Aký bol rok 2011?
Nebol to ľahký rok. Od začiatku roku sme mali problémy pri prijímaní rôznych zákonov. Vo februári sme sa horko ťažko dohodli dvojakom štátneho občianstve. Následne piati z vládnej koalície, Radoslav Prochádza z KDH a štyria matovičovci povedali, že síce 74 poslancov sa takto dohodlo, ale im to nevyhovuje a neprešlo to. Takéto problémy sme mali vkuse. Ale čo bolo charakteristické pre rok 2011, to je jednoznačne pád vlády. Problémy s eurovalom, potom nezodpovedná politika jednej z koaličných strán a výsledok predčasné voľby. V závere roka to bol zas odpor lekárov.
Keby som sa ešte posunul viac do minulosti, v roku 2010 ste nečakali, že prídu takéto rozpory v tejto koalícii, že by mohla padnúť vláda skôr, ako o štyri roky, keď jej vyprší mandát?
Nie, nečakal som. Klamal by som, keby som povedal, že v roku 2011 som očakával pád vlády. To určite nie. Očakával som, že problémy budú oveľa väčšie pred koncom volebného obdobia. To vždy tak býva. Koncom tretieho a začiatkom štvrtého roka vládnutia politické strany sa chcú odlíšiť od koaličných partnerov a samozrejme aj tí, ktorí rozmýšľajú vytvoriť si vlastnú politickú stranu, tak rok pred voľbami musia štartovať. Matovičove správanie som očakával. Ale že dôjde k pádu vlády po roku aj niečo, to teda nie. A to napriek tomu, že som bol jediný, ktorý na začiatku nášho vládnutia povedal, že toto je najkomplikovanejšia vládna koalícia, v ktorej som mal možnosť byť.
Dá sa povedať aj najhoršia?
Tak najhoršia koalícia to nebola. Práve to je ten rozdiel. Keď si zoberieme výsledky za rok a pol, tak sme naštartovali veľa vecí. Prijali sme veľa protikorupčných opatrení, niektoré sme aj prehnali. Napríklad zákon o verejnom obstarávaní sťažil podmienky každému a to je zlé, lebo oveľa ťažšie môžeme zrealizovať európske projekty. Peniaze z EÚ čerpáme tým pádom ťažšie. Minimálne v oblasti transparentnosti sme však urobili dosť. Zlacneli niektoré štátne zákazky a nehovorím len o diaľniciach.
Vám išlo aj o menšinové otázky.
Čo sa týka menšinových vecí, nemôžem byť absolútne spokojný, ale vyriešili sa niektoré problémy. Odstránili sa pokuty pre občanov zo zákona o štátnom jazyku. Prijal sa zákon o používaní menšinových jazykov, ale hlavne zmenila sa atmosféra. Aj teraz sme mali rôzne ťažké témy, ktoré boli naservírované z Maďarska. Vládna koalícia sa to nesnažila riešiť bojovými výkrikmi, ale diplomatickou cestou. Preto je možné povedať, že napätie alebo protimaďarskosť počas našej vlády, počas roku aj niečo, skoro úplne vymizlo. Škoda, že sme nevedeli vyriešiť napríklad zákon o dvojakom štátnom občianstve. Teda vláda určite nebola najhoršia, ale bola najkomplikovanejšou koalíciou.
Čiže ani sa nedá povedať, že by to bol stratený rok a pol, ktorý máme za sebou?
Ja si myslím, že nie. Problém je v tom, že občania sú veľmi znechutení z pádu vlády. Sú znechutení aj z toho, že niektorí komunikovali cez médiá. Pre mňa to bolo tiež ťažké zistenie, že máme neskúsených politikov, ktorí najprv komunikovali cez médiá.
Tohto ste sa nezbavili za rok a pol a dá sa povedať, že to bol najčastejší hriech tejto koalície.
Súhlasím. Toto bolo okrem pádu vlády najhoršie. Vyzeralo to tak, že sa len hádame a nič nerobíme.
S kým sa vám najťažšie rokovalo z vládnej koalície? Kto bol taký najtvrdší vyjednávač?
