V poslednom období sa na Slovensku objavil prekvapivo nový druh pavúka, Zoropsis spinimana, ktorý sa v niektorých krajinách dočkal prezývky „Nosferatu“. Táto prezývka odkazuje na jeho zvláštny vzor na tele, pripomínajúci slávneho upíra zo starého hororového filmu Nosferatu – symfónia hrôzy z roku 1922. Hoci jeho výzor môže pôsobiť priam desivo, odborníci upozorňujú, že nejde o druh, ktorý by predstavoval vážne nebezpečenstvo pre človeka, a v mnohých prípadoch môže byť jeho prítomnosť väčším šokom než skutočnou hrozbou.
Pavúk s pôvodom v Stredomorí sa šíri v strednej Európe
Zoropsis spinimana kedysi obýval hlavne oblasti v okolí Stredozemného mora, avšak vďaka miernejším zimám a šíreniu do severnejších regiónov ho dnes nachádzame v rôznych kútoch Európy. Na Slovensku ho zaznamenali najmä v Bratislave a na západe krajiny, no podobné hlásenia už prišli aj z iných častí Európy vrátane Nemecka, Poľska a Českej republiky, ako uvádza portál iMeteo.sk.
V Nemecku je tento druh v posledných rokoch natoľko rozšírený, že podľa tamojšieho zväzu ochrancov prírody (NABU) už na jeseň 2022 evidovali viac než 25-tisíc nálezov pavúka Zoropsis spinimana. Prvýkrát tam bol zaregistrovaný v roku 2005, no zdá sa, že sa odvtedy dokázal úspešne adaptovať na tunajšie podmienky a rýchlo sa rozširuje aj do ďalších častí krajiny.
Charakteristický vzhľad „Nosferatu“
Meno „Nosferatu“ si pavúk vyslúžil predovšetkým pre svoje nápadné sfarbenie, ktoré skutočne môže pripomínať siluetu upíra. Vzor je najvýraznejší na hornej strane tela a dopĺňajú ho hnedé škvrny na nohách. Rozpätie jeho nôh môže dosahovať až 6 centimetrov, čo v kombinácii s tmavým sfarbením a hororovým „vzorom“ na tele u citlivejších ľudí vyvoláva rešpekt.
Hoci jed tohto pavúka nie je obvykle pre človeka smrteľný, v prípade uhryznutia môže spôsobiť bolesť či lokálnu reakciu. Alergici by však mali byť ostražití, keďže ich organizmus môže na jeho jed reagovať intenzívnejšie. Vo väčšine prípadov však riziko zostáva minimálne, a pokiaľ človek ihneď ošetrí ranku či vyhľadá lekára v prípade neštandardnej reakcie, nemalo by dôjsť k závažným komplikáciám.
Pavúky milujú teplo – preto sa sťahujú do našich domovov
Zoropsis spinimana obľubuje teplé a suché priestory, a tak nie je prekvapujúce, že vo väčšej miere preniká do ľudských obydlí, najmä v oblastiach s prívetivejším podnebím. V interiéroch nachádza dostatok potravy (menší hmyz a ďalšie bezstavovce) a pomerne stabilné teplotné podmienky. Keďže si dokáže vystačiť aj s minimálnym úkrytom, vie sa usadiť za nábytkom, v kútoch pivníc či v rôznych skrytých zákutiach.
Pre ľudí, ktorí sa obávajú pavúkov, môže byť stretnutie s jedincami tohto druhu stresujúce. Odborníci však radia, aby sme pavúka zbytočne neprenasledovali a neprovokovali. Pokiaľ si ho v interiéri neželáme, je najlepšie ho pomocou pohára a pevnej podložky opatrne premiestniť von. Podobné zásahy sú šetrné nielen k prírode, ale môžu predísť aj možnému uhryznutiu, ak by bol pavúk v strese.
Lovčík mokraďový: Ďalší veľký pavúk Európy opäť na scéne
V európskej prírode sa objavuje aj Lovčík mokraďový (známy v angličtine ako Raft Spider). Na rozdiel od pavúka Nosferatu, ktorý sa radšej pohybuje v suchších priestoroch, lovčík vyhľadáva vlhké prostredie v okolí močiarov, jazier a rybníkov. Zaujímavosťou je, že dokáže bez problémov „korčuľovať“ po vodnej hladine, kde loví menší hmyz, iné drobné bezstavovce, a občas dokonca malé ryby.
