Ak ste si doteraz mysleli, že vlci sú predovšetkým šikovní lovci vysokej zveri, potom vás kanadské pobrežie veľmi prekvapí. Život na západných kanadských ostrovoch priviedol vlky k prekvapivému spôsobu prežitia – naučili sa aktívne loviť ryby a konzumovať dary mora. Títo vlci dokonca preukazujú významné genetické rozdiely oproti svojim príbuzným z vnútrozemia, a odborníci ich už dnes považujú takmer za samostatný podtyp.
Netradičná potrava mení vlkov na pobrežné dravce
Staré príslovie „ste tým, čo jete“, sa v prípade vlkov z pobrežia Britskej Kolumbie ukazuje ako pozoruhodne presné. Bežný vlk žije vo vnútrozemí, kde loví predovšetkým jeleniu zver, losy či menšie cicavce. Jeho príbuzní na západných ostrovoch Kanady si však vyvinuli značne odlišné chute.
Na ich jedálnom lístku figurujú najmä lososy, mušle, kraby, a dokonca tulene. A ak more vyplaví na pláž uhynutú veľrybu, pre miestnych vlkov to znamená skutočné hody. Biológ z Univerzity vo Victorii upozorňuje, že práve táto dramatická zmena v stravovaní má priamy vplyv aj na ich genetiku – ostrovní vlci majú odlišnú DNA od ich suchozemských kolegov.
Život vo vlčej oáze bez grizlyho
Vlci z ostrovov síce stále patria k druhu severoamerického vlka sivého (Canis lupus), no podmienky ich života sú úplne iné ako vo vnútrozemí. Ostrovy pri západnom pobreží Kanady sú akousi pokojnou oázou, kde vlci nemusia čeliť tvrdému konkurenčnému boju o územie s medveďmi grizly, ktorí dominujú vnútrozemským oblastiam.
Ich mierumilovnejší životný štýl sa odráža aj vo fyzickej stavbe tela – ostrovní vlci sú menší, ľahší a pôsobia na prvý pohľad nenápadnejšie. Napriek tomu ich schopnosti lovu vôbec nezaostávajú. Dokonca naopak – majú unikátne zručnosti.
Vlci s talentom na rybolov
Pozoruhodným rysom týchto pobrežných vlkov je ich schopnosť veľmi dobre plávať. V mori sa cítia ako doma a s prehľadom plávajú medzi jednotlivými ostrovmi. Zaznamenaný rekordný výkon bol dokonca plávanie na vzdialenosť až 12 kilometrov od pobrežia na ostrov, čo je pre suchozemského tvora priam neuveriteľné.
Okrem plávania si vlci osvojili aj techniku vyhrabávania mušlí z piesku, pričom ich konzumujú aj so škrupinou, alebo jednoducho ohrýzajú mušle prichytené na naplavenom dreve. Takýto spôsob života ich prakticky radí medzi morské cicavce, keďže z mora pochádza až 75 % ich stravy, pričom niektorí jedinci majú vo svojom jedálničku podiel rýb dokonca na úrovni neuveriteľných 90 %.
Pokojní a spoločenskí
Podľa vedeckých výskumov majú ostrovní vlci tiež iné sociálne návyky. Na rozdiel od vlkov z pevniny, ktorí sa vo veku približne dvoch rokov vydávajú hľadať nové územia, mnohí ostrovní samci ostávajú žiť so svojou pôvodnou svorkou oveľa dlhšie. Táto väčšia rodinná súdržnosť súvisí práve s dostatkom potravy a pokojnejšími životnými podmienkami.
Profesor, ktorý týchto fascinujúcich vlkov intenzívne skúma už od roku 2000, o nich hovorí s veľkým rešpektom a láskou: „Títo vlci žijú na okraji sveta – jednou polovicou tela na pevnine a druhou polovicou v mori.“
Indiánske legendy, ktoré sa stali realitou
Existenciu pobrežných vlkov prvýkrát objavil pre vedeckú komunitu miestny indiánsky lovec z kmeňa Heiltsuk. Spočiatku jeho príbeh pôsobil ako legenda – veď kto by veril tomu, že vlci dokážu loviť ryby alebo plávať medzi ostrovmi? Výskumný tím však tieto „indiánske báchorky“ potvrdil dôslednou analýzou exkrementov a systematickým pozorovaním správania vlkov v divočine.
Hrozba zničenia ekosystému bola zažehnaná
Napriek mediálnej popularite, ktorú vlci získali vďaka krásnym záberom, ktoré sa z času na čas objavujú v médiách, ešte nedávno hrozilo, že by ich jedinečný ekosystém mohol byť vážne narušený. Kontroverzný projekt Northern Gateway Pipeline plánoval spojiť ostrovy s pevninou pomocou masívneho potrubia, ktoré by narušilo ich prirodzené prostredie a mohlo by výrazne ohroziť existenciu týchto unikátnych zvierat.
Našťastie, túžba ochranárov a miestnej komunity zachovať túto jedinečnú prírodu napokon prevládla. Projekt bol zastavený a ostrovní vlci môžu ďalej pokojne rybárčiť a žiť svoj výnimočný život na rozhraní dvoch svetov – mora a súše.
Títo vlci sú tak dôkazom toho, ako flexibilne dokáže príroda reagovať na zmenené podmienky. Kto vie, možno sa práve v týchto chvíľach na kanadských plážach rodí úplne nová kapitola evolúcie.