Najväčšie prekvapenie pre mňa bolo, že štyria poslanci mohli zablokovať parlament a robili to. My sme sa dohodli napríklad na zákone o používaní menšinových jazykov. S každým klubom sme to prerokovali viackrát. A potom, keď už sme to mali ako tak dohodnuté, prišiel pán Matovič a chcel, aby sme začali od začiatku.
Vrátim sa k menšinovej otázke. Neprešlo občianstvo, nestihli ste presadiť financovanie kultúr národnostných menšín. Kde to väzí, že takéto veci nejdú schváliť?
Financovanie kultúr národnostných menšín by určite prešlo, keby neboli predčasné voľby. Problém je vždy v tom, že podaktorí politici nevychovávajú svojich voličov. Ak volič má nejaké protimaďarské názory, tak to politik radšej neopraví, bojí sa. Ale predsa došlo k určitému pozitívnemu posunu. Dvojaké štátne občianstvo podporovali okrem jedného z KDH a štyroch matovičovcov fakticky všetci. Všetkých sme vedeli presvedčiť. Je to posun slovenských politikov. Občianstvo neprešlo, ale my sme vyzbierali 43 podpisov na podanie na Ústavný súd. My sme pritom mali len 14 poslancov, to znamená, že aj tu došlo k určitému posunu. To treba pozitívne vnímať.
Vnímate Slovákov ako protimaďarských? Teda, že Maďarov berú ako nejakého strašiaka?
Ani nie, ale je tam taká dezinformovanosť. Vtedy, keď sme prijímali zákon o používaní menšinových jazykov, tiež som bol niekde na severe a pýtali sa, prečo by sa mali naučiť po maďarsky. Takýmto klamstvom oblbujú svojich voličov tí, ktorí si myslia, že stačí ich trošku postrašiť. Volič musí dostať pár informácií na to, aby začal používať svoju hlavu a neveril úplne politikom. Ja tvrdím, že každého treba hodnotiť na základe toho čo robí a nie to, čo hovorí. Hovoriť sa dá všetko, aj sľubovať sa dá hocičo, ale ten výsledok ukáže, či to myslel vážne alebo nie.
Prečo je dôležité, aby sme si rozumeli v tomto regióne?
Nielen v tomto regióne, na celom svete. V ťažkých časoch a také budú určite, vzniká sociálne napätie. Je veľmi jednoduché to sociálne napätie pretransformovať napríklad na protimenšinové postoje, protirómske, protimaďarské. Potom stačí, keď padne nejaká facka. Zodpovednosť je, či to vieme zastaviť. Rôzne dezinformácie, ktoré existujú v slovensko-maďarských vzťahoch, mýty, ktoré sme ešte nevedeli zmeniť, prerobiť v hlavách ľudí, sťažujú možnosť sa dohodnúť. Pre menšiny vždy bude platiť, že nikdy v slovenskom parlamente nebudú mať 76 poslancov. Tak musia spolupracovať.
Ako je možná spolupráca?
Len vtedy, keď im budú rozumieť. Toto je cesta aj pre menšiny. Preto sme vybudovali Most. Aj vo vnútri našej strany menšinové témy prejdú hlavami našich Slovákov. Aj pre nás je to dobré, aj pre nich. Aj oni mali až do vzniku našej strany dezinformácie.
Rozhodujete o menšinových veciach v strane jednohlasne?
Nie. Vždy sa snažíme dosiahnuť kompromis.
Sú Slováci a Maďari viac „militantnejší“, ako ostatné európske národy?
Nemyslím si. Máme historickú skúsenosť zo spolužitia, ktorá ani z jednej ani z druhej strany nie je vždy bezproblémová. V hlavách Slovákov prevláda presvedčenie, že Maďari ich 1000 rokov utláčali, čo je blbosť. Stačí sa pozrieť na históriu. O národnostnom útlaku sa dá hovoriť v určitom období, ktoré však bolo krátke. Ale takisto je možné hovoriť, že aj na Slovensku bolo obdobie bez domoviny pre Maďarov len preto, lebo ich niekto označil za nespoľahlivých a niektorých vysťahovali. Keď tieto otázky nebudeme vedieť uzavrieť tak, že každý tomu bude trošku rozumieť, tak potom nikdy porozumenie nebude.
