Keď sa povie „hubárska sezóna“, väčšina ľudí si predstaví majestátne dubáky, voňavé kozáky či štedré bedle. Existuje však jedna menej nápadná huba, ktorá dokáže veľmi príjemne prekvapiť tých, ktorí sa jej nezľaknú a dokážu ju správne rozpoznať. Volá sa masliak strakatý (latinsky Suillus variegatus), no hovorí sa mu aj „zajačik“, „masliak“ alebo „husací pupok“. Aj keď názov môže znieť zvláštne, táto huba je v našich lesoch bežná a mnohí skúsení hubári na ňu nedajú dopustiť. Zaujímavým faktom je, že mnohí menej znalí zberači masliaka často prehliadajú – a pritom môže byť v kuchyni naozajstnou lahôdkou.
Prečo by ste si mali masliaka strakatého všímať?
1. Výborná chuť:
Masliak strakatý je podľa mnohých priaznivcov ešte chutnejší ako známe dubáky. Má jemnú dužinu, ktorú môžete vnímať ako sladkastú a zároveň príjemne hubovitú. Chuť niektorí prirovnávajú ku klasickému masliaku, no má aj jemný živicový či ovocný podtón. Práve táto zmes vôní a chutí robí z masliaka strakatého zaujímavú prísadu do rôznych pokrmov.
2. Nenápadný zjav, ktorý odmení vašu pozornosť:
Masliak strakatý zvyčajne nerastie osamelo – často sa objavuje v skupinách, čo znamená, že ak nájdete jednu plodnicu, môže sa v jej blízkosti nachádzať hneď niekoľko ďalších. Pre hubára, ktorý vie, kam sa pozerať, to znamená potenciálne bohatý úlovok. Veľa zberačov túto hubu v lese obchádza, pretože ju nepoznajú alebo jej nepovažujú za tak atraktívnu ako iné druhy. No keď ju raz ochutnáte, ľahko pochopíte, prečo ju znalci považujú za vyhľadávanú maškrtu.
Ako masliaka spoznáte?
Klobúk: Pri mladých plodniciach býva klobúk polguľovitý s jemne podvinutými okrajmi. Neskôr sa postupne otvára a môže dosiahnuť priemer 3 až 10 cm. Farebné spektrum tohto druhu je pomerne široké – môže byť žltohnedý, okrový, oranžový a v niektorých prípadoch aj s nádychom olivovej či hnedastej farby. Povrch klobúka pri mladých masliakoch pôsobí zamatovo, no s pribúdajúcim vekom sa na ňom začnú tvoriť jemné šupinky.
Ak je v lese mokro, klobúk môže byť ľahko lepkavý, no počas suchých období ostáva skôr matný.
Na rozdiel od mnohých masliakov, pokožka klobúka sa ťažšie odlupuje, čo je jeden z rozpoznávacích znakov.
Póry: Pod klobúkom namiesto lupeňov nájdete drobné póry. Ich farba sa pohybuje od okrovej až po olivovo-hnedú. Pri dotyku alebo pri reze môžu zmodrať, čo je ďalšia typická črta masliaka strakatého.
Noha (tŕň): Masliak strakatý má zvyčajne hrubšiu, sudovitú nohu, ktorá sa neskôr môže predĺžiť a získať valcovitý tvar. Farba je zvyčajne podobná klobúku alebo o niečo svetlejšia.
Dužina: Vnútri je huba jemná, mäkká a pri rozkrojení môže mať krémovo žltý odtieň. Niekedy sa pri kontakte so vzduchom objaví mierne modravé sfarbenie, čo je prirodzený proces oxidácie.
Ak si chcete overiť, či máte pred sebou naozaj masliaka strakatého, môžete nazrieť do videa, ktoré ukazuje jeho charakteristický vzhľad v reálnej podobe:
Ako v skutočnosti vyzerá masliak strakatý?
Kedy a kde túto hubu hľadať?
Masliak strakatý rastie v symbióze s koreňmi stromov, najmä ihličnanov. Najčastejšie ho nájdete v borovicových lesoch, kde mu vyhovuje vlhkejšia a mierne kyslá pôda. Obľubuje miesta s dostatkom ihličia, ktoré udržiava vlhkosť. Zvyčajne sa objavuje od konca leta až do neskorej jesene, no konkrétny čas sa môže líšiť podľa aktuálnych poveternostných podmienok. Mierne daždivé obdobie, ktoré prejde do slnečnejších dní, často zabezpečí, že sa masliakov v lese objaví celkom hojný počet.
Ako využiť masliaka v kuchyni?
Smaženie a vyprážanie: Masliaky môžete pripraviť na panvici podobne ako iné hríbovité huby. Vhodné je nielen klasické smaženie na cibuľke, ale aj obaľovanie v trojobale, čím dosiahnete chrumkavú kôrku a lahodný vnútrajšok.
Omáčky a polievky: Pridaním masliaka do rôznych omáčok a polievok získate zaujímavú chuťovú hĺbku. Vďaka jemne živicovej vôni vynikne aj v smotanových omáčkach k mäsu alebo cestovinám.
Nakladanie do octu: Mnohé gazdinky oceňujú masliak strakatý pri zaváraní, často v kombinácii s inými hubami. Takto naložené huby sa skvele hodia ako príloha k mäsu či ako súčasť rôznych studených misiek.
Menej ťažkých kovov: Zaujímavým argumentom v prospech konzumácie masliaka strakatého je nižší obsah ťažkých kovov, čo z neho robí relatívne bezpečnejšiu voľbu oproti niektorým iným hríbovitým druhom. Samozrejme, pri zbere húb sa treba vždy riadiť pravidlami zodpovedného hubárčenia a zbierať len tie druhy, ktoré stopercentne poznáme.
Čo by ste mali vedieť pred prvou ochutnávkou
Dôkladná tepelná úprava: Aj keď sú masliaky chutné, je dôležité ich dostatočne prevariť či presmažiť, aby sme eliminovali prípadné neželané látky.
Správna identifikácia: Pri akýchkoľvek pochybnostiach ohľadom druhu huby je vždy lepšie poradiť sa so skúsenými hubármi alebo mykológmi, prípadne si hubu preveriť vo viacerých zdrojoch.
Všeobecná opatrnosť: Ako pri všetkých jedlých hubách, aj pri masliakoch by sme mali po prvýkrát konzumovať menšie množstvo a sledovať reakciu svojho tela, najmä ak sme citlivejší na hubové bielkoviny.
Prečo by masliak nemal vo vašom košíku chýbať?
Mnohí ľudia obchádzajú masliaka strakatého len pre jeho nenápadný vzhľad či neznámy názov, pritom práve táto huba môže priniesť výrazné obohatenie jedálnička. Je nielen chuťovo zaujímavá, ale ponúka aj všestranné možnosti kulinárskeho využitia. Navyše, ak radi chodíte do lesa a máte šťastie na miesta s hojným výskytom borovíc, môže vás masliak prekvapiť skutočne bohatými nálezmi – a to všetko na relatívne malej ploche.
Ak sa chystáte na jesenný zber húb, neprehliadajte masliaka strakatého. Nielenže vám môže pomôcť objaviť nové a netradičné chute, ale takisto zažijete radosť z nálezu huby, ktorú mnohí (často nespravodlivo) nechávajú v lese. Dobrú chuť a veľa úspechov pri hubárčení!
