Hrozba invazívnych druhov sa Európe nevyhýba. Naopak, práve teraz stojí náš kontinent pred novou ekologickou výzvou – inváziou mäsožravej ploštenky Caenoplana variegata, pôvodom z Austrálie. Odborníci varujú, že hoci sa u nás ešte oficiálne nepotvrdil jej výskyt, u našich susedov sa už táto nebezpečná ploštenka objavila. Zdá sa, že jej šírenie nebude jednoduché zastaviť.
Austrália vracia úder: Nečakaný návštevník v Európe
Austrália je známa tým, že roky zápasí s množstvom invazívnych druhov, ktoré priniesli obrovské škody na tamojšom ekosystéme. Králiky, líšky, ťavy či žaby rákosníka obrovského – všetky tieto druhy zavliekli ľudia, a teraz spôsobujú ekologické katastrofy. Zdá sa, akoby Austrália tentoraz „vrátila úder“, a Európa sa dostáva do podobne nepríjemnej situácie s inváziou ploštenky Caenoplana variegata.
Táto ploštenka sa do Európy pravdepodobne dostala nenápadne – vajíčka či drobné jedince sa ukryli v pôde, ktorá sa používala pri dovoze okrasných rastlín. Záhradníci, pestovatelia ani úrady nemali spočiatku ani najmenšie tušenie, akú pohromu si nevedomky importujú.
Prečo je ploštenka Caenoplana variegata nebezpečná?
Invázna ploštenka je pre Európu obzvlášť riziková najmä preto, že tu nemá prirodzených nepriateľov. V domácej Austrálii sú jej počty prirodzene regulované inými organizmami, no v Európe zatiaľ podobní predátori neexistujú. Navyše ide o extrémne odolný druh – ploštenky dokážu prežiť v rôznych podmienkach a mimoriadne efektívne sa rozmnožujú.
Ich potravou sú pôdne bezstavovce – predovšetkým dážďovky a slimáky, ktoré zohrávajú kľúčovú rolu v ekosystéme. Dážďovky napríklad zabezpečujú kyprosť pôdy, prevzdušňujú ju a obohacujú o živiny. Ak ich počty kvôli ploštenkám výrazne klesnú, dôjde k vážnemu narušeniu rovnováhy v pôde, ktorá ovplyvní nielen záhrady, ale aj poľnohospodársku produkciu.
Austrália ako výstražný príklad
Austrálska skúsenosť s inváziami je jasným varovaním. Napríklad králiky, ktoré sem doviezli v roku 1859, sa premnožili do takej miery, že miestami doslova vyhladili vegetáciu. Podobne devastujúce boli aj invázie líšok a veľkých žiab (Rhinella marina), ktoré priviedli mnohé pôvodné druhy na pokraj vyhynutia.
Teraz hrozí Európe podobná situácia. Odborníci upozorňujú, že jedna ploštenka alebo aj jej maličký fragment tela, ktorý ostal v substráte, môže založiť úplne novú populáciu. A ak ploštenky získajú pevné postavenie v krajine, ich odstránenie sa stáva prakticky nemožným.
Invázia postupuje naprieč Európou
Prvé zaznamenané prípady ploštenky v Európe pochádzajú už z roku 2008 z Veľkej Británie. Po nej sa tento živočích šíril ďalej – v roku 2014 sa objavil v Holandsku, v roku 2021 bol hlásený v Nemecku, a minulý rok potvrdili jeho výskyt už aj naši rakúski susedia.
Takéto rýchle šírenie ukazuje, že je len otázkou krátkeho času, kedy invázia zasiahne aj Slovensko. Odborníci predpokladajú, že k oficiálnemu výskytu dôjde v priebehu niekoľkých mesiacov až maximálne jednej či dvoch záhradkárskych sezón.
Čo robiť, keď ploštenku objavíte vo svojej záhrade?
Na Slovensku nemáme žiadny podobný domáci druh suchozemskej ploštenky. Ak teda objavíte slizkého, farebne výrazného živočícha so žltými pásmi alebo pestrým vzorom, pravdepodobne ste našli práve invazívnu ploštenku Caenoplana variegata. Je dôležité okamžite zakročiť, pretože rýchle a dôsledné odstránenie je jediná cesta, ako jej inváziu spomaliť alebo zastaviť.
Ako ploštenku bezpečne zlikvidovať?
Odchytávajte ju s rukavicami alebo pinzetou, aby ste zabránili priamemu kontaktu s jej sekrétmi.
Zneškodnite ju ponorením do horúcej vody, alkoholu, silného roztoku soli alebo vápna.
Nikdy ju len tak nerozsekávajte, pretože každý fragment dokáže dorásť na kompletného jedinca.
Zbierajte ich večer alebo v noci, keďže práve vtedy sú ploštenky aktívne.
Prečo by nás malo šírenie plošteniek trápiť?
Ak invázna ploštenka zdecimuje populácie dážďoviek či iných pôdnych živočíchov, pôda stratí svoju kvalitu a úrodnosť. Pestovateľom a farmárom tak môžu vzniknúť vážne ekonomické škody, pričom bude ohrozená aj biodiverzita miestnych ekosystémov.
Záver: Invázii môžeme čeliť len spoločne
Situácia s ploštenkami je vážna a ich šírenie nie je problém len pre ochrancov prírody. Každý záhradkár a pestovateľ by mal byť pozorný a pripravený zakročiť pri prvom podozrení na výskyt tohto druhu.
Ploštenky sa môžu stať vážnou ekologickou výzvou Európy. Našťastie, vďaka našej pozornosti, rýchlej reakcii a informovanosti je stále možné zabrániť najhoršiemu scenáru. Kľúčové je konať rýchlo a nečakať, kým sa problém rozšíri do nekontrolovateľných rozmerov.