Slováci na tomto území ako keby od konca Veľkej Moravy neexistovali. Vôbec sa nehlásime k uhorským dejinám, ktoré tvorili oba naše, ale aj iné národy.
Historicky prvý takýto pozitívny prejav mal kedysi predseda NR SR Pavol Hrušovský, ktorý povedal, že máme spoločnú históriu. Politici by sa mali snažiť o to, aby porozumenie bolo oveľa väčšie. Vždy sa dajú riešiť problémy v atmosfére, kde je spolupráca, kde je snaha spolupracovať a rozumieť problémom toho druhého, ako keď vznikajú mýty. Existuje spoločná kniha histórie, ktorá zatiaľ nebola odsúhlasená a vytlačená. V nej sú určité časti, kde je stanovisko Maďarskej republiky a iné stanovisko SR. Z toho vidieť, že na niektoré časti našej spoločnej histórie sú síce dva pohľady, ale to ešte neznamená, že jeden druhého musíme vnímať ako nepriateľa.
Ako vnímate Maďarsko v slovensko-maďarských vzťahoch?
To, že FIDESZ vyhral dvojtretinovou väčšinou, nepomohlo. Niektoré témy sú násilne presúvané aj na Slovensko a vyvoláva to len napätie. Napríklad teraz volebné právo. To, že niekto bude mať možnosť voliť v Maďarsku a hlasovať za nejakú stranu, to máme aj my. Tí, ktorí majú naše občianstvo v zahraničí, pokojne to môžu robiť. Ale aby niekto zastupoval tunajších Maďarov, občan SR v maďarskom parlamente, akú to má legitimitu? Toto už je problém aj pre mňa. Je tu 300-400 tisíc voličov maďarskej národnosti, ako ich bude zastupovať? Tieto témy nie sú dobré a zbytočne len rozvíria národnostné vášne. To nemá význam. Zas na druhej strane všetko oveľa citlivejšie vníma SR a slovenskí politici. Ale napriek tomu môžem povedať, že to, čo bolo napríklad bolo za Fica, keď stačilo pár uniformovaných ľudí v historických uniformách v Kráľovskom Chlmci, aby okamžite slovenská vláda pod vedením Fica zvolala mimoriadnu bezpečnostnú radu, alebo keď prezident Sólyom nemohol prísť na Slovensko, to je tiež zbytočné. Takéto veci by sa nemali diať ani z jednej ani z druhej strany. Kto je múdrejší? Ak niekto skočí do vody, skočím za ním? Mali sme možnosť ukázať, že sme múdrejší. Všetko sme riešili diplomatickou cestou.
Prečo Viktor Orbán robí takúto politiku? Je nacionalista, šovinista alebo prekrýva sociálne problémy v Maďarsku?
Môže tam byť viac vplyvov. Maďarsko nemá dobrú sociálnu ani hospodársku situáciu. Téma maďarského štátneho občianstva s volebným právom môže pomôcť Orbánovi. Nie tu zo Slovenska, ale z Rumunska, zo Sedmohradska, kde môže voliť niekoľko 100 tisíc voličov. Takže to môže robiť aj pre svoj prospech. Mne, keby som žil v Maďarsku, by vadilo, že ľudia, ktorí tam neplatia svoje dane, nebývajú tam, zrazu my niečo naordinujú. Ten bude vládnuť ďalšie štyri roky a pritom ja som chcel niekoho iného.
Máte stále chladné vzťahy s FIDESZ?
Nemáme žiadne vzťahy. FIDESZ sa rozhodol tak, ako sa rozhodol, my to akceptujeme, aj keď si myslíme, že to nerobí dobre. Boli sme vo vláde, máme informácie, vedeli by sme robiť tzv. mediátora- sprostredkovateľa, ale je to ich rozhodnutie. My máme voličov na Slovensku, takže viac sa o to už nestaráme.
