Parlament agendu nedávneho utajovaného summitu troch najvyšších ústavných činiteľov, ministrov vnútra, spravodlivosti, šéfov tajnej služby, polície a prokuratúry zrejme nebude rozoberať na mimoriadnom neverejnom rokovaní. Opozičný Smer a jeho predseda Robert Fico narážajú na odpor vládnej koalície.
Viacerí koaliční politici nie sú naklonení tomu, aby poslanci diskutovali o informáciách, ktoré ústavným činiteľom adresovala Slovenská informačná služba (SIS). Len koaličná Sme rodina sa vyklonila z koaličného zástupu a jej líder Boris Kollár hovoril, že opozícia by mala poznať, čo vlastne predstavitelia štátu riešili.
Rozpočet SIS bol za Matoviča navýšený o milióny eur, Pellegrini žiada vysvetlenie
Utajovaná schôdzka sa udiala v priestoroch SIS v pondelok 17. mája. Desať kľúčových ľudí v štáte sa posadilo do miestnosti, kde nie je možné odpočúvať. Úrad vlády po prevalení schôdzky vyhlásil, že stretnutie zorganizoval premiér Eduard Heger (OĽaNO), aby sa oboznámili s podrobnosťami o určitých spravodajských informáciách, ktoré dostávajú zo zákona.
Odmietol, že by bola reč o väzobne stíhanom bývalom riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskom alebo o iných živých prípadoch.
Správy SIS, ktoré Hegera dotlačili k akcii
Líder opozičného Smeru Fico naopak hovorí, že schôdzka v SIS bola o manipulovaní vyšetrovania a o systéme kajúcnikov – udavačov, ktorí dostali do väzby bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika alebo niekdajšieho policajného prezidenta Tibora Gašpara a ďalších.
Fico argumentoval aj tým, že bývalý premiér Igor Matovič (OĽaNO) v januári tento rok vypovedal na polícii, že sa stretával s kajúcnikom, bývalým šéfom Národnej jednotky finančnej polície Bernardom Slobodníkom.
Heger kritizuje opozíciu, že zastrašuje policajtov a prokurátorov, ktorí vyšetrujú medializované kauzy
Minister financií Matovič na sociálnej sieti priznal, že sa stretol so Slobodníkom asi trikrát, ale nie po parlamentných voľbách. Premiér Heger vyzval opozíciu, aby prestala zastrašovať orgány činné v trestnom konaní a nechali ich konať.
Heger odmietol prezradiť, o čom bola schôdzka v SIS, pretože „diskusia bola o utajovaných skutočnostiach“. Dodal, že sa nenechajú vykoľajiť zastrašovaním opozície, ktorej „tečie do topánok“ po obvinení viacerých jej bývalých nominantov.
Kollár sa prihovára za opozíciu
Predseda parlamentu Kollár je povinný do siedmich dní od doručenia návrhu s 30 podpismi poslancov zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu. „Budeme ako hnutie hlasovať za to, aby sme ju otvorili, aby sa aj opozícia dozvedela, čo sa deje,“ vyjadril sa Kollár k návrhu Smeru zvolať schôdzu.
Dôležitý však bude postoj koaličných partnerov. Líder klubu OĽaNO Michal Šipoš portálu SITA.sk povedal, že sa poradia na koaličnej rade. Predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová uviedla, že agenda stretnutia v SIS nie je určená na mimoriadnu schôdzu parlamentu.
„Ak chcú o téme hovoriť, sú na to príslušné parlamentné výbory, ktoré vedia rokovať aj v sprísnených režimoch. Ani v sprísnenom režime sa však nedajú posúvať informácie vyhradené len pre určené osoby. Je to také divadlo,“ mienila Zemanová.
Parlamentná väčšina nemusí schváliť program schôdze, ktorý presadzuje Smer. Podľa Zemanovej prijímatelia informácií od SIS mali dôvod na stretnutie, ale nevidí dôvod aby o ňom „špekulovali“ poslanci v parlamente.
„Nič nové sa nebudeme môcť dozvedieť a všetko budú len špekulácie,“ dodala.
Aký zmysel mala porada v SIS?
Bývalý riaditeľ Úradu boja proti korupcii Jozef Šátek hovorí, že ak je Slovensko právny štát, tak sa musí vychádzať z ústavy a zákonov, ale to, ako zvolal premiér stretnutie vrcholových predstaviteľov do SIS, bolo neštandardné.
„Isteže sa môžu stretnúť, ale nie riešiť bezpečnostné otázky štátu. Na to podľa ústavného zákona je zriadená Bezpečnostná rada SR. Tá ma presne určené úlohy a personálne zloženie,“ povedal Webnovinám Šátek.
Spýtal sa, či zo stretnutia v SIS existuje nejaká zápisnica a tiež úlohy pre jednotlivé zložky. „Pani prezidentka hovorila, že nehovorili o živých veciach. A o čom sa teda rozprávali? Musí byť z porady nejaký výstup, inak nemala zmysel,“ povedal Šátek a doplnil, že spoločnosť má právo na odpovede.
Sústavné strety bezpečnostných zložiek
Bývalý elitný vyšetrovateľ tvrdí, že v uplynulých rokoch pomaly každé závažné trestné oznámenie s organizovaným, mafiánskym a politickým pozadím sa vyšetrilo tak, že skutok sa nestal a keď sa aj stal, tak nebol trestným činom.
„Robili to tí vyšetrovatelia, ktorí sú v polícii aj teraz. Robili to istí prokurátori, ktorí sú tam teraz. Toto sa tu deje už tridsať rokov s väčšou alebo menšou intenzitou. Takže tí, čo teraz kričia, že čosi je manipulované, tak len zbierajú ovocie svojej bývalej práce. A tí, čo si myslia, že to manipulované nie je, mali by sa trošku pozastaviť nad kvalitou vyšetrovateľov a prokuratúry,“ zhodnotil Šátek.
Podľa neho debaty o vojne policajtov nie sú pravdivé, možno len z jednej polovice. „Do tej vojny sú zainteresovaní veľmi aktívne príslušníci SIS. To akosi nezaznelo. To nie je vojna medzi policajtami, ale vojna medzi bezpečnostnými zložkami štátu,“ zhodnotil Šátek.
Poukázal na to, že sú nesprávne určené právomoci SIS a polície a zákon im určuje v podstate rovnaké teritórium pri zisťovaní a odhaľovaní páchateľov organizovaného zločinu.
„Tieto dva články pracujú s tými istými ľuďmi na tých istých prípadoch a tam nastáva stret záujmov jednej aj druhej zložky. Niekto si chce jedného agenta nechať a nechce ho prezradiť. Druhý do toho rypne a chce to otvoriť alebo predá informácie druhej strane. To sú sústavné strety týchto dvoch zložiek,“ dodal Šátek.
