Keď sa povie „úrodná záhrada“, mnohí z nás si predstavia slnkom zaliate záhony, na ktorých sa vyhrievajú rajčiny, papriky či cukety. Pravdou však je, že nie každému pozemku alebo balkónu je dopriate slnečné svetlo po celý deň. Možno máte dvor, ktorý je väčšinu dňa v tieni kvôli stromom, susedným budovám alebo orientácii na sever. Alebo sa chystáte pestovať zeleninu na tienistej terase či lodžii. To však ešte neznamená, že musíte na vlastnoručne vypestované druhy úplne zabudnúť!
V skutočnosti jestvuje celý rad zeleniny, ktorá sa priam poteší, keď ju neopaľujú horúce lúče od rána do večera. Stačí si vhodne vybrať plodiny a odrody, ktoré prirodzene preferujú chladnejšie a tienisté prostredie. V nasledujúcom článku vám poradíme, ktorá zelenina dokáže prosperovať v polotieni či takmer úplnom tieni a ako sa o ňu starať, aby ste sa mohli tešiť z peknej úrody.
Čo vlastne znamená „tieň“?
Predtým než začneme s konkrétnymi tipmi na pestovanie, je dôležité uvedomiť si, že tieň nie je vždy rovnaký. Vo svete záhradníctva sa bežne rozlišuje niekoľko kategórií:
- Plný tieň (menej ako 4 hodiny priameho slnka denne)
Takéto miesta dostávajú priamu žiaru naozaj len krátko – obvykle ide o severne orientované záhrady alebo miesta zatienené vysokými budovami či hustými stromami. - Polotieň (4 až 6 hodín priameho slnka denne)
Takéto stanovištia sú presvetlené len počas časti dňa – napríklad predpoludním alebo popoludní. Zvyšný čas sú v tieni budov, stromov či iných prekážok. - Plné slnko (viac ako 6 hodín priameho slnka denne)
Sem patria záhony vystavené celodennému svitu, kde sa teplota môže vyšplhať veľmi vysoko a pôda rýchlo vysychá.
Ak má vaša záhrada alebo balkón iba 2 – 3 hodiny slnka denne, dá sa hovoriť o skutočne hĺbkovom tieni. To síce nie je ideálne na pestovanie väčšiny plodovej zeleniny, no existuje viacero chutných druhov, ktoré si vedia poradiť aj s takýmito podmienkami. Navyše platí, že vo vlhkom a chladnejšom prostredí sa pôda nevysuší tak rýchlo, čo je z hľadiska zavlažovania naozajstné plus.
Tieto druhy zeleniny sa potešia aj menšiemu slnku
1. Listová zelenina a šaláty
Do tejto skupiny patria šaláty rôznych odrôd (hlávkový, ľadový, rímsky), poľníček, rukola a špenát. Listové druhy majú rady chladnejšie a vlhkejšie prostredie, vďaka čomu nehrozí, že príliš rýchlo vybehnú do kvetu (čo je častý problém na silnom slnku). Vo výsledku teda zostávajú dlhšie šťavnaté a chutné.
2. Mangold a kapusta
Mangold je obľúbený najmä pre svoje farebné stopky a listy plné živín. Dokáže prežiť aj na stanovištiach so slabším svetlom, vyhovuje mu trvalejšie vlhkejšie prostredie. Kapusta (vrátane rôznych odrôd, ako napr. kučeravá kapusta – kel) znesie nižšie teploty, tieň a dokonca aj jesenné ochladenie. Takže keď ostatná zelenina končí, kapusta môže v pohode pokračovať.
3. Reďkovky a kaleráby
Zatiaľ čo reďkovka nepotrebuje celodenné slnko a zvykne dozrieť pomerne rýchlo, kaleráb takisto vystačí s pár hodinami svitu. Obe tieto zeleniny, najmä skoré odrody, dobre prosperujú v polotieni, hoci môžu rásť o niečo pomalšie.
4. Cibuľa a cesnak
Pre mnohých pestovateľov je možno prekvapením, že cibuľoviny vo všeobecnosti preferujú slnečné miesta. Avšak jarné odrody cibule a cesnaku zvládnu aj mierny tieň. Ich buľvy síce nedosiahnu rekordné rozmery, no na bežnú kuchynskú spotrebu môžu bohato stačiť.
5. Hrach a fazuľka
Hrach a niektoré odrody fazule (najmä tie, ktoré sa pestujú hlavne na zelenú vňať a struky) dokážu v polotieni celkom dobre plodiť. Navyše im vyhovuje dlhšie udržaná vlhkosť v pôde, ktorú tieň poskytuje. Pozor si však dávajte na zvýšené riziko plesní, keďže listy môžu zostať dlho mokré. Dobrá cirkulácia vzduchu je preto kľúčová.
6. Bylinky na tienisté miesta
Áno, aj aromatické rastliny môžu vyrásť v menej slnečných podmienkach. Pažítka, koriander, petržlen vňaťový či mäta zvládnu tieň často lepšie než napríklad stredomorské bylinky typu rozmarín alebo tymian, ktoré vyžadujú množstvo svetla a tepla. Vo vlhkejšom a chladnejšom prostredí sa im však nemusí páčiť, ak je substrát premáčaný, takže zalievajte s mierou.
Pestovanie zeleniny v tieni
Ktorým plodinám sa v tieni nedarí?
Obľúbené rajčiny, papriky, baklažány, uhorky a tekvice sú typickými predstaviteľmi zeleniny, ktorá zbožňuje slnko a teplo. Na poriadne dozretie plodov potrebujú spravidla aspoň 6 – 8 hodín intenzívneho slnečného žiarenia denne. Ak ich dáte do tieňa, nevyživia sa dostatočne, budú pomalšie rásť, slabo kvitnúť a je možné, že sa plodov ani nedočkáte – alebo zostanú malé a nedozreté.
Ako zvýšiť šance na dobrú úrodu v tieni?
Kvalitná pôda a hnojenie
Vo vlhkejšom prostredí sa živiny z pôdy môžu rýchlo vyplavovať, alebo naopak, hromadiť tam, kde rastlina k nim nemá ideálny prístup. Pravidelné prihnojovanie kompostom, hnojivom na báze prírodných zložiek či ustajneným maštaľným hnojom pomôže, aby zelenina získala potrebný „výkon“ aj pri obmedzenom prísune svetla.Sledovanie vlhkosti
Tieňová pôda sa zvykne vysušovať pomalšie, takže nehrozí také časté zavlažovanie ako na priamom slnku. Treba si však dať pozor, aby neostávala dlho premáčaná – to by mohlo viesť k hnilobe koreňov alebo k tvorbe plesní. Optimálne je zalievať zriedkavejšie, zato dôsledne, a nechať substrát medzi jednotlivými zálievkami jemne preschnúť.Správny výber odrôd
Na trhu existuje množstvo špecifických odrôd zeleniny, z ktorých niektoré sú vyšľachtené práve do chladnejších, tieňových podmienok (napríklad tzv. baby alebo trpasličie varianty). Skoré odrody často stíhajú vyklíčiť a dozrieť aj s menším množstvom slnka.Dostatočné vetranie a prevzdušnenie porastu
Vďaka tomu, že sa rastliny nepestujú na priamom slnku, môže byť v ich okolí vlhšie. Preto sa oplatí vysádzať ich s menšími rozostupmi, než by boli na slnku, aby si vzájomne netienili ešte viac. Zároveň pravidelne kontrolujte, či sa medzi listami nenachádzajú príznaky hubových ochorení alebo plesní.Využite doplnkové svetlo
Ak máte možnosť, v interiéri alebo na krytom balkóne môžete pomôcť rastlinám tzv. pestovateľskými LED svietidlami. Ide o doplnok, ktorý dokáže rastlinám zabezpečiť aspoň časť spektra svetla, ktoré by inak získali zo slnka. Najmä v období klíčenia a ranného rastu môže byť toto riešenie užitočné.
Zhrnutie: Tieňová záhrada má tiež svoje kúzlo
Hoci tienisté stanovištia nikdy nevyprodukujú také bohaté úrody paradajok či paprík ako slnečné záhony, ani zďaleka nejde o stratený priestor. Nároky niektorých druhov zeleniny na svetlo sú totiž prekvapivo nízke, najmä ak im doprajete výživnú pôdu, dostatok vlahy, občasné prihnojenie a starostlivú kontrolu škodcov či chorôb. Na takýchto miestach môžu excelovať listové druhy, koreňová zelenina či niektoré bylinky, ktoré vo vysokej teplote a priamom slnku ľahko trpia.
Zároveň platí, že vo vlhkom polotieni sa príjemne pracuje a nie ste vystavení spaľujúcim lúčom. Ak máte balkón orientovaný na sever alebo záhradu s veľkým stromom, nebojte sa experimentovať. Skúste napríklad vysadiť rôzne odrody šalátov, reďkovky či mäty a sledujte, ako sa im darí.
Tip na záver:
Ak chcete rozšíriť spektrum pestovanej zeleniny v tieni, každoročne si zapíšte, ktoré odrody sa najlepšie osvedčili a ktoré reagovali citlivo na nedostatok svetla. Takýmto spôsobom si vytvoríte vlastnú databázu – a vaša tienistá záhrada či balkón sa môžu rok čo rok meniť na stále pestrejšiu úrodu. Veď nejde len o to mať plné košíky zeleniny, ale aj o radosť z pestovania a objavovania nových možností.
Vyskúšajte to a presvedčte sa, že tieň nemusí byť nepriateľom záhradkára – môže to byť naopak výhoda, ktorá vám ušetrí námahu s polievaním a ochráni vašu zeleň pred úpalom a spálením listov. A nič vás nepoteší viac než pohľad na zdravú, sviežu zeleninu, ktorá si spokojne rastie aj bez horúceho slnka.