Čo európske stranícke štruktúry? Nemáte záujem o zakotvenie strany?
Ale áno. Však už to vyzeralo tak, že v januári- februári podáme prihlášku. Európska ľudová strana je nám bližšia, no tam to môže zabrzdiť FIDESZ a SMK. Máme na Slovensku predčasné voľby, tak sme to odložili.
Záujem máte o členstvo v ľudovej strane, alebo hľadáte aj iné možnosti?
Sú aj iné možnosti.
Kedy štartujete predvolebnú kampaň?
Predkampaň sme mali pred Vianocami. Na mítingoch sme vysvetľovali, čo sa stalo, prečo budú predčasné voľby, lebo voliči pravicových strán sú trošku sklamaní. Kampaň štartujeme druhý januárový týždeň.
Ako bude vyzerať? Budú to stretnutia s občanmi? Je zima, prvýkrát si ideme vyskúšať zimnú kampaň.
Áno, ale budeme v kultúrnych domoch. Iné možnosti nemáme.
Nad lyžiarskymi strediskami neuvažujete?
Možnože sa s pánom Hrnčiarom niekde zastavím.
Oprášite lyže. Chodíte niekde lyžovať?
Nie, ja lyžovať neviem. Ja som taký správny Maďar z južného Slovenska. Nikdy som lyžovať nevedel. Rozdávať varené víno, to áno.
Takže môžeme očakávať Bugára na Martinských holiach ako rozdáva varené víno?
Áno.14. januára.
Čo voľby? Robert Fico hovoril o štyroch štandardných stranách, ktoré na Slovensku sú. Okrem neho tri vládne strany- KDH, SDKÚ a Most-Híd. Potešený takýmto výrokom?
Ja k tomu nepotrebujem žiadneho iného politika, aby vyhlásil, či som predseda štandardnej strany alebo nie.
Aj keď to povie líder opozície?
Vnímam to pozitívne, ale je to len jedno vyhlásenie, za tým netreba nič hľadať.
Kroky Smeru pri eurovale, ale aj pri schvaľovaní štátneho rozpočtu tiež ako keby hovorili o zodpovednosti a o vychádzaní si v ústrety.
Skúsme trošku porozmýšľať. Sme po voľbách, Smer je najsilnejší a možnože už teraz rozmýšľa, kto aké rezorty bude mať a vedia, že keby Slovensko vypadlo z EÚ pre neschválenie eurovalu, alebo aj pre ďalšie nezodpovedné kroky, tak kto bude mať problém? Ďalšia vláda. A tá vláda môže byť aj ich, to nikto momentálne nevie. Čo sa týka rozpočtu, to už dupľom. To znamená, že mať provizórium je vždy horšie, ako poslať signál, že sme sa dohodli na rozpočte. Toto bolo najdôležitejším a najväčším ťažiskom vtedy, keď rozhodovali, že či teda určitým spôsobom podporia rozpočet alebo nie.
Čiže správali sa zodpovedne?
Zodpovednosť bola smerom k strane Smer, lebo vedeli, že ak budú vládnuť oni, budú mať ťažšie podmienky. Takže keď chcete môžem povedať, že to bol aj takýto kalkul.
Vy si viete predstaviť spoluprácu s ľavicovou stranou? Dokážete to svoje slovíčko Most v názve vašej strany použiť, aby bol premostením medzi ľavicou a pravicou?
