“ dodal.
Starostovia poukázali aj na problematiku financovania. Samostatné obce obdobnej veľkosti ako malé mestské časti podľa nich disponujú oveľa väčšími rozpočtami, kým oni majú k dispozícii len časť a iba podielových daní. Tie im ale sotva vystačia na nutné výdavky, na rozvoj už veľa neostáva.