Možno už onedlho dorazí aj k nám nechcený návštevník, ktorý sa postará o poriadny rozruch v záhradách i v ekosystémoch. Reč je o mäsožravej ploštenke Caenoplana variegata, ktorá je v poslednom čase zaznamenaná u našich susedov a vyzerá to tak, že ju nezastaví len tak hocičo. Tieto ploštenky, pôvodom z Austrálie, sa v Európe objavujú čoraz častejšie a odborníci varujú, že hrozí rýchle rozšírenie naprieč kontinentom.
Ploštenka z Austrálie ohrozuje ekosystémy
Možno by sa dalo povedať, že austrálska príroda „vracia úder“. Austrália je totiž miestom, ktoré samo dobre pozná problémy s invazívnymi druhmi. Ľudia tam v minulosti zavliekli napríklad králiky, líšky, ťavy či mačky, čo spôsobilo ekologické katastrofy obrovských rozmerov. Okrem toho sa tam kvôli regulácii hmyzu dostal aj obojživelný rákosník obrovský (Rhinella marina), ktorý v Austrálii narobil ďalšie obrovské škody.
Práve Austrália bola pôvodným domovom aj pre ploštenku Caenoplana variegata. Táto mäsožravá suchozemská „príšera“ sa na európsky kontinent údajne dostala pri presune okrasných alebo iných pestovaných rastlín, keďže v pôde mohli byť vajíčka alebo drobné jedince tejto ploštenky.
Prečo je príchod ploštenky Caenoplana variegata hrozbou
Tento druh sa v Európe predtým nevyskytoval, a keďže ploštenky nemajú prirodzených nepriateľov (alebo ich aspoň nemajú dostatok na to, aby im dokázali konkurovať), môžu sa rýchlo množiť a obsadiť nové územia. Problém je najmä v tom, že ide o mäsožravé tvory, ktoré sa živia pôdnymi organizmami, predovšetkým dážďovkami, slimákmi a ďalšími drobnými bezstavovcami.
Dážďovky sú pritom pre zdravý ekosystém nesmierne dôležité, lebo pomáhajú prevzdušňovať pôdu a zlepšujú jej štruktúru. Ak sa množstvo dážďoviek radikálne zníži, môže to vyvolať reťazovú reakciu v pôde a narušiť celý ekosystém. To isté sa týka aj niektorých ďalších pôdnych živočíchov.
Príklad z Austrálie: keď sa invázia vymkne spod kontroly
Ako upozorňujú vedci, Austrália má s inváziami veľmi zlú skúsenosť. V roku 1859 tam boli privezené králiky, neskôr líšky či dokonca ťavy. Mnohé tieto druhy mali regulovať škodcov alebo slúžili na športový lov (králiky), no výsledkom bolo, že sa extrémne rozmnožili a spôsobili obrovskú záťaž pre pôvodnú faunu a flóru. V prípade rákosníka obrovského (Rhinella marina), ktorý bol zavlečený v roku 1935, to bola ďalšia environmentálna katastrofa – tieto žaby sa takisto premnožili a ničili mnohé domáce živočíchy.
Podobný scenár teraz hrozí v Európe s ploštenkami Caenoplana variegata. Jedna jediná ploštenka, prípadne jej vajíčka v prepravovanom substráte, dokážu založiť úplne novú populáciu. Časom sa tak môžu tieto živočíchy množiť a rozšíriť prakticky do všetkých kútov starého kontinentu.
Rýchle šírenie: od Británie až po Rakúsko
Prvé zmienky o výskyte tejto ploštenky v Európe pochádzajú približne z roku 2008 z územia Veľkej Británie. Už o šesť rokov neskôr sa objavila v Holandsku. V roku 2021 ju zdokumentovali v Nemecku a v minulom roku už hlásili jej výskyt aj Rakúšania.
Z toho je zrejmé, že ak dokázala táto ploštenka prekonať takúto vzdialenosť a úspešne sa usadiť v rôznych krajinách, je len otázkou času, kedy prenikne aj k nám. Aj odborníci hovoria, že pravdepodobne pôjde iba o mesiace alebo jednu-dve sezóny, kým sa ploštenka objaví oficiálne na našom území.
