Zlato odjakživa fascinuje ľudí. Tento drahý kov je symbolom bohatstva, istoty a moci už od pradávna. Hoci dnes máme kryptomeny, akcie či nehnuteľnosti, zlato zostáva neohrozeným symbolom prosperity. Nie je preto prekvapením, že keď koncom roka 2024 oznámila Čína objavenie gigantického ložiska zlata, správa okamžite obletela svet.
Zlatá senzácia z hĺbky dvoch kilometrov
V čínskej provincii Chu-nan sa v známom banskom regióne Wangu geológovia postarali o obrovský rozruch. Narazili totiž na zásoby zlata, ktoré môžu patriť medzi najväčšie v histórii ľudstva. Ide o hĺbku približne dvetisíc metrov pod zemským povrchom. Čínske úrady oficiálne hovoria o viac než 40 samostatných zlatých žilách, pričom už teraz sa podarilo potvrdiť zásoby okolo 300 ton tohto drahého kovu (presnejšie číslo je podľa dostupných správ 300,2 ton).
Objav je významný aj tým, ako k nemu došlo. Základom úspechu boli moderné technológie. Geológovia použili pokročilé 3D modelovanie, analýzu veľkých dát a špeciálne výpočtové systémy, ktoré dokážu určiť umiestnenie a koncentráciu zlata s doteraz nevídanou presnosťou. Geológ dokonca vyzdvihol 3D modelovanie ako prelomové, zatiaľ čo jeho kolega tvrdí, že zlaté častice boli dobre viditeľné už pri jadrových vrtoch.
Na druhej strane, treba zdôrazniť, že všetky dostupné údaje zatiaľ pochádzajú výlučne od čínskych úradov. Medzinárodná komunita čaká na nezávislé overenie podľa prísnych štandardov (napríklad NI 43-101 alebo JORC), ktoré by definitívne potvrdili rozsah nálezu.
Celkové odhady hovoria až o tisícke ton
Už samotných potvrdených 300 ton predstavuje senzačný objav, no podľa čínskych geológov môže byť realita ešte pôsobivejšia. Ich výpočty totiž naznačujú, že celkové zásoby zlata by sa mohli pohybovať v rozmedzí 1 000 až 1 100 ton, pričom táto masa zlata sa nachádza v hĺbkach siahajúcich až k trom kilometrom pod zemským povrchom.
Ak sa tieto optimistické odhady potvrdia, ložisko Wangu by bolo oficiálne najväčším doteraz známym zásobiskom zlata na svete. Čo sa týka finančného vyjadrenia, hovoríme o hodnote presahujúcej 80 miliárd amerických dolárov pri súčasných trhových cenách zlata.
Významnú úlohu zohráva aj kvalita nájdenej rudy. Podľa dostupných informácií sú niektoré vzorky extrémne bohaté – obsahujú až 138 gramov zlata na jednu tonu horniny. Pre predstavu, bežné podzemné bane označujú za vysokokvalitnú už rudu s koncentráciou nad 8 gramov na tonu. Ekonomická atraktivita ťažby takého bohatého ložiska by bola enormná, a to aj napriek vysokým nákladom spojeným s ťažbou vo veľkej hĺbke.
Čína ako svetový líder v zlatej ťažbe aj spotrebe
Aby sme plne pochopili význam tohto nálezu, musíme sa na vec pozrieť z širšej perspektívy. Čína je už niekoľko rokov najväčším producentom zlata na svete. Jej podiel predstavuje približne desatinu celosvetovej ťažby. Avšak napriek tomu, že Čína produkuje najviac zlata, je súčasne jeho najväčším spotrebiteľom a dovozcom. Len v roku 2024 jej spotreba presiahla 740 ton, čo výrazne prevyšovalo domácu produkciu.
V prípade, že by sa zásoby v dole Wangu potvrdili v maximálnom rozsahu okolo tisícky ton, pokrylo by to približne iba jednoročnú čínsku spotrebu. Aj napriek tomu by však tento objav posilnil strategické rezervy a čiastočne zmiernil závislosť Číny na dovozovom trhu.
Zaujímavé je tiež, že Čínska ľudová banka už niekoľko rokov systematicky navyšuje svoje zlaté rezervy. Objavenie ložiska v oblasti Wangu tak veľmi dobre zapadá do jej dlhodobej stratégie.
Ako objav ovplyvní svetový trh so zlatom?
Bezprostredný vplyv na svetové ceny zlata však podľa expertov bude skôr minimálny. Podľa odborníka zo Svetovej rady pre zlato je realistických skôr pôvodne potvrdených 300 ton než optimistická tisícka. Pri ročnej ťažbe v desiatkach ton by objav sotva predstavoval jedno percento globálnej produkcie zlata.
Tiež je potrebné brať do úvahy časový faktor. Uviesť takéto ložisko do komerčnej prevádzky znamená roky prieskumov, environmentálnych posudkov, technických štúdií a výstavby potrebnej infraštruktúry. Prvé skutočné zlaté ingoty z hlbín Wangu sa tak objavia najskôr o niekoľko rokov, možno až o desaťročie.
Výzvy spojené s hlbinnou ťažbou sú obrovské
Ťažba v hĺbkach viac ako dva kilometre pod zemou nie je len finančne náročná, ale prináša so sebou množstvo komplikácií:
- Extrémne teploty: Teplota v takýchto hĺbkach môže presahovať 50 °C, čo si vyžaduje nákladné a efektívne chladenie.
- Vysoký tlak: Riziko dolných otrasov či závalov si vyžaduje špeciálne zabezpečenie.
- Logistická náročnosť: Doprava ľudí aj materiálu do takej hĺbky znamená extrémne finančné aj časové náklady.
- Technologické nároky: Ťažba v extrémnych podmienkach vyžaduje najmodernejšie technológie.
- Environmentálne riziká: Nebezpečenstvo poklesu povrchu či kontaminácie vody musí byť minimalizované.
Aj keď je teda ložisko Wangu obrovským prísľubom, realita jeho využitia je ešte veľmi vzdialená. Cesta k „zlatému Eldorádu“ Číny tak bude dlhá, náročná a nepochybne drahá.
