Pôda je pre každého záhradkára či pestovateľa azda najcennejšia surovina, o ktorú sa oplatí starať s náležitou pozornosťou. Ak túžite po zdravo rastúcich rastlinách a bohatej úrode, určite by ste mali poznať jej kvalitu a najmä kyslosť (pH). Zistiť, o aký druh pôdy ide, môžete pritom úplne jednoducho – stačí sa pozrieť, aké rastliny na vašom pozemku prirodzene rastú. Takáto „burinová diagnostika“ vám dokáže veľa prezradiť nielen o kyslosti pôdy, ale aj o obsahu živín a ďalších faktoroch, ktoré ovplyvňujú rast vašich obľúbených kvetov či zeleniny.
Pôda nie je všade rovnaká
Mnoho ľudí si mylne myslí, že zemina je univerzálna a nezáleží na tom, kde ju naberieme. V skutočnosti však existuje celý rad rozdielov, či už ide o štruktúru, schopnosť prepúšťať vodu alebo množstvo živín. Všeobecne sa dá povedať, že bežná pôda obsahuje hlavne minerálne častice (napríklad piesok alebo spraš), ílové čiastočky a humus (teda rozloženú organickú hmotu). Práve vyšší obsah humusu zvyšuje schopnosť pôdy zadržiavať vodu a ukladať živiny, čo je pre záhradkárov doslova výherný žreb.
Ak vás zaujíma, ako presne určiť typ pôdy, nemusíte hneď kupovať drahé testy alebo prenajímať laboratórium. V mnohých prípadoch vám postačí jednoduchý test, ktorý zvládnete priamo vo svojej záhrade. Ako na to, ukazujú aj mnohí skúsení pestovatelia a odborníci vo videách na internete či vo vlastných návodoch.
Tri základné druhy pôdy
V rámci záhradného pestovania sa zvyčajne rozlišujú tri základné druhy pôdy:
- Ľahká, piesčitá pôda – Obsahuje vysoký podiel piesku, a preto rýchlo presychá a nedokáže dobre zadržiavať vlahu. Nie je práve ideálna pre väčšinu záhradných rastlín, no môže byť skvelá pre rôzne druhy tráv, levanduľu, vlčí mak, zvonček repkovitý či stredomorské bylinky (napríklad rozmarín, oregáno alebo tymian).
- Ťažká, hlinená pôda – Tu už nájdete vyšší podiel ílových častíc, ktoré udržujú vodu, a pôda môže byť náchylná na premokrenie. Takýto typ zeminy vyhovuje napríklad magnóliám, orlíčkom, stračkám alebo orgovánom.
- Ílovitá pôda – Takáto zemina je spravidla najhutnejšia a najťažšia. Obsahuje veľa ílu, čím bráni prieniku vzduchu aj vody ku koreňom, a to spôsobuje problém väčšine bežných rastlín. Prežijú v nej väčšinou len veľmi odolné lúčne rastliny, napríklad sedmokrásky, rožec plstnatý alebo menej náročné druhy tráv.
Jednoduchá skúška s valčekom
Ak chcete zistiť, ktorý z týchto typov pôdy prevláda vo vašej záhrade, vyskúšajte si jednoduchý „modelovací“ test. Zoberte menšie množstvo vlhkej pôdy do dlaní a skúste z nej vytvarovať valček (ako keď pracujete s plastelínou). Ak sa pôda rozpadáva a nechce držať tvar ani pri väčšej snahe, pravdepodobne máte ľahký piesčitý typ. V prípade, že sa vám podarí vytvoriť valček, ale pri ohýbaní sa rýchlo zlomí, ide skôr o hlinenú pôdu. Ak však dokážete zeminu vyvaľkať do pevného valčeka a dokonca formovať do rôznych tvarov, máte dočinenia s ílovitou pôdou.
Ako zistiť, aký druh pôdy na svojom pozemku máte?
Čo všetko napovie burina
Okrem „valčekového testu“ môže byť ďalším skvelým ukazovateľom kvality a zloženia pôdy práve burina. Znie to možno zvláštne, no aj nechcené rastliny na záhone tam nerastú len tak náhodou. Každý druh buriny preferuje určitý typ živín, pH či prostredie, ktoré dokáže využiť vo svoj prospech.
- Púpava sa často vyskytuje v pôde bohatej na dusík a draslík, no s relatívne menším množstvom vápnika či fosforu.
- Žihľava, netýkavka, rozrazil, prýštec alebo ptačinec indikujú skôr neutrálnu, humóznu pôdu, ktorá je ideálna na pestovanie mnohých druhov zeleniny.
- Existujú aj univerzálnejšie druhy buriny, ktoré sú prispôsobivé a môžu rásť takmer všade, preto sa pri „burinovej diagnostike“ zamerajte najmä na tie rastliny, ktoré sa vyskytujú vo väčšom množstve.