Dôvody, prečo by mala jej expanzia spomaliť či zastaviť sa, zatiaľ neexistujú. Navyše ľudia tieto tvory často nechtiac rozširujú aj sami, napríklad cez prevoz rastlín s pôdou alebo rôzne záhradnícke substráty.
Čo robiť, ak ploštenku nájdete
Na našom území sa dosiaľ nevyskytuje žiadny pôvodný suchozemský druh ploštenky, preto je nepravdepodobné, že by ste Caenoplana variegata mohli omylom zameniť za domáci neškodný druh. Ak zbadáte slizkú, dlhú ploštenku so žltými pruhmi alebo pestrým sfarbením, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde práve o inváziu z Austrálie.
Hoci môže byť pre niekoho zaujímavé objaviť v záhrade „exotické“ zviera, v skutočnosti tento nález znamená hrozbu pre pôvodné druhy. V prípade, že ju nájdete, odporúčajú odborníci nemilosrdné likvidovanie.
Ako ploštenku bezpečne zneškodniť
- Zber rukou alebo pinzetou: Odporúča sa použiť rukavice alebo nástroj, aby ste sa vyhli priamemu kontaktu. Ploštenky totiž môžu vylučovať rôzne slizovité sekréty.
- Zlikvidovanie v horúcej vode, alkohole, vápne alebo soli: Ak ploštenku len rozseknete motykou, riziko je, že sa každá časť zregeneruje na kompletný organizmus. Sú to totiž hermafroditi, ktorí na rozmnoženie nepotrebujú partnera, a dokonca dorastú z oddeleného segmentu.
- Zber vo večerných hodinách: Ploštenky sú nočné tvory, takže ak chodíte večer do záhrady zbierať slimáky (plzáky), môžete pri tejto príležitosti nájsť aj ploštenky.
V čom je ploštenka taká nebezpečná
- Hermafroditizmus: Na rozmnožovanie nepotrebujú dvoch jedincov a jedno zviera môže založiť celú novú populáciu.
- Regenerácia: Ploštenky dorastajú aj z maličkých úlomkov svojho tela, čo im umožňuje prežiť a množiť sa aj po mechanickom poškodení.
- Absencia predátorov: V našich podmienkach nemajú prirodzených nepriateľov, ktorí by ich účinne redukovali.
- Úbytok pôdnych organizmov: Napádajú dážďovky, slimáky, larvy a iné drobné bezstavovce, čím ohrozujú rovnováhu v ekosystémoch.
Prečo by sme si mali dávať pozor
Úbytok dážďoviek či iných pôdnych organizmov môže viesť k zhoršeniu kvality pôdy, zníženiu jej úrodnosti a následným problémom v záhradách aj na poliach. Naše prírodné spoločenstvá sa takto môžu stať menej odolnými voči suchu či iným environmentálnym stresom.
Vzhľadom na to, ako sa tento druh rozširuje po Európe, môžeme očakávať, že v nasledujúcich rokoch bude zvyšovanie jeho populácie jednou z významných tém, najmä medzi záhradkármi, farmármi a ochranármi prírody.
Zhrnutie:
- Austrálska ploštenka Caenoplana variegata sa šíri Európou.
- Je mäsožravá, pestro sfarbená a pochutnáva si na dážďovkách či drobných živočíchoch.
- V krajinách, kde sa objavila, nemá dostatok prirodzených nepriateľov.
- Odporúča sa likvidácia (horúca voda, alkohol, vápenec, soľ), pretože rozseknutím sa rozmnožuje (dorastá z oddelených častí).
- Na našom území ju zatiaľ oficiálne nepotvrdili, no s najväčšou pravdepodobnosťou je to len otázka času.
Ak by ste tieto ploštenky objavili, neváhajte kontaktovať odborníkov alebo priamo ochrancov prírody a postupovať podľa vyššie uvedených odporúčaní na ich zneškodnenie. Jedine tak môžeme minimalizovať škody, ktoré by Caenoplana variegata mohla u nás spôsobiť.
Invazívne druhy vždy predstavujú hrozbu, lebo prevracajú zabehnuté prírodné vzťahy naruby a často žijú „bez konkurencie“. Verme, že sa nám aj vďaka informovanosti a dôslednému konaniu podarí zabrániť ich nekontrolovanému šíreniu.
