Záhradníctvo je nesmierne obohacujúca činnosť, a to predovšetkým vtedy, ak si pestujete vlastnú zeleninu od semienka až po konečnú úrodu. Radosť z prvých klíčkov, starostlivosť o mladé rastliny a napokon zber zrelých plodov – to všetko prináša zážitok, ktorý sa dá prirovnať iba k radosti rodičov z úspechov ich detí. Niet preto divu, že záhradkárske nadšenie sa v posledných rokoch teší stále väčšej popularite.
Napriek tomu, že sa do pestovania zeleniny a byliniek s nadšením púšťa čoraz viac ľudí, nikto z nás sa nenarodil s motyčkou v ruke ani s dokonalými vedomosťami. Záhradkárstvo je umenie i veda zároveň. Skôr či neskôr sa každý dopustí istých chýb, na ktorých sa môže veľa naučiť. Aby ste však nemuseli prechádzať zbytočnými omylmi a strácať drahocenný čas či úrodu, pripravili sme pre vás výpočet troch najčastejších chýb, ktorým by sa začínajúci záhradkár mal vyhnúť. Vďaka tomu budete môcť pracovať na svojej záhrade s väčšou istotou a radosťou.
1. Chyba: Výber nesprávneho miesta
Najčastejším kameňom úrazu býva zle zvolené stanovište pre zeleninové záhony. Mnohí nováčikovia v snahe využiť každý kúsok pozemku umiestnia svoj zeleninový záhon do zabudnutého kúta, ktorý je väčšinu dňa v tieni. V takom prípade však nemožno očakávať bohatú ani kvalitnú úrodu, pretože väčšina zeleniny potrebuje dostatok slnečného svetla.
Prečo je slnko dôležité?
Rastliny vystavené slnku rýchlejšie rastú, majú zdravšie listy, lepšie kvitnú a ich plody obsahujú viac živín aj vôní. Uhorky, papriky, paradajky, melóny, tekvice či mrkva sú typické plodiny, ktoré milujú slnko a vyžadujú ho počas celého dňa.
Existujú aj druhy, ktoré tolerujú polotieň – napríklad červená repa, cesnak alebo cukety. No aj tie potrebujú aspoň 4 – 5 hodín slnečného svetla denne. Ak pestujete špenát alebo šalát na mieste s nedostatkom svetla, môže sa stať, že sa v listoch budú hromadiť dusičnany, ktoré sú pre ľudský organizmus nežiaduce.Dôležitosť zálievky a kvality pôdy
Zelenina, či už plodová alebo koreňová, vyžaduje rovnomernú zálievku. Najmä počas vegetácie je pre rastliny kľúčové, aby im pôda neustále zabezpečovala vlhkosť. Pri rastúcich rastlinách je voda nevyhnutná na vývoj koreňov i listov, počas dozrievania sa voda ukladá do plodov.
Pôda by mala byť kyprá, schopná zadržať vlahu i potrebné živiny. Kvalitu pôdy je možné vylepšiť zapracovaním vyzretého kompostu na jar alebo na jeseň. Kompost do piesčitých pôd prinesie lepšiu schopnosť udržať vodu, zatiaľ čo ťažké ílovité pôdy urobí vzdušnejšími. Okrem toho dodá pôde kľúčové živiny na kvalitný rast vašej zeleniny.
Poznámka:
„Zabudnite na lógr pre celú záhradu! Toto obľúbené prírodné hnojivo je pre niektoré rastliny hotová pohroma!“
Aj keď sa kávová usadenina často spomína ako prírodné hnojivo, nie vždy je vhodná pre všetky druhy rastlín. Je preto dôležité dopredu zistiť, aké špecifické potreby majú jednotlivé druhy zeleniny a byliniek, aby ste im nevedomky neublížili.
2. Chyba: Príliš široké záhony
Na prvý pohľad sa to môže javiť ako nepodstatný detail, no ak je záhon príliš široký, sťažuje sa starostlivosť o rastliny. Z praktického hľadiska totiž potrebujete dosiahnuť do jeho stredu z oboch strán. Ak takúto možnosť nemáte, pri pletí alebo zbere plodov sa budete musieť do záhonu stavať – a tým nielenže zhutníte pôdu, ale môžete nechtiac poškodiť už vyrastené rastliny.
Aká šírka je ideálna?
Pre pohodlnú prácu a jednoduchý prístup k rastlinám sa odporúča, aby šírka záhona nepresiahla približne 120 centimetrov. Dĺžka môže byť ľubovoľne zvolená podľa možností pozemku, ale príliš široké záhony vám skôr narobia vrásky na čele, než prinesú úžitok.Prečo nešliapať do záhonu?
Pri každom vstupe do záhonu môže dôjsť k utláčaniu pôdy, čo rastlinám sťažuje prístup ku kyslíku a vedie k horšej zadržiavaniu vody. Je preto výhodnejšie pracovať s takou šírkou, aby ste bez problémov dosiahli do stredu záhona a eliminovali tak nutnosť vkročiť priamo medzi zeleninu.
3. Chyba: Nespevnenie okrajov záhonov
Mnohí záhradkári nepovažujú spevnenie záhonov za prioritu, no v skutočnosti je to veľmi dôležitý krok. Ak okraje nie sú dobre ohraničené, môžu záhony rýchlo podľahnúť prerastaniu buriny, trávy či dokonca koreňov rastlín z vedľajších záhonov. Výsledkom je neželaná konkurencia pre vašu zeleninu, ktorá tak prichádza o cennú vlahu a živiny.
Prečo je spevnený okraj taký dôležitý?
Okrem toho, že zabraňuje burine a koreňom v prenikaní do zeleninového záhona, pomáha aj pri zadržiavaní vlahy. Bez ohraničenia sa môže pôda vyplavovať pri silných dažďoch, čím sa oberáte o úrodný substrát. Taktiež sa vytvárajú podmienky, v ktorých sa rôzni škodcovia dostanú oveľa jednoduchšie k vašej úrode.Ako si pomôcť pri spevňovaní?
Využiť môžete staré dosky, drevené trámy, betónové tvárnice, cetris dosky či pletené plôtiky z vŕbového alebo lieskového prútia. Dôležité je, aby táto zábrana siahala minimálne 20 centimetrov do hĺbky, čím vytvorí účinnú bariéru. Správne a dostatočne pevné okraje značne uľahčia život vám i vašim rastlinám.
Niektorí záhradkári sa priznávajú, že aj pri používaní vyvýšených záhonov sa dopúšťali rôznych chýb – či už pri ich výstavbe, umiestnení alebo údržbe. Sledujte overené rady skúsenejších a učte sa z chýb druhých. Je to vždy jednoduchšie, ako naprávať škody vo vlastnej záhrade.
Zhrnutie:
- Zvoľte si slnečné miesto, vhodné pre väčšinu plodín vyžadujúcich dostatok tepla a svetla.
- Dajte pozor na správnu šírku záhona – odporúča sa maximálne 120 cm, aby ste sa k rastlinám bez problémov dostali a nepodupali ich.
- Nepodceňujte spevnenie okrajov – je to kľúčový krok, ktorý ochráni záhon pred burinou, eróziou aj škodcami.
Ak tieto tri základné rady začleníte do svojich záhradkárskych postupov, ušetríte si veľa námahy, nervov a dosiahnete zdravšie a bohatšie výpestky. Záhradkárčenie vás potom bude napĺňať ešte väčšou radosťou a spokojnosťou. Prajeme vám úspešné pestovanie a úrodu, ktorá bude lahodiť nielen vášmu oku, ale aj chuťovým pohárikom!