Vďaka tomu dokážete aspoň orientačne posúdiť, či máte kyslú, neutrálnu alebo zásaditú pôdu, a následne sa rozhodnúť, čo s ňou robiť ďalej.
Alkalická (zásaditá) pôda
Zásaditá alebo alkalická pôda má pH vyššie ako 7, pričom je obohatená o vápnik a horčík. Ak máte na pozemku rastliny ako fialka rolná, čakanka obyčajná, šalvia či hluchavka obyčajná, je veľmi pravdepodobné, že pôda je práve takto zásaditá.
Čo s ňou? Niektorí pestovatelia sa z alkalickej pôdy tešia, pretože v nej skvele rastú orgovány, zlatice, buxusy alebo rôzne druhy obilnín (ako jačmeň) a kapustovitá zelenina (napríklad kapusta, kel či brokolica). Ak teda vo vašej záhrade prevažuje alkalická pôda, určite zvážte pestovanie spomínaných druhov, ktoré ju ocenia.
Kyslá pôda
Na opačnej strane spektra stojí pôda kyslá, ktorej pH môže klesať pod hodnotu 6,5. Mierne kyslá zemina prospieva druhom buriny, ako je rumanček, fialka trojfarebná, štiavička obyčajná, mäta roľná, sklerant ročný, sladká ďatelina či iné rastliny preferujúce kyslejšie prostredie.
Za dôležitý ukazovateľ kyslej pôdy sa považuje praslička roľná. Jej prítomnosť môže naznačovať prebytok železa a nedostatok mangánu či fosforu a vápnika. Ak zistíte, že máte na pozemku práve takúto pôdu, nezúfajte – je výborná pre pestovanie napríklad červeného ríbezlia, čučoriedok, azaliek alebo jahôd. Mnohé okrasné a ovocné rastliny uprednostňujú mierne kyslé prostredie, takže sa mu dokážu lepšie prispôsobiť a odmeniť vás bohatým kvitnutím alebo chutnými plodmi.
Pozor na „všelijakých zmätočníkov“ v zelenej
Pravdou je, že niektoré divoko rastúce rastliny nie sú veľmi náročné na kvalitu pôdy a dokážu vyrásť takmer kdekoľvek. Takým zmätočníkom môže byť napríklad ptačinec, ktorý môže klamať aj skúseného záhradkára, pretože sa mu darí v rozmanitých podmienkach.
Ak sa chcete spoľahnúť na diagnostiku burinou, je dôležité sledovať výskyt rastlín vo väčších skupinách – čím viac jedného druhu buriny sa na vašom pozemku objavuje, tým silnejší signál o type pôdy vám dáva. Jednotlivé ojedinelé rastlinky môžu byť skôr náhoda, ale ak sa im darí vo veľkom, je to jasný ukazovateľ.
Ako využiť výsledky v praxi
Keď už zistíte, akú pôdu máte, môžete podniknúť kroky na zlepšenie jej kvality alebo prispôsobiť výber rastlín:
- Alkalická pôda: Ak vám nevyhovuje množstvo vápnika a horčíka, môžete pridať organickú hmotu (kompost či rašelinu) alebo síru na miernu úpravu pH. Alebo využiť jej výhody a pestovať druhy, ktorým zásadité prostredie vyhovuje.
- Kyslá pôda: Pri príliš nízkom pH (pod 5,5) možno pôdu vápniť (vápencovou múčkou či dolomitickým vápencom) a pridať humus (napríklad kvalitný kompost). Ak však chcete sadiť rastliny milujúce kyslé prostredie (azalky, čučoriedky a pod.), nechajte pôdu takú, aká je.
- Hlinená alebo ílovitá pôda: Často pomôže pridať piesok alebo jemný štrk na zvýšenie priepustnosti a vyhnúť sa tak nadmernému premokreniu. Zároveň do nej primiešajte kvalitný humus, aby sa zlepšila štruktúra a stabilita pôdy.
Zhrnuté a podčiarknuté, ak vás trápi, prečo vašim rastlinám či zelenine chýba vitalita, môže byť problém práve v nesprávne zvolenom type plodín pre dané pôdne podmienky. Všímajte si, aké buriny sa vo vašej záhrade najviac rozmáhajú, a vykonajte jednoduchý „test s valčekom“. Takto rýchlo a takmer zadarmo zistíte, či je vaša pôda ľahká, piesčitá, alebo naopak ťažká a hutná. Napokon, vďaka správnej diagnóze dokážete vybrať tie druhy rastlín, ktoré sa na vašom pozemku budú cítiť ako doma – a to je predsa základ úspešnej záhrady, ktorá vám bude robiť radosť po celý rok.
