Mačky sú už stáročia stredobodom pozornosti nielen milovníkov zvierat, ale aj vedcov, ktorí sa snažia rozlúsknuť tajuplné procesy v ich tele. Jedným z najväčších mačacích kúziel je práve pradenie (či vrnenie), ktoré na prvý pohľad vyzerá ako jednoduché potešenie majiteľa zo spokojného domáceho miláčika. V skutočnosti je však za tým oveľa viac, než by sme čakali. Pradenie dokáže upokojiť nielen nás ľudí, ale pôsobí blahodarne aj na samotné mačky v stresových či vypätých situáciách.
Tajomstvo mačacieho pradenia
Niekedy máme pocit, že mačky pradú len preto, aby nám spríjemnili chvíle, keď sa uvelebia na našich kolenách a nechajú sa hladiť. Ak však žijete s mačkou už dlhší čas, možno ste si všimli, že pradie aj v iných situáciách – napríklad pri strese, pri pôrode alebo dokonca pri úrazoch. Prečo sa to deje? A na čo vlastne pradenie slúži?
Z domácich zvierat práve mačky patria medzi najvýraznejších „odborníkov“ na pradenie, pretože okrem nich ho dokážu aj niektoré menšie mačkovité šelmy. Zaujímavosťou pritom je, že sa môžu veľmi líšiť nielen v intenzite pradenia, ale aj v jeho frekvencii.
Guinnessov rekord v pradení
Niektoré mačky pradú tak hlasno, až by ste ich počuli snáď aj cez zatvorené dvere. Dokazuje to aj zápis v Guinnessovej knihe rekordov, ktorý si odniesli kocúri Merlin a Smokey. Ich pradenie dosahovalo úctyhodných 67,8 dB, čo môžeme prirovnať k hluku práčky počas pracieho cyklu. Pre porovnanie: bežná ľudská reč sa pohybuje okolo 60 dB.
V češtine sa na označenie tohto zvuku často používa výraz „příst“. Mnohým tento termín evokuje rytmické zvuky podobné tým, ktoré vznikajú pri spriadaní nite. V slovenčine sa zase stretneme s pojmom „pradenie“ alebo „vrnenie“.
Ak vás zaujíma viac odborných vysvetlení a radi by ste videli i obrazové materiály, existuje zaujímavé video z kanála SciShow na YouTube, ktoré v krátkosti túto tému vysvetľuje. Môže sa ale stať, že po jeho pozretí budete mať v hlave ešte viac otázok, než s akými ste k nemu pristupovali.
Ako a prečo vlastne mačky pradú
Mechanizmus pradenia sa líši od bežného vydávania zvukov, akým je napríklad mačacie mňaukanie či ľudská reč. Pri mňaukaní (a ľudskom hovorení) zvieratá aj ľudia predovšetkým vydychujú. Pradenie je však špecifické tým, že vzniká v hrtane pomocou pravidelného sťahovania a uvoľňovania hlasivkových svalov tak pri nádychu, ako aj pri výdychu.
Z biologického hľadiska to znamená, že mačka dokáže priasť nepretržite a nezáleží pritom na tom, či vzduch dnu prúdi alebo z pľúc vychádza. Práve to vytvára charakteristické jemné chvenie a zvuk, ktorý poznáme ako „vrnkanie“.
Ktoré mačkovité šelmy pradú a ktoré nie?
Hoci by sme mohli čakať, že pradenie je prirodzené pre všetky mačkovité šelmy, nie je tomu tak. Predovšetkým menšie druhy, ako rys či ocelot, prípadne gepard či puma, sú schopné produkovať takéto vrnenie. Zato levy alebo tigre sú skôr majstrami v reve – ozývajú sa mocným a hlasným revom, ale priasť nevedia.
Komunikačná funkcia pradenia
Nie je žiadnym prekvapením, že pradenie slúži aj ako forma komunikácie. Malé mačatá tak signalizujú matke, že sú v poriadku, a matka im naopak odpovedá rovnakým spôsobom. Keď mačka pradie pri človeku, môže to byť prejavom dôvery a istoty, no existujú aj teórie, že pradenie ukrýva vysokofrekvenčný zvuk podobný detskému plaču, vďaka čomu u nás vyvoláva potrebu ochraňovať mačku a starať sa o ňu.
Pradenie vo vypätých situáciách
Zaujímavosťou je, že mačky pradú nielen vtedy, keď sú spokojné. V odborných kruhoch sa často spomína, že pradenie možno „naštartuje“ proces upokojenia, keď je zviera v ohrození alebo pri bolesti. Mačky tak pradú po pôrode, niekedy aj v situáciách, ktoré môžu byť predzvesťou konca ich života či pri vážnom zranení.
Dáva to logiku: pradenie ako zvuk má upokojujúci účinok, ktorý môže pracovať nielen na psychickej, ale aj fyzickej úrovni. Mačky si takto môžu pomáhať tlmiť bolesť alebo zmierňovať stres vyvolaný vonkajším prostredím či vnútornými procesmi v tele.
