Keď sa povie „zeleninové korenie“, väčšina z nás si predstaví praktický sypký mix alebo kocku, ktorú bežne používame pri príprave polievok, omáčok či mäsových pokrmov. Teší sa obrovskej obľube, pretože dokáže jedlám dodať výraznú chuť a pritom ušetriť čas aj námahu. Problém však spočíva v tom, že za touto pohodlnosťou a prísľubom chutného výsledku sa neraz skrývajú látky, ktoré nemusia byť pre náš organizmus práve najzdravšie. Ak ste sa niekedy zamýšľali, či je bežné zeleninové korenie skutočne nevyhnutné, čítajte ďalej – prezradíme, čo by ste mali vedieť a ako môžete svoju kuchyňu vylepšiť.
Zloženie zeleninového korenia: Pod lupou
Pri nákupe potravín sa veľa ľudí neobťažuje dôkladne čítať etikety, a pritom na nich môžu nájsť dôležité informácie o tom, čo sa v produkte vlastne nachádza. Bežné zeleninové korenie alebo bujónové kocky často obsahujú:
- Vysoký podiel soli – Slúži na zvýraznenie chuti, no jej nadmerná konzumácia môže spôsobiť problémy s krvným tlakom či zadržiavaním vody v tele.
- Príliš veľa cukru – Aj keď to nemusí byť prvá vec, ktorá nás napadne v súvislosti s korením, cukor sa v týchto zmesiach často využíva na zjemnenie chuti.
- Minimálny obsah skutočnej zeleniny – Mnohé koreniace prípravky sľubujú bohatú zeleninovú príchuť, no v realite môže ísť len o veľmi malé percento skutočne sušenej zeleniny.
- Látky na zvýraznenie chuti – Najčastejšie je to glutaman sodný (E621), ktorý zintenzívňuje chuť a vôňu, takže jedlo pôsobí lákavejšie.
Tieto prísady sa v potravinárskom priemysle používajú nielen preto, že dokážu jedlo okamžite „vylepšiť“, ale aj preto, že predlžujú trvanlivosť alebo zjednocujú chuť naprieč rôznymi šaržami. Pre spotrebiteľa to znamená stabilne dobrú chuť, avšak za cenu toho, že konzumuje väčšie množstvo spracovaných a nie vždy žiaducich látok.
Glutaman sodný: Skutočne jed alebo len mýtus?
Glutaman sodný (E621), nazývaný aj MSG, je látka, ktorá vyvoláva emotívne diskusie. Zistíte, že názory naň sú často protichodné – jedni tvrdia, že je bezpečný, iní ho obviňujú z rôznych zdravotných ťažkostí. V skutočnosti