V hlbokých vodách medzi indonézskymi ostrovmi Jáva a Madura archeológovia odhalili fascinujúce tajomstvo – starobylé mesto, ktoré bolo ukryté pod morom dlhých 140-tisíc rokov. Tento revolučný objav úplne mení pohľad na históriu človeka a možno definitívne prepíše kapitoly, ktoré sme dosiaľ považovali za nemenné.
Neočakávaný svet pod morskou hladinou
Príbeh objavu začal nenápadne ešte v roku 2011, keď miestni robotníci pri rutinnom získavaní piesku z Madurskej úžiny narazili na zvláštne kosti. Ich význam však vyšiel najavo až po viac ako desiatich rokoch podrobného výskumu. Vedci dnes už vedia, že ide o pozostatky Homo erectus – nášho dávneho predka, ktorý obýval tento región pred státisícmi rokov.
Podvodná lokalita ukrýva neuveriteľné bohatstvo archeologických pokladov: našli sa dva vzácne fragmenty lebiek Homo erectus a viac ako 6-tisíc fosílií pravekých zvierat. V tejto unikátnej zbierke sú kosti komodských varanov, obrovských prehistorických jeleňov, ale aj vyhynutého obrovského príbuzného dnešných slonov – stegodona.
Archeológovia a paleontológovia z Leidenskej univerzity v Holandsku spolu s indonézskymi odborníkmi neskrývajú prekvapenie. Vedúci výskumu Harold Berghuis označil tento objav za prelomový: „Prvýkrát máme presvedčivé dôkazy o tom, že Homo erectus žil v prostredí, o akom sme sa dosiaľ ani neodvažovali uvažovať.“
Prvé „mesto“ dávnych ľudí?
Sundaland, dnes ponorený pod morom, bol počas poslednej doby ľadovej rozsiahlym tropickým územím. Krajinu tvorili nekonečné savany, močiare, jazerá a riečne systémy spájajúce Jávu, Sumatru či Borneo s ázijským kontinentom. Pre dávnych hominidov bol tento región hotovým rajom: všadeprítomná voda, rozmanitá korisť a ideálne útočiská pre život.
Nálezy však idú ešte ďalej. Na kostiach zvierat sú zreteľné stopy po rezaní a lámaní, čo dokazuje pokročilé schopnosti Homo erectus pri love a spracovaní koristi. Dokonca boli objavené aj rozlámané kosti býkov, čo značí, že si naši predkovia pochutnávali aj na výživnej kostnej dreni – správanie, ktoré sme u tohto druhu v tejto oblasti dosiaľ nezaznamenali.
Prekvapivé lovecké stratégie
Ešte fascinujúcejšie je, že Homo erectus zjavne nelovil len oslabené či zranené zvieratá, ako sa pôvodne predpokladalo. Vedci totiž zistili, že ich korisťou boli cielene silné a zdravé jedince, čo bol doteraz predpokladaný znak správania výhradne modernejších druhov človeka.
Berghuis tento nález komentuje slovami: „Buď si túto pokročilú stratégiu lovu vyvinuli samostatne, alebo ju prevzali od iných hominidných druhov. Ak platí druhá možnosť, znamenalo by to kultúrnu či dokonca genetickú výmenu medzi rôznymi ľudskými skupinami, o ktorej sme doposiaľ nemali ani potuchy.“
Stratený svet menom Sundaland
Oblasť, dnes známa ako Sundaland, úplne zmizla pod morskou hladinou v období pred 7- až 14-tisíc rokmi, keď po skončení doby ľadovej začala prudko stúpať hladina svetových oceánov. Podľa najnovších objavov sa práve tu odohrával čulý život našich predkov, ktorí okrem lovu zbierali aj morské plody, ryby či korytnačky a možno tu dokonca fungovali aj jednoduché formy obchodu a kontaktov medzi skupinami.
Harold Berghuis k tomu dodáva: „Homo erectus sa pravdepodobne pohyboval pozdĺž veľkých riečnych systémov, kde našiel bohatstvo potravy. Už predtým sme mali dôkazy o zbere mušlí, no teraz máme aj nepochybné stopy lovu veľkých bylinožravcov.“
Prepisovanie evolučných dejín
Ešte pred pár rokmi sa odborníci domnievali, že Homo erectus žil v izolácii, odkázaný výlučne na ostrovné prostredie Jávy. Nový objav túto predstavu radikálne mení. Všetko nasvedčuje tomu, že bol výrazne mobilnejší a dokázal sa pohybovať na väčšom území Sundalandu, pričom je možné, že sa stretával aj s inými druhmi ľudí, napríklad s Denisovanmi alebo Neandertálcami.
Indonézska antropologička navyše naznačuje ďalšiu fascinujúcu hypotézu: „Je celkom možné, že Homo erectus ovládal základné zručnosti plavby, hoci na priamy dôkaz ešte čakáme.“
Čo ďalej?
Všetky vzácne nálezy sú v súčasnosti uložené v Geologickom múzeu v indonézskom meste Bandung, kde čakajú na detailnejšie vedecké preskúmanie a následné vystavenie pre verejnosť. Výskumníci už plánujú pokračovanie podmorských vykopávok a využitie najmodernejších technológií, ako je napríklad 3D mapovanie, aby odhalili ešte viac skrytých tajomstiev tohto fascinujúceho, dávno zabudnutého sveta.
Nález v Madurskej úžine predstavuje prvý podmorský objav hominidných fosílií v regióne a podľa expertov určite nie posledný. Vedci sú presvedčení, že stojíme na prahu novej epochy objavov, ktoré zásadne preformujú naše chápanie histórie ľudstva.
Tento objav je viac než len senzácia – otvára dvere k úplne novému pochopeniu nášho dávneho pôvodu a potvrdzuje, že príbeh evolúcie ľudského druhu je oveľa zložitejší a bohatší, než sme si kedy predstavovali.
