BRATISLAVA 3. decembra (WEBNOVINY) – Kauza úniku utajovaných dokumentov amerického ministerstva zahraničných vecí na internetovú stránku WikiLeaks poukazuje okrem iného aj na krehkosť demokracie a otvorenej spoločnosti. Pre agentúru SITA to v piatok povedal známy slovenský sociológ a bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch Martin Bútora. „Demokratické spoločnosti, ktoré sa snažia prísne postupovať v duchu demokracie, to znamená aj v duchu otvorenosti voči občanom a všetkého, čo s tým súvisí, to niekedy tvárou v tvár iným režimom majú ťažšie,“ hovorí čestný predseda Inštitútu pre verejné otázky (IVO).
Únik informácií na WikiLekas je totiž podľa neho paradoxne do istej miery dôsledkom opatrení po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. „Jedenásty september priniesol aj úsilie o väčšiu a výraznejšiu pravidelnú, systematickú a rýchlu komunikáciu medzi jednotlivými zložkami americkej administratívy.“ Pri vyšetrovaní útokov z 11. septembra sa totiž ukázalo, že informácie o hrozbe útokov existovali, len neboli odovzdané na patričné miesta, pretože viazla komunikácia. „Preto sa vytvoril taký systém, aby jedni vedeli o tom, čo robia druhí. To však znamenalo, že k tajným informáciám malo prístup viac ľudí. A tak dobrý úmysel umožniť rýchlejšiu prácu a garantovať bezpečnosť obyvateľov krajiny teraz paradoxne dospel k takémuto výsledku,“ hovorí Bútora.
Bývalý slovenský veľvyslanec v USA pripúšťa, že publikovanie niektorých dokumentov na WikiLeaks môže byť v záujme verejnosti. Ukazuje napríklad nemalú zhodu medzi oficiálnymi postojmi Washingtonu a diplomatickým vyjednávaním. Neraz dokladá, že diplomati pracujú profesionálne a sú kvalitnými analytikmi. Nepriamo vyvracia v časti spoločnosti rozšírené konšpiračné teórie v súvislosti so Spojenými štátmi, ktoré keby sa zakladali na pravde, museli by byť o nich v týchto materiáloch aspoň nejaké zmienky.
Bútora navyše hovorí, že WikiLeaks môže priniesť informácie, ktoré by verejnosť mala poznať, napríklad o korupcii na najvyšších miestach v niektorých krajinách, o prepojeniach medzi svetom politiky a svetom mafie. Spomedzi takýchto informácií, ktoré WikiLekas doteraz zverejnila, majú podľa Bútoru spravodajskú hodnotu tvrdenia španielskeho prokurátora Josého Gonzáleza. Ten na základe svojho dlhoročného vyšetrovania o pôsobení ruskej mafie v Španielsku tvrdí, že časť ruskej politiky je prepojená s mafiou, s organizovaným zločinom. Tieto informácie môžu stavať „celý ruský režim do problematického svetla, pretože tu nejde o vyjadrenie jedného experta alebo politika, ale o zistenia prokurátora, ktoré nazhromaždil z tisícok výpovedí počas svojej vyše desaťročnej činnosti.“
Kauza má však podľa Bútoru aj svoju odvrátenú stránku, pretože takýto veľký únik informácií môže ovplyvniť nielen diplomaciu, ale aj politiku. „Každý bude teraz opatrnejší, a to sa týka všetkých, terajších i bývalých politikov, ľudí z vojenských či obchodných kruhov. Viaceré zdroje môžu byť po takomto masovom úniku opatrnejšie,“ hovorí sociológ. A nielen to: volanie po vyššej transperantnosti nemusí podľa neho vždy priniesť žiaduce priaznivé účinky, napríklad vtedy, ak sa tým de facto zabráni dosiahnutiu prospešnej dohody alebo ak sa tým znemožní účinný zákrok proti agresorovi. V dejinách diplomacie je o tom množstvo príkladov.
Do istej miery by kauza podľa Bútoru mohla poškodiť kredit Spojených štátov v očiach ostatných členských štátov NATO. V Aliancii totiž existujú prísne predpisy a dohodnuté postupy, ako uchovávať a chrániť informácie. „A tu sa odrazu stane, že v kľúčovej krajine NATO dôjde k takémuto úniku informácií. Ostatní členovia tak môžu nájsť ospravedlnenia pre svoje priestupky – ak už USA v tomto smere nepredstavujú taký vzor,“ tvrdí bývalý veľvyslanec vo Washingtone.
Citlivých informácií obsiahnutých v utajovaných dokumentoch je veľa, jednou z nich je podľa Bútoru zistenie, ako vnímajú krajiny Blízkeho východu Irán a jeho jadrový program. Viaceré diplomatické depeše z Blízkeho východu totiž odhaľujú, ako veľmi sa región Iránu a jeho jadrových ambícií obáva. Saudská Arábia napríklad údajne Spojené štáty žiadala o vojenský zásah proti Teheránu. „To sú veľmi silné výroky. Niežeby sa predtým nevedelo, že tieto krajiny sú zdržanlivé alebo aj kritické voči iránskemu jadrovému programu. Ale zatiaľ nikto z nich nepovedal – a verejne by to aj teraz zrejme popreli – že by oni sami nebodaj nabádali Spojené štáty, aby zasiahli,“ hovorí Bútora.
Napokon nemožno podceňovať ani okolnosť, že zverejnenie citlivých informácií, výrokov a hodnotení môže niektorých politikov zasiahnuť aj osobne. Podľa Bútoru má politika popri racionálnom kalkule aj výsostne ľudskú stránku a pokiaľ sa niekoho zverejnené informácie osobne dotknú, nemožno vylúčiť, že sa to odrazí v budúcich rozhodnutiach. „Toto sa nedá predvídať a nemusíme sa ani dozvedieť, ako vlastne džin vypustený z fľaše na konkrétnych ľudí zapôsobil.“