Len približne dve hodiny plavby od hektického a pulzujúceho Istanbulu objavíte úplne odlišný svet – idylické Princove ostrovy. Toto malebné súostrovie ukryté v Marmarskom mori je miestom, kde stále vládne pokojná atmosféra, očarujúca príroda a nefalšované priateľstvo medzi ľuďmi rôznych kultúr. Tu sa vo výnimočnej harmónii stretávajú tradície turecké a grécke, islamské a kresťanské, pričom každá z nich zanechala svoju výraznú stopu na miestnej architektúre, gastronómii aj folklóre.
Výlet na Princove ostrovy, známe tiež ako Aladar či Červené ostrovy, predstavuje skvelý doplnok k viacdňovej návšteve tureckej metropoly. Môžete tu načerpať energiu po náročných dňoch v rušných istanbulských uliciach, užiť si príjemné kúpanie v čistom mori a objavovať pôvaby ostrovov pešo či na bicykli. A to všetko s nenapodobiteľnou miestnou pohostinnosťou, ktorá vás príjemne prekvapí.
Plavba medzi minaretmi a čajkami
Už samotná cesta trajektom z istanbulského prístavu patrí k nezabudnuteľným zážitkom. Loďky a trajekty sa s hlasnými sirénami predierajú cez rušné vody Bosporskej úžiny, zatiaľ čo nad vami krúžia hlučné čajky, ktoré neúnavne lovia svoju korisť. Do toho všetkého počujete z diaľky spevy muezzinov, ktoré sa šíria z minaretov mešít roztrúsených po pobreží.
Pri plavbe míňate monumentálnu Galatskú vežu, pôvodne postavenú Janovčanmi ako Kristovu vežu v 14. storočí. Plavidlo pokračuje popri mestských štvrtiach Kadıköy a Fenerbahçe, až napokon opúšťa pevninu a smeruje do pokojnejších vôd Marmarského mora.
Ostrovy, ktoré skrývajú bolestnú históriu
Aj keď sa dnes súostrovie javí ako pozemský raj, jeho dejiny sú paradoxne plné krutosti. V byzantských a osmanských časoch sem cisári a sultáni posielali do vyhnanstva svojich rivalov či nepoddajných princov. Tí tu boli často kruto mučení, väznení alebo dokonca oslepení, pričom pozostatky pevností a kláštorov z tohto obdobia tu nájdete dodnes.
Táto temná minulosť však zároveň vytvorila unikátne prostredie, ktoré v moderných časoch pritiahlo úplne odlišných vyhnancov – tentokrát dobrovoľných. V 20. storočí sa ostrovy stali bezpečným útočiskom mnohých umelcov, mysliteľov či politických disidentov z celého sveta. Jedným z najznámejších bol Lev Trockij, ktorý tu našiel útočisko pred sovietskymi tajnými službami. Rovnako sem prichádzali aj umelci hľadajúci pokoj a inšpiráciu, medzi ktorými nechýbal ani turecký spisovateľ Orhan Pamuk, laureát Nobelovej ceny za literatúru.
Multikultúrna mozaika tolerancie
Tajomstvo ostrovov nespočíva len v nádhernej prírode či bohatej histórii, ale predovšetkým v ľuďoch, ktorí tu žijú. Ako hovorí miestna sprievodkyňa a znalkyňa histórie Özge Acarová, práve ťažká minulosť naučila obyvateľov vážiť si vzájomnú toleranciu, úctu a pokoru. Vďaka tomu vzniklo miesto, kde spolu harmonicky nažívajú rôzne náboženstvá a kultúry, od moslimov cez kresťanských Arménov až po potomkov gréckych prisťahovalcov. Nie nadarmo sa Princove ostrovy prezývajú aj „ostrovy porozumenia“.
Vytvorila sa tu totiž úplne nová lokálna identita, ktorá úspešne ignoruje politické a náboženské konflikty odohrávajúce sa na pevnine.
Život bez áut: návrat do minulosti
Už pri príchode na Sedlový ostrov (Heybeliada), ktorý je prvou zastávkou na väčšine trajektových liniek, si všimnete niečo nezvyčajné – neuvidíte tu žiadne autá. Doprava motorových vozidiel je tu prísne zakázaná, s výnimkou záchranných služieb, elektrických mikrobusov či policajného auta. Na dopravu slúžia bicykle, malé vozíky, prípadne oslíky či kone.
Táto zvláštnosť vytvára pocit, akoby ste sa vrátili o niekoľko desaťročí dozadu. Pokojné uličky s farebnými gréckymi domčekmi, množstvo útulných reštaurácií a všadeprítomný šum mora sú tým pravým receptom na regeneráciu ducha.
Kláštor svätej Trojice – miesto harmónie
Nad prístavom Heybeliady sa v tieni hustých borovicových lesov skrýva grécky ortodoxný kláštor svätej Trojice z 19. storočia, ktorý hrdo zdobí turecká vlajka. Miestny predstavený, grécky mních Meletios Stefanatos, v rozhovore pre médiá vyzdvihuje harmonické spolunažívanie rôznych náboženstiev na ostrovoch. Ako tvrdí, na rozdiel od konfliktov na pevnine sa tu obyvatelia dávno naučili žiť spolu v mieri a vzájomnom rešpekte.
Súčasťou kláštora je aj vzácna zbierka starobylých ikon a kníh, medzi ktorými sú aj tisícročné exempláre v gréčtine, turečtine a arménčine.
Návrat do mesta ako šok
Po niekoľkých dňoch strávených na ostrovoch, v obklopení pokojnej prírody a láskavosti miestnych ľudí, je návrat späť do hlučného Istanbulu často veľkým šokom. Özge Acarová s úsmevom priznáva, že prechod od ticha do mestského hluku je omnoho ťažší než opačne.
Niektorí návštevníci sú dokonca tak uchvátení ostrovmi, že po návrate do veľkomesta začnú intenzívne túžiť po jasnej hviezdnej oblohe, ktorú v žiare veľkomesta nemožno vidieť.
Princove ostrovy tak zostávajú malým rajom na zemi, ktorého čaro a atmosféru by si mal aspoň raz za život vyskúšať každý návštevník Istanbulu. Len pozor – možno vás tak nadchnú, že odísť späť nebude vôbec ľahké.
