Nedávny vedecký objav ukázal, že orangutany dokážu komunikovať spôsobom, ktorý bol doteraz považovaný za výsadu iba ľudí. Vedci totiž zistili, že títo lidoopi používajú reč s prekvapivo zložitou štruktúrou, veľmi podobnou tej ľudskej. Táto novinka otriasla doterajšími poznatkami o jazykových schopnostiach zvierat a priniesla prekvapivé dôkazy o tom, že niektoré aspekty ľudskej komunikácie nemusia byť len našou výhradou.
Zložitosť, ktorú sme prisudzovali iba ľuďom
Orangutany patria medzi naše najbližšie žijúce príbuzné druhy, s ktorými zdieľame až takmer 100 % genetickej informácie. Vedci však doteraz predpokladali, že špecifická schopnosť, označovaná ako „rekurzia“, je výhradne ľudskou záležitosťou. Táto schopnosť znamená vkladanie informácií do vety takým spôsobom, aby bola komplexnejšia, presnejšia a zároveň stále zrozumiteľná.
Aby sme to lepšie pochopili, využime príklad, ktorý prezentoval aj vedecký magazín Science Daily:
„Toto je pes, ktorý prenasledoval mačku, ktorá zabila potkana, ktorý zjedol syr.“
Ide o vetu, ktorá sa skladá z postupne vkladaných, dodatočných informácií. Takáto rekurzia pripomína princíp matriošiek – figúrok, ktoré sú vložené jedna do druhej. Aj v jazyku platí podobný princíp, vďaka ktorému je možné z konečného množstva slov tvoriť prakticky neobmedzený počet významovo bohatých správ.
Pre slovenského čitateľa je možno ešte jednoduchší príklad: „V Modre pestujú vinič, z ktorého sa vyrába víno, ktoré získava ocenenia po celom svete, pretože má výnimočnú chuť.“
Napriek zdanlivej komplexnosti tejto vety jej význam pochopí každý. A práve schopnosť chápať a vytvárať takéto vetné štruktúry bola doposiaľ pripisovaná len človeku.
Zvláštny jazyk orangutanov z Bornea
Najnovšie výskumy, publikované pôvodne v prestížnom časopise The New York Academy of Sciences a preberané magazínom Science Daily, však preukázali, že orangutany z ostrova Borneo používajú podobnú štruktúru v hlasovej komunikácii. Ich zvuky nie sú len jednoduché signály, ale obsahujú aj štruktúrovanú rekurziu.
Orangutany dokážu vkladať do svojich hlasových prejavov rôzne „vrstvy informácií“. Vedci pozorovali, že v nebezpečných situáciách menia hlasové rytmy a intenzitu tak, aby odovzdali veľmi presné a konkrétne informácie o svojom okolí, podobne ako to robia ľudia vo verbálnej komunikácii.
Tieto zistenia naznačujú, že rekurzia je evolučne oveľa staršia, ako sme si mysleli, a pravdepodobne sa vyvinula už u spoločného predka ľudí a niektorých druhov lidoopov. Znamená to, že táto schopnosť nemusí byť vôbec unikátnou črtou človeka, ale je hlboko zakorenená aj u iných primátov.
„Chytrý ako opica“ či skôr „chytrý ako ľudoop“?
V slovenčine existuje známy výraz „chytrý ako opica“. V skutočnosti je však oveľa presnejšie hovoriť „chytrý ako ľudoop“, keďže práve veľké ľudoopy, ako orangutany či šimpanzy, pravidelne preukazujú mimoriadne schopnosti, ktoré sa predtým pripisovali iba ľuďom.
Nie je to prvýkrát, čo nás tieto zvieratá prekvapujú svojou inteligenciou. Už v minulosti bolo zaznamenané, že orangutany a šimpanzy dokážu vyrábať a používať nástroje. Dlhé roky sa verilo, že táto schopnosť je výhradne ľudská a že zvieratá môžu nástroje používať len výnimočne a čisto inštinktívne.
Zoológ pripomenul napríklad zaujímavý jav, keď šimpanzy používajú rozžuté listy ako akúsi toaletnú pomôcku po vykonaní potreby. Rovnako dokážu používať tenké rastlinné stonky ako štetce, ktorými naberajú med z včelích úľov. Takéto prejavy používania nástrojov sú dôkazom ich vysokej inteligencie a schopnosti plánovať činnosti.
„Orangutany trávia väčšinu dňa hľadaním a konzumovaním potravy, aby zabezpečili dostatok energie pre svoje veľké telá a mozgy.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Sme naozaj tým najinteligentnejším druhom?
V našej ľudskej pýche sme sami seba označili ako Homo sapiens – človeka rozumného. No súčasné výskumy ukazujú, že naši príbuzní, ľudoopy, môžu byť omnoho múdrejší, ako sme si kedy mysleli. S každým novým objavom totiž odhaľujeme, že veci, ktoré sme považovali za jedinečné ľudské schopnosti – ako komplexná reč či využívanie nástrojov – sú prítomné aj u zvierat, ktoré sú nám evolučne najbližšie.
Najnovší objav hlasovej rekurzie u orangutanov teda opäť posúva hranice nášho chápania inteligencie zvierat a zdôrazňuje potrebu prehodnotiť predstavu o výnimočnosti ľudského druhu. Možno tak v blízkej budúcnosti budeme musieť ešte hlbšie rešpektovať schopnosti zvierat, ktoré nám nie sú vzdialené až tak veľmi, ako sme sa kedysi domnievali.
