Karfiol a brokolica patria medzi veľmi obľúbenú zeleninu v našich kuchyniach. Často ich nájdeme na trhoch či v obchodoch za pomerne vysoké ceny a nie vždy sme spokojní s ich kvalitou. Prečo si ich teda neskúsiť vypestovať priamo vo vlastnej záhrade alebo dokonca na balkóne? Nemusíte byť žiadny profesionálny záhradník – stačí dodržať niekoľko základných pravidiel, mať chuť a trošku trpezlivosti. Nasledujúce tipy vás prevedú celým procesom od prípravy sadeničiek až po úspešnú zber.
Divoká vs. klasická brokolica: v čom sa líšia a ako sa spracovávajú?
Možno ste už natrafili na tzv. divokú brokolicu (známu aj ako brokolica rabe alebo brokolica rapini). Na rozdiel od klasickej brokolice má menšie a jemnejšie ružice, často s výraznejšou chuťou a trochu horkastým podtónom. Hodí sa výborne do šalátov, cestovín, ale aj do rýchlych restovaných jedál, kde vynikne jej špecifická chuť.
Klasická brokolica tvorí väčšie a pevnejšie ružice, ktoré sa často varia v pare, dusia či zapekajú. Pri oboch druhoch brokolice platí, že najviac vitamínov a nutričných hodnôt si zachovajú pri krátkom varení alebo blanšírovaní. V kuchyni ich môžete využiť na nespočetné množstvo spôsobov: v polievkach, omáčkach, ako prílohu alebo dokonca rozmixované na chutnú brokolicovú nátierku.
Kam a kedy sadiť, aby ste mali úspech
Karfiol i brokolica potrebujú dostatok svetla, no nevyhovuje im, ak sú celý deň vystavené ostrému poludňajšiemu slnku. Optimálne je miesto, kde budú mať ráno a podvečer dostatok svetla, ale v čase najsilnejších lúčov ich bude chrániť jemný tieň. Ak majú príliš veľa priameho slnka, môžu sa prehrievať, ich listy začnú vädnúť a môžu tvoriť menšie či zdeformované ružice.
Predpestovanie:
- S predpestovaním môžete začať už v marci či apríli.
- Do malých črepníkov alebo plastových kelímkov si dajte substrát, vysejte semienka a dbajte na dostatočnú vlhkosť.
- Keď sa vonkajšie teploty ustália (zvyčajne v druhej polovici apríla až začiatkom mája), môžete sadenice presadiť na záhon.
Ak by ste sa predpestovaniu radi vyhli, je možné využiť priamu sejbu až v máji, ale rátajte s tým, že vtedy začne úroda o niečo neskôr.
Bez kvalitnej pôdy sa nepohnete
Ak chcete, aby sa vášmu karfiolu a brokolici skutočne darilo, treba im dopriať kvalitnú pôdu. Tento druh zeleniny miluje pôdu bohatú na živiny a organický materiál. Ideálna pôda by mala byť kyprá, s dobrou schopnosťou zadržiavať vodu, ale bez zbytočného premokrenia.
- Príprava pôdy: Aspoň pár týždňov pred výsadbou ju dôkladne prekopte, odstráňte burinu a zapracujte kompost alebo vyzretý hnoj.
- Doplnenie živín: Ak ste nestihli pôdu predpripraviť, môžete počas rastu rastlín používať prírodné hnojivá v tekutej forme alebo vsadiť na žihľavový zákvas, ktorý je obľúbený pre vysoký obsah živín a jednoduchú prípravu.
- Udržiavanie pH: Karfiol a brokolica uprednostňujú neutrálne až mierne zásadité pH (okolo 6,5 – 7,5). V prípade kyslej pôdy je vhodné pridať napríklad dolomitický vápenec alebo drevený popol v primeranom množstve.
Polievajte, polievajte, polievajte (ale všetko s mierou)
Karfiol aj brokolica sú pomerne smädné druhy zeleniny, pretože ich listy sú veľké a spotrebujú veľa vody. Neznamená to však, že ich musíte „utopiť“. Dôležité je polievať pravidelne a rovnomerne, ideálne skoro ráno alebo podvečer. Voda sa vtedy menej vyparuje a rastliny ju dokážu účinne využiť.
Pozor:
- Nezalievajte priamo na ružicu – radšej k stopke, aby ste predišli riziku hniloby.
- Sledujte vlhkosť pôdy – ak je pôda premáčaná, môže dôjsť k rozvoju plesní a koreňovej hniloby.
Škodcovia a ako na nich vyzrieť prírodnou cestou
Medzi najčastejšie pohromy, ktoré môžu zničiť vaše plány, patria biely motýľ kapustový, vošky a slimáky. Vedia spustošiť rastlinu v priebehu pár dní, ak sa proti nim nezačnete brániť včas.
- Netkaná textília: Položte ju na rastliny bezprostredne po presadení alebo krátko po vyklíčení. Táto bariéra je účinná najmä proti kapustovým motýľom, ktoré tak nemajú kam naklásť vajíčka.
- Prírodné postreky: Osviežte svoje rastliny domácimi postrekmi z cesnaku, cibule alebo žihľavy. Sú ekologické a pri pravidelnom používaní dokážu udržať škodcov na uzde.
- Prirodzení nepriatelia: Podporte biodiverzitu vo vašej záhrade, aby ste prilákali lienky či iný prospešný hmyz, ktorý sa postará o vošky a ďalších škodcov.
Slimáky môžete odlákať pomocou prirodzených nástrah, ako sú napríklad misky s pivom, alebo využitím mulčovacej kôry, ktorá im sťažuje pohyb.
Kedy zbierať a prečo sa nevypláca otáľať
- Karfiol je najlepší, keď je jeho ružica pevná, kompaktná a má snehovo bielu farbu. Príliš dlhé otáľanie môže spôsobiť, že ružica zmení farbu na žltú alebo sa jej povrch začne rozkladať, čím stráca svoju jemnú chuť aj cenné živiny.
- Brokolicu zbierajte vo chvíli, keď má tmavozelené, na dotyk stále pevné ružice. Ak začnú kvitnúť alebo žltnúť, ich chuť sa postupne mení a obsah vitamínov klesá. Vždy je lepšie zbierať o pár dní skôr než príliš neskoro – zelenina bude krehkejšia a chutnejšia.
Bonus: čo robiť s listami a zvyškami
Ak vám po zbere zostanú na rastline väčšie zelené listy, nebojte sa ich využiť. Sú plné vitamínov a dajú sa pripraviť podobne ako listy špenátu či mangoldu – stačí ich nakrájať a krátko podusiť na cibuľke. Pokojne ich môžete pridať do polievky alebo omelety. Zbytky, ktoré v kuchyni nevyužijete, zase môžu obohatiť váš kompost a dodať mu cenné živiny na ďalšiu záhradkársku sezónu.
Pestovanie karfiolu a brokolice v skutočnosti nie je taká veľká veda, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Najdôležitejšie je dopriať im dostatok živín, primeranú zálievku, vhodné prostredie a včasnú ochranu pred škodcami. Keď raz vyskúšate, ako chutí čerstvo odtrhnutý karfiol alebo brokolica priamo z vlastnej záhrady, pravdepodobne sa k drahej kupovanej zelenine nebudete chcieť tak skoro vrátiť. A to všetko bez väčšieho stresu či zložitých postupov – presvedčte sa sami!
