Štedrý večer, plný vôní chutných jedál, rozžiarený vianočný stromček a deti, ktoré sa nevedia dočkať príchodu obľúbeného darčekového hosťa. Ale čo vlastne stojí za týmto sviatkom, ktorý je považovaný za najkrajší čas v roku? Prečo máme zvyky, ako je zdobenie stromčeka v decembri, keď sme uprostred zimy, a čo všetko sa vlastne skrýva za históriou Vianoc? Ak ste niekedy premýšľali, prečo vlastne Vianoce slávime, pozrite si náš článok, kde sa dozviete niektoré zaujímavosti, ktoré vám možno unikli. Možno sa vám podarí objaviť niečo nové o tomto krásnom sviatku.
Vianoce sú jednoznačne sviatkom, ktorý sprevádza množstvo tradícií, ktoré si od detstva spájame so sviatočnou atmosférou. Zdobenie vianočného stromčeka, zavesenie svetielok, pečenie vianočných koláčikov, prechádzky po vianočných trhoch, nakupovanie darčekov, ktoré si následne vymieňame pod stromčekom… Tieto tradície sa často stávajú rutinou, ale prečo to všetko robíme? Ak máte niektoré medzery v histórii Vianoc, čítajte ďalej a dozviete sa nielen zaujímavé fakty, ale aj to, že Vianoce boli v niektorých obdobiach histórie úplne zrušené.
Ako začali Vianoce?
História Vianoc je skutočne fascinujúca. Prvé Vianoce, ako ich poznáme dnes, sa oslavovali približne v 4. storočí, no to neznamená, že by tento termín bol spojený len s narodením Ježiša. December bol už dávno pred týmto obdobím plný rôznych pohanských sviatkov, ktoré mali svoju symboliku a zvyky. Napríklad v Nórsku slávili obdobie Yule, v Nemecku si uctievali boha Odina a Rímania sa venovali Saturnáliám, počas ktorých oslavovali boha poľnohospodárstva, Saturna. Okrem toho, 25. decembra sa konali aj oslavy Juvenálií, ktoré boli venované detskému bohu Mithrovi.
Keď sa šírilo kresťanstvo, Vianoce ako sviatok narodenia Ježiša neexistovali. V tejto dobe sa viac oslavovalo Ježišovo zmŕtvychvstanie počas Veľkej noci. A ak sa pozrieme do Biblie, nezistíme presný dátum jeho narodenia. Mnohí sa zhodujú, že Ježiš sa narodil 6. januára, čo je dátum, ktorý dodnes slávia pravoslávni kresťania. V čase okolo 25. decembra však prebiehali stále pohanské oslavy Juvenálií.
Kľúčovým momentom, ktorý zmenil dátum osláv narodenia Ježiša, bol až pápež Július I., ktorý v 4. storočí určil, že Vianoce budeme oslavovať 24. decembra. Jeho rozhodnutie však zostáva zahalené tajomstvom, pretože nie je úplne jasné, prečo sa rozhodol práve pre tento dátum. História naznačuje, že pápež sa snažil posilniť vplyv kresťanstva a zamedziť ďalšiemu šíreniu pohanských osláv, ktoré boli populárne v tomto období.
Vianoce boli aj zrušené
V priebehu storočí sa Vianoce rozšírili po celom svete, a do roku 432 už tento sviatok slávili v Egypte a postupne aj v ďalších častiach sveta. Vo stredoveku sa tak Vianoce stali bežnou súčasťou všetkých národov, čím pohanské oslavy ustúpili do pozadia. V tomto období sa už slávili ako sviatok narodenia Ježiša 24. decembra, kým 6. január sa stal dňom príchodu troch kráľov. Ne všetci panovníci však boli nadšení z Vianoc a niektorí sa pokúsili ich úplne zrušiť. Najznámejším prípadom zrušenia Vianoc je obdobie vlády Olivera Cromwella v Anglicku v 17. storočí. Tento politik a vodca puritánov sa rozhodol, že Vianoce sú pohanským sviatkom a v Anglicku ich zakázal. Našťastie tento zákaz netrval príliš dlho. V roku 1660, keď sa na trón dostal Karol II., sa Vianoce opäť obnovili.
Zaujímavé je aj to, že Vianoce neboli nikdy zavedené v Severnej Amerike hneď po jej osídlení. V roku 1620, kedy pristáli prví osadníci na americkom kontinente, ešte Vianoce nepoznali a dočasne boli v Bostonu zakázané, pretože Američania vtedy odmietali všetko britské. Až po Americkej revolúcii sa Vianoce stali oficiálnym štátnym sviatkom až 26. júna 1870.
Tradícia stromčeka a darčekov
Zdobenie vianočného stromčeka je jednou z najobľúbenejších tradícií, ktorá roky spája rodiny. Tento zvyk, ktorý do našich domovov prináša okrem stromčeka aj množstvo svetielok, má tiež zaujímavý pôvod. Aj keď pojem „vianočný stromček“ sa začal používať až v 19. storočí, jeho korene siahajú do pohanských čias, kedy sa stromy uctievali ako symboly života. Kresťania tento zvyk prebrali a začali ozdobovať pôvodne duby. Až v 7. storočí sv. Bonifác rozhoduje, že by sme mali ozdobiť jedličku, pretože jej tvar a špička symbolizujú nebeskú trojicu.
Ozdoby na stromčeky majú taktiež pôvod v pohanskom zvyku. V minulosti sa najčastejšie používalo imelo, ktoré malo byť podľa tradícií zázračným prostriedkom. Sviečky a svetielka, ktoré si dnes na Vianociach nevieme predstaviť, zase symbolizujú Ježiša Krista, ktorý je podľa kresťanského učenia svetlom sveta. No ich význam sa spája aj s pohanskými obradmi, kde oheň zohrával nezastupiteľnú úlohu.
Darčeky sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Aj keď pôvod darovania darčekov nie je úplne jasný, vieme, že sa tradícia rozdávania darčekov objavila už v staroveku. Gašpar, Melichar a Baltazar priniesli Ježiškovi dary, a podobné tradície existovali už počas pohanských Saturnálií, kedy sa darčeky rozdávali podľa bohatstva. Množstvo darov sa teda líšilo, od vzácnych papagájov a parfumov až po jednoduché hračky, oblečenie či rybie kosti. Dnes si Vianoce bez darčekov nevieme predstaviť. V rôznych častiach sveta ich prinášajú rôzni symbolickí predstavitelia – Ježiško, Santa Claus, Dedo Mráz alebo Striga La Befana v Taliansku.
Vianoce sú teda sviatkom, ktorý má bohatú a fascinujúcu históriu. Aj keď dnes slávime Vianoce predovšetkým ako sviatok pokoja, rodinnej pohody a vzájomnej lásky, ich tradície sú nesmierne zaujímavé a bohaté na rôzne symboly a zvyky. Nezabúdajte však, že pravá podstata Vianoc spočíva v spojení s najbližšími a zdieľaní radosti a šťastia počas týchto sviatkov. Prajeme vám krásne Vianoce, plné lásky, pokoja a nezabudnuteľných chvíľ.
