Kedykoľvek príde na reč o Vianociach a tradíciách, spomeniem si na svoju babku. Bola to žena plná vedomostí, ktorá ma učila, že niektoré veci majú väčší význam, ako sa na prvý pohľad zdá. Jednou z týchto vecí bolo imelo. Podľa nej to nebola len ozdoba na Vianoce, ale rastlina s neuveriteľnou históriou a liečivými účinkami.
Magická sila, ktorú poznali už naši predkovia
Babka hovorievala, že imelo bolo uctievané už od staroveku. Keltskí druidi si ho cenili pre jeho magické vlastnosti. Predstavte si, ako vyliezali na mohutné duby, aby ho zoťali zlatými nástrojmi. Aj keď sa dnes zlaté nože zdajú nepraktické, vtedy verili, že takýto rituál zaručí, že imelo získa svoju plnú silu. Záhadou však zostáva, prečo si vyberali duby, keď imelo na nich takmer nikdy nerastie.
Pamätám si, ako mi babka raz ukázala lepivú pryskyrnicu, ktorá sa nachádza v plodoch imela. Vraj ju v minulosti používali na chytanie vtákov. „Od tadiaľ máme príslovie ‚Sadnúť niekomu na lep‘,“ vysvetlila mi s iskrou v oku.
Imelo ako liek stredoveku
V starých časoch si ľudia mysleli, že imelo dokáže vyliečiť takmer všetko. Podľa babky sa vravelo, že pomáha pri chorobách, neplodnosti, ba dokonca chráni pred jedmi a zlými duchmi. „Keď si mala imelo v dome, bola si v bezpečí,“ tvrdila. Hoci dnes vieme, že nie všetky tieto účinky sú vedecky podložené, babkine rozprávania ma vždy fascinovali.
Súhlas lekára je nevyhnutný
Jednu vec však babka vždy zdôrazňovala: „Imelo je mocné, ale treba ho používať s rozumom.“ Obsahuje látky ako viskotoxín, ktorý dokáže rozšíriť cievy a znížiť krvný tlak. Pri nesprávnom použití však môže narobiť viac škody ako úžitku. Babka ma učila, že pri zbere je dôležité vyberať len mladé vetvičky a sušiť ich pomaly pri nízkych teplotách, aby si zachovali účinné látky. „Ale pamätaj,“ hovorila, „tinktúra je lepšia než čaj, pretože varom sa liečivé látky ničia.“
Dnes vieme, že obsah úmorných látok v imele sa mení podľa ročného obdobia a druhu stromu, na ktorom rastie. Preto babka vždy radila konzultovať používanie imela s odborníkmi. „Netreba riskovať, zdravie máš len jedno,“ dodávala.
Zaujímavosti, ktoré mi babka prezradila
- Imelo po niekoľkých rokoch stráca svoje staré listy. „Keď ich uvidíš na zemi v lese, pozri do korún stromov. Možno nájdeš niečo vzácne,“ radila mi.
- Vek mladých rastlín sa dá určiť podľa počtu vetvení. „Ale neskôr sa tie vetvy spoja, takže to už nepôjde,“ upozornila ma.
- Plody imela sú zaujímavé nielen svojou lepkavosťou, ale aj tým, že z nich pochádza latinský názov Viscum. Ten odkazuje na lepkavý charakter rastliny.
- „Vedela si, že ochmeľ, ktorý rastie len na duboch, je príbuzný imelový druh?“ spýtala sa ma raz. Tento druh má žlté plody a na zimu stráca listy.
- „Pozlátené imelo je pekné, ale nejedz ho!“ varovala ma, keď sme spoločne zdobili dom na Vianoce.
Babkin odkaz
Na imelo si vždy spomeniem s úctou. Bolo pre mňa nielen symbolom Vianoc, ale aj múdrosti a spojením s minulosťou. Hoci dnes máme dostupné moderné lieky, babkine rady a príbehy ma naučili, že príroda nám má stále čo ponúknúť, ak ju dokážeme správne využiť.
