BRATISLAVA 21. augusta (WEBNOVINY) – Podpredseda NR SR a predseda strany Most-Híd Béla Bugár nepríde na oslavy Dòa sv. Štefana krá¾a, ktoré v nede¾u organizuje mesto Komárno a obèianske združenie Palatinus pri jazdeckej soche sv. Štefana krá¾a z rodu Árpádovcov. Ako uviedla dnes pre agentúru SITA hovorkyòa strany Most-Híd Nora Czuczorová, Bugár na akciu nepríde, pretože nechce, aby sa z tejto oslavy stala politická záležitos. Bugár mal na podujatí, kde bude hlavným reèníkom bývalý prezident Maïarskej republiky László Sólyom, vystúpi s prejavom.
Sólyoma privíta na moste medzi Komárnom a Komáromom viceprimátorka Komárna Éva Hortai s predsedom obèianskeho združenia Palatinus Nándorom Litomericzkym. Pri soche sv. Štefana ho privíta primátor Komárna Tibor Bastrnák. Na úvod slávnosti majú zaznie slovenská a maïarská štátna hymna. Po nej sa prihovorí úèastníkom Bastrnák a s prejavom vystúpi László Sólyom.
V Komárne bola 21. augusta 2009 odhalená jazdecká socha sv. Štefana krá¾a. Jej autorom je akad. sochár Lajos Gyõrfi. „Bol tak vytvorený pomník panovníkovi, ktorý ako budovate¾ krajiny vytvoril župný systém krá¾ovstva a za sídlo jednej zo žúp ustanovil Komáròanský hrad,“ uviedla Hortai pre agentúru SITA. Už v roku 2008 vytvorili Jókaiho všeobecnovzdelávací a múzejný spolok a obèianske združenie Palatinus komisiu, ktorá sa mala postara o zhotovenie sochy.
Na odhalenie sochy pred rokom mal prís aj Sólyom. Bol mu však odoprený vstup na Slovensko. Vláda vtedy argumentovala tým, že jeho návšteva „predstavuje bezpeènostné riziko“. Incident vyvolal medzi Budapešou a Bratislavou diplomatickú vojnu. Sólyoma vo funkcii nahradil 5. augusta Pál Schmitt.
Sólyom pred rokom na moste za Komárnom oznaèil odopretie jeho vstupu na Slovensko, ktoré mu nótou oznámilo Ministerstvo zahranièných vecí SR, za bezprecedentný krok vo vzahu dvoch spojencov, ktorý sa nedá vysvetli. Na Slovensko vtedy Sólyom nevstúpil, ale avizoval, že sa ešte vráti. Vtedajší maïarský minister zahranièných vecí Péter Balázs slovenskému ve¾vyslancovi v Budapešti Petrovi Weissovi vyjadril svoj „hlboký písomný aj ústny“ nesúhlas s incidentom, poèas ktorého Slovensko odmietlo vpusti Sólyoma na svoje územie.
V dobe svojho panovania (od r.1000) zvolával sv. Štefan krá¾ z rodu Árpádovcov každoroène na 15. august, v deò Nanebovzatia Panny Márie, do stolièného Belehradu krá¾ovskú radu. V tieto dni sa prijímali nové zákony. Štefan krá¾ bol 20. augusta 1083 svätoreèený. V tom èase vládol Ladislav z rodu Árpádovcov, ktorý nariadil, aby bol 20. august každoroène „oslávený ako deò sv. Štefana, ako sviatok svätca”. V roku 1686, na pamiatku oslobodenia Budína od Turkov, nariadil pápež Inocent XI., aby si celý katolícky svet pripomínal sviatok sv. Štefana. V roku 1771 ustanovila Mária Terézia tento deò za sviatok v celom krá¾ovstve. V roku 1818 Miestodržite¾ská rada už presne formulovala spôsob osláv tohto sviatku. V roku 1878, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, bol 20. august ako sviatok potvrdený ministerským nariadením. Jeho oslavy sa uskutoènili aj v roku 1945. Od roku 1989 si tento deò pripomínajú na mnohých miestach Karpatskej kotliny.
SITA