Každý vie, že život na našej planéte by nebol možný bez kyslíka. Táto životne dôležitá látka sa spotrebúva neustále, preto musí byť priebežne obnovovaná. Problém je však v tom, že podmienky na jeho obnovu sa neustále zhoršujú. Americký úrad NASA vo svojej najnovšej štúdii upozorňuje, že hladina kyslíka na Zemi postupne klesá, a ak tento trend bude pokračovať, život v takej podobe, ako ho poznáme, nebude mať budúcnosť.
Ako vyzerala Zem pred vznikom kyslíka?
Možno ste sa niekedy zamysleli nad tým, aký bol život na Zemi ešte predtým, než tu začal vznikať kyslík. Odpoveď je jednoduchá: bez kyslíka by vyššie formy života nemali šancu existovať. Muselo sa teda stať niečo mimoriadne, čo túto látku začalo uvoľňovať do atmosféry. Lenže teraz, zdá sa, môže Zem smerovať opačným smerom – ku katastrofe, ktorá by kyslík zo života na planéte úplne vyradila.
Veľká oxidačná udalosť zmenila všetko
Podľa vedcov sa zásadná zmena odohrala pred približne 2,4 miliardami rokov. Tento kľúčový moment dejín Zeme odborníci nazývajú Veľká oxidačná udalosť. Ešte stále však presne nevieme, či sa jednalo o pomalý proces trvajúci milióny rokov, alebo či bol tento zvrat relatívne náhly a rýchly. V každom prípade je isté jedno: práve táto udalosť dala impulz pre vývoj života tak, ako ho poznáme dnes.
Všetko to začali mikroskopické sinice – drobné baktérie, ktoré objavili revolučnú schopnosť získavať energiu zo slnečného žiarenia. Počas fotosyntézy produkovali kyslík a doslova menili tvár planéty. Podobný proces môžete sledovať aj doma: keď si umiestnite zelené rastliny do svojho bytu, počas fotosyntézy uvoľňujú kyslík aj ony.
Kyslíkový vrchol a následný pokles
Spočiatku sa kyslík v atmosfére Zeme hromadil len pomaly. Aktivita baktérií však bola vytrvalá a výsledkom bol postupný nárast. V čase Veľkej oxidačnej udalosti bol podiel kyslíka v atmosfére len okolo jedného percenta, no jeho množstvo naďalej stúpalo.
Absolútny vrchol koncentrácie kyslíka na našej planéte nastal v období karbónu pred približne 300 miliónmi rokov. Vtedy jeho množstvo v atmosfére dosahovalo až 30 – 35 %. S rozvojom vyšších foriem života však rástla aj spotreba kyslíka, a preto sa jeho hladina napokon ustálila približne na dnešných 20 percentách.
Pralesy a oceány – pľúca planéty sú ohrozené
V súčasnosti hlavnými producentmi kyslíka zostávajú dva typy ekosystémov – fytoplanktón v oceánoch a vegetácia na súši. A práve tu nastáva vážny problém: suchozemskú výrobu kyslíka zabezpečujú hlavne tropické dažďové pralesy, ktoré však ľudskou činnosťou masívne ubúdajú.
Vedci situáciu podrobne analyzovali a výsledky nie sú vôbec pozitívne. Modely predpovedajú, že približne o miliardu rokov dôjde k výraznému poklesu produkcie kyslíka. Hlavným dôvodom bude rastúca intenzita slnečného žiarenia, ktorá postupne znemožní fotosyntézu. To povedie k masívnemu úbytku kyslíka a prakticky k ukončeniu života v súčasnej podobe. Na Zemi potom prežijú iba tie najjednoduchšie mikroorganizmy, schopné žiť bez kyslíka.
Človek môže koniec urýchliť
Hoci je časový horizont jednej miliardy rokov pre nás nepredstaviteľne vzdialený, výskumy upozorňujú, že podobné problémy sa môžu objaviť oveľa skôr. Už v priebehu tohto storočia môžu niektoré regióny sveta, najmä oceány, čeliť vážnemu lokálnemu nedostatku kyslíka, známemu ako kyslíkový stres.
Tento proces sa navyše výrazne zrýchľuje v dôsledku ľudskej činnosti – odlesňovaním, znečistením oceánov, intenzívnym rybolovom a produkciou skleníkových plynov, ktoré ovplyvňujú klímu a zároveň aj proces fotosyntézy. V tejto súvislosti sa vedci obávajú, či nedôjde k destabilizácii kyslíkového cyklu oveľa skôr, ako sme pôvodne očakávali.
A práve preto NASA a ďalšie vedecké inštitúcie vyzývajú na výraznejšie ekologické opatrenia. Koniec-koncov, od stavu kyslíkového cyklu závisí nielen vzdialená budúcnosť našej planéty, ale aj kvalita života budúcich generácií, ktoré prídu oveľa skôr než za miliardu rokov.
