- aktualizované 18. augusta, 15:50
BRATISLAVA 18. augusta (WebNoviny.sk) – Bývalý generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) Kofi Annan, ktorý zomrel v sobotu ráno vo Švajčiarsku, bol po celý svoj profesionálny život „pozitívnou hnacou silou“. Vyhlásil to v sobotu jeho nástupca, súčasný generálny tajomník OSN António Guterres.
„S hlbokým zármutkom som prijal správu o jeho úmrtí. V mnohých ohľadoch, Kofi Annan bol Organizáciou Spojených národov a ona bola ním. Vyrástol v radoch tejto organizácie, aby ju neskôr voviedol do nového tisícročia, a to s dôstojnosťou a odhodlaním, aké nemajú páru,“ vyhlásil v sobotu Guterres.
Skonal po krátkej chorobe
Annan, ktorý podľa informácií zverejnených jeho nadáciou skonal v sobotu ráno vo švajčiarskej nemocnici po krátkej chorobe, sa dožil 80 rokov a takmer celý svoj profesionálny život pôsobil v OSN.
Generálnym tajomníkom tejto organizácie bol dve po sebe idúce funkčné obdobia, v rokoch 1997 až 2006. Politik, ktorý bol v poradí siedmym generálnym tajomníkom tejto organizácie, získal spolu s ňou v roku 2001 Nobelovu cenu za mier.
Kofi Atta Annan sa narodil 8. apríla 1938 do vysoko postavenej rodiny v ghanskom Kumasi, ktorej mužská časť sa po viacero generácií venovala politike. Jeho prostredné meno znamená „dvojička“ a zdieľal ho so svojou sestrou Efuou.
Rodičia ho poslali študovať do Spojených štátov, kde sa naučil plynulo po anglicky aj francúzsky, okrem toho ovládal viacero afrických jazykov. V štúdiu neskôr pokračoval v Ženeve, kde sa postupne začal zapájať aj do činnosti OSN.
Odstránenie chudoby vo svete
Annan vystriedal v OSN viacero postov a pôsobil vo viacerých krajinách od Švajčiarska cez USA až po Egypt a Etiópiu. Krátko pred svojím zvolením za šéfa OSN na svoje prvé funkčné obdobie bol riaditeľom sekcie mierových operácií operácií OSN a dohliadal na prechod právomocí mierovej misie v Bosne a Hercegovine spod mierových síl OSN na jednotky Severoatlantickej aliancie.
Spomedzi úloh, na ktorých sa podieľal počas svojich dvoch funkčných období na čele OSN, sa najčastejšie spomína vytýčenie takzvaných Rozvojových cieľov tisícročia v roku 2000, ktorých cieľom je okrem iného odstránenie chudoby vo svete a zavádzanie progresívnych opatrení v oblastiach zdravotníctva či školstva aj v tých menej rozvinutých krajinách.
Annanove pôsobenie na čele OSN bolo spojené aj s viacerými ťažkými rozhodnutiami, predovšetkým v súvislosti s vojnou v Iraku, pri ktorej sa dostal do ostrého a dlhotrvajúceho sporu s vtedajším americkým prezidentom Georgeom Bushom mladším.
„Myslím si, že najtemnejším momentom bola vojna v Iraku, a najmä skutočnosť, že sme ju nevedeli zastaviť,“ spomínal Annan v roku 2013 v rozhovore pre megazín Time.
Korupčné aféry
OSN sa počas Annanovho vedenia nevyhla ani aféram vrátane vyšetrovania korupcie v súvislosti s programom Ropa za potraviny, pričom súčasťou nejasných finančných schém mal byť aj Annanov syn Kojo, ktorý nepriznal vysoké príjmy od svojho zamestnávateľa za koordináciu humanitárnych aktivít. Kritika sa zniesla aj na hlavu Kofiho Annana za to, že nebol príliš nápomocný vyšetrovaniu.
Annan zostal OSN verný aj po tom, čo skončil vo funkcii jej generálneho tajomníka. Prijal ešte viacero postov a úloh v rámci tejto organizácie, v roku 2012 bol napríklad špeciálnym vyslancom OSN a Arabskej ligy pre Sýriu.
Kofi Annan sa v roku 1965 oženil s Nigérijčankou Titi Alakija, mali spolu dcéru Amu a syna Koja a v roku 1983 sa rozviedli. O rok nato si vzal Annan za ženu švédsku právničku Nane Lagergren, s ktorou žil až do svojej smrti a s ktorou má dcéru Ninu.