My sme prijali základné piliere nášho programu a tie sú veľmi rozhodujúce aj vtedy, keby sme mali možnosť spolupracovať s hocikým. Je to európska politika. Ak zodpovedná európska politika nebude prijatá zo strany SaS, no tak SaS u nás má nulový koaličný potenciál. Bude treba prijímať rôzne opatrenia. Možno to bude fiškálna únia, nikto nevie. Nikto ešte pred mesiacom nemohol ani vo svojich snoch myslieť na to, že nakoniec EÚ rozmýšľa aj o tom, že Veľká Británia sa môže dostať z EÚ von. Tak sa to mení, tak to ide rýchlo. Takže to je jedna vec. Druhá vec, čo je veľmi dôležité, to je zodpovedná hospodárska politika. Aj EÚ, aj eurozóna jednoznačne tlačí na to – šetriť, šetriť, šetriť. A hrozne ma štve, keď počujem, že napriek tomu, že musí každý šetriť, rozdávajú na ministerstvách veľké odmeny, kupujú autá, no tak to nebudú môcť robiť. To znamená, že ak šetriť, tak hlavne na štátnom aparáte. Tu je veľmi dôležité zachovať existujúce pracovné miesta a urobiť všetko preto, aby boli vytvorené ďalšie. Ďalšia dôležitá vec je pochopiť, že v politike je potrebné vždy prijať kompromisy. A spolupracovať. Ak sa do parlamentu dostanú matovičovci, tak pravicová vláda asi nevznikne. Oni nevedia, čo to je spolupráca, nevedia, že politika je umenie kompromisov.
Čiže ich by ste vedeli už dnes vylúčiť zo spolupráce?
S najväčšou pravdepodobnosťou áno. To je strašná skúsenosť za ten rok aj niečo, mať štyroch takých, ktorí vám hocikedy hocičo vyhodia z parlamentu. Buď bude toto, alebo nehlasujeme za zákon. To je vydieranie. Ale ešte som nespomenul menšinové veci, lebo to je tiež veľmi dôležité. Keď počúvame, že Marek Maďarič vyhlási, že okamžite zmenia zákon o používaní menšinových jazykov. To vylučuje spoluprácu aj s nimi. To znamená, že čo sa týka menšinových otázok, tu je potrebné hlavne v budúcnosti mať veľký pokoj.
SaS ešte má šancu, aby bola vzatá na milosť tromi bývalými partnermi?
Ak sú ochotní zmeniť svoje stanoviská, ak sú ochotní urobiť takúto korekciu, tak áno.
Ak by koalícia nebola, vláda jednej strany dobrá nie je.
Toho sa najviac bojí Smer. Ide ťažké obdobie, bude treba prijímať veľmi tvrdé opatrenia. Niektoré nebudú ani populárne. Každá politická strana, ktorá sa dostane do parlamentu, bude si musieť základné veci premyslieť a urobiť nejaké závery, až potom rozmýšľať, či ísť alebo neisť do vlády.
Smer je veľmi silný, nebojíte sa jeho sily?
Podľa mňa Smer sa bojí najviac toho, že by vládol sám, ale to je len môj názor. SDKÚ, KDH a Most si musia uvedomiť, že silná politická strana na jednej strane, teda Smer, na druhej strane jedna z týchto, to je zničenie tej politickej strany. Preto ja sa stále snažím o to, aby sme dávali signály, že naše tri strany chcú spolupracovať a nenecháme túto trojku rozbiť. Zatiaľ sú len náznaky, ale nemôžem povedať, že už sme sa takto dohodli.
Čiže išlo by o akýsi signál že spolu sme vládli a spolu sme pred voľbami a spolu by sme znova boli aj po voľbách?
Áno.
Teda keď aj so Smerom, ale všetci traja?
Jednoznačne. To, čo tu bude po voľbách, to bude neštandardná situácia. A nemám na mysli len v politike na Slovensku, neštandardná situácia v celej Európe. A možnože to bude vyžadovať nejaké neštandardné kroky, ale to je zodpovednosť každej politickej strany.
Aká je odpoveď na tú vašu snahu postupovať spoločne?
Pozitívnejšie sú k tomu naklonení v SDKÚ, zatiaľ v KDH cítim váhanie. Ak vyšleme signál, že budeme spolu na niektorých mítingoch, že v niektorých prípadoch budem spolu vystupovať, no tak potom to bude možné.
Viete si predstaviť aj nejaký záväzok, podpis, zmluvu?
Ja si to viem predstaviť, otázne je, či si to vedia predstaviť ďalšie strany.
Asi by to bol aj silný signál pre občanov pred voľbami.
Určite.
Voliči vás chcú vidieť pospolu?
Áno, len hovorím, že my si to predstaviť vieme, otázne je, či si to vedia predstaviť povedzme tie ďalšie dva subjekty.