Pradenie a jeho možné „liečivé“ účinky
Výskumy už viackrát potvrdili, že vibrácie majú podstatný vplyv na ľudský (a nielen ľudský) organizmus. Pri mačacích vibráciách sa pohybujeme v rozmedzí 25 až 150 Hz, čo je pomerne široká škála frekvencií. Z fyzioterapeutického hľadiska je zaujímavé, že takéto vibrácie môžu povzbudzovať tvorbu kostného tkaniva, urýchľovať hojenie svalov a iných tkanív, ale aj zmierňovať bolesť či zápalové procesy.
Princíp vysvetľuje tzv. tonický vibračný reflex, ktorý v svaloch spôsobuje drobné kontrakcie. V dôsledku toho sa svalstvo posilňuje, a zároveň sa zlepšuje prekrvenie. Viac krvi v svaloch a tkanivách znamená aj lepšiu distribúciu kyslíka a živín, čo môže podporovať regeneráciu celého organizmu.
Štúdia z roku 2001
Vedci naznačili, že časté vystavovanie vibráciám na podobných frekvenciách skutočne môže pomáhať pri regenerácii tela. Aj keď ide len o jednu z možných interpretácií, mnohých milovníkov mačiek určite poteší predstava, že ich domáci maznáčik sa dokáže takpovediac „samoliečiť“.
Vplyv pradenia na ľudský organizmus
Samotní vedci pripúšťajú, že mačky môžu byť skvelými terapeutmi v ľudských domácnostiach. Keď nám mačka pradie na kolenách, často cítime, ako nám klesá tep, upokojuje sa dýchanie a dostavuje sa celkové uvoľnenie. Vzrastá tak pocit pohody a spokojnosti.
Mnoho ľudí dokonca priznáva, že prítomnosť mačky vo chvíľach stresu je pre nich mimoriadne prínosná. Mačka, ktorá sa túli, pradie a necháva sa hladiť, môže byť lepšia než niektoré iné formy relaxácie. Nuž, „good vibes“ v podobe mačacích vibrácií dokážu niekedy zázraky.
Nielen „hipisácke“ vibrácie
Pri pojme vibrácie sa mnohým vybavia predstavy o ezoterike či „hipisáckom“ želaní mieru a lásky. V prípade mačacieho pradenia však hovoríme o konkrétnych frekvenciách, ktoré majú merateľné účinky. Nejde teda len o bezobsažné frázy či metafory, ale o reálny fyziologický jav, ktorý je stále predmetom nových vedeckých výskumov.
Zhrnutie: Mačacie pradenie ako viacúčelový nástroj
- Komunikácia. Mačky takto komunikujú s mláďatami aj s ľuďmi. Jemné vibrácie a špecifické frekvencie môžu u nás vzbudzovať ochraniteľské city.
- Upokojenie a zvládanie stresu. Mačky pradú v vypätých situáciách, pri pôrode, chorobe či zranení, čím si môžu zmierniť bolesť a znížiť psychickú záťaž.
- Liečivý mechanizmus. Pradenie (25 – 150 Hz) môže podporovať hojenie svalov, kostí a tkanív a zlepšovať prekrvenie organizmu. Samotné mačky tak môžu ťažiť z vlastnej „vibračnej terapie“.
- Pozitívny vplyv na ľudí. Pradenie je upokojujúce a existujú štúdie, ktoré ho skúmajú ako podporný zvuk pre relaxáciu, dokonca aj v komerčnom prostredí.
- Rozdiel medzi šelmami. Nie všetky mačkovité šelmy pradú. Menšie druhy (rysy, oceloty, gepardy, pumy) priasť dokážu, zatiaľ čo levy či tigre síce revú, ale tento druh zvukovej „terapie“ im chýba.
Záver
Mačacie pradenie je jedinečný prírodný fenomén, ktorý v sebe spája komunikáciu, fyzické aj psychické benefity a dokonca možný samoliečebný efekt. Hoci väčšina z nás si s ním spája hlavne príjemné chvíle pri hladkaní domáceho maznáčika, vo vedeckej obci sa ním zaoberajú z rôznych uhlov pohľadu – od biológie a fyzioterapie až po marketing a psychológiu nakupovania.
Na prvý pohľad môže znieť trochu paradoxne, že niečo také milé a nevtieravé, ako je vrnenie našej mačky, môže mať taký široký záber účinkov. V každom prípade, ak si najbližšie všimnete, že vaša mačka pradie aj mimo bežných situácií pohody, spomeňte si na to, že môže ísť o jej vlastnú formu upokojenia a regenerácie. A možno práve jej pradenie dokáže zlepšiť deň aj vám.
Preto nikdy nepodceňujte mačacie „vrn, vrn“. Možno to je zvuk, ktorý vám nielen pohladí dušu, ale tak trošku aj prispeje k vášmu zdraviu. A rozhodne to nie je len ničím nepodložený mýtus.