Tento druh je považovaný za jeden z najväčších pavúkov v Európe, pretože jeho telo a nohy môžu dorásť do dĺžky až 7 centimetrov. Podľa Tima Strudwicka, správcu prírodnej rezervácie v anglickom Norfolku, kde sa lovčíkom darí, sú najmä samice pozoruhodne krásne a pôsobia dojmom, akoby boli z iného sveta. Dokonca aj ľudia, ktorí bežne pavúky nevyhľadávajú, majú často záujem vidieť ich v prirodzenom prostredí.
Ohrozený druh sa vracia vďaka dôkladnej ochrane
Lovčík mokraďový bol donedávna v niektorých regiónoch takmer na pokraji vyhynutia. V Spojenom kráľovstve sa však vďaka intenzívnym ochranárskym opatreniam podarilo jeho populáciu obnoviť a dnes sa odhaduje, že tam žije vyše 10-tisíc samíc. Tento úspech jasne ukazuje, že cieľavedomé a systematické programy na ochranu ohrozených druhov môžu priniesť skvelé výsledky, najmä keď sa zameriavajú na obnovu prirodzených biotopov a zamedzujú znečisťovaniu či ničeniu prírodných stanovíšť.
Situácia v strednej Európe však nie je taká jednoduchá. V Českej republike zostáva lovčík mokraďový kriticky ohrozený – v posledných desaťročiach tam evidovali len niekoľko desiatok potvrdených pozorovaní. Na Slovensku chýbajú presné údaje o jeho rozšírení, no podobné podmienky naznačujú, že ani u nás nie je početná populácia. Dá sa preto predpokladať, že ide skôr o vzácny jav než o bežného obyvateľa mokradí.
Prečo by sme sa mali o tieto pavúky zaujímať?
Pre niekoho môžu byť pavúky synonymom strachu a paniky, iní v nich zase vidia fascinujúce tvory s dôležitou úlohou v ekosystéme. Nech už patríte do ktorejkoľvek skupiny, je dobré si uvedomiť, že pavúky regulujú populáciu hmyzu a ďalších bezstavovcov, čo je mimoriadne dôležité pre udržanie biologickej rovnováhy.
- Zoropsis spinimana („Nosferatu“) pomáha vychytávať hmyz v domácnostiach aj vo voľnej prírode.
- Lovčík mokraďový ako vodný lovec kontroluje premnoženie druhov žijúcich vo vlhkom prostredí.
Aj keď môže byť prvé stretnutie s väčším pavúkom nepríjemné, ich prítomnosť naznačuje, že prírodné podmienky na danom území sú pre tieto živočíchy stále vhodné. V dobe, keď sa ľudská činnosť postarala o úbytok rozmanitých druhov, je to pozitívne znamenie.
Záver: rešpekt, nie panika
Stretnúť sa s pavúkom Nosferatu či lovčíkom mokraďovým môže vzbudiť obavy, najmä u ľudí trpiacich arachnofóbiou. V oboch prípadoch však platí, že tieto druhy človeka aktívne neohrozujú a radšej sa skrývajú, ako by vyhľadávali konflikt. Pavúky všeobecne útočia, až keď sa cítia byť v pasci alebo bezprostrednom ohrození.
Ak sa ocitnete v situácii, že vám takýto „nezvaný hosť“ vojde do bytu či domu, pokúste sa ho nechať odísť samostatne alebo ho s opatrnosťou vyneste von. V prípade alergických reakcií na uštipnutie však určite neváhajte a vyhľadajte lekársku pomoc.
Napriek možnej nepríjemnosti zdieľania priestoru s pavúkom treba pamätať na to, že tieto osemnohé tvory majú v ekosystéme svoje miesto. Keď im ho doprajeme, pomôžeme tým zachovať prírodnú rovnováhu a zároveň sa naučíme lepšie chápať fascinujúcu rozmanitosť života okolo nás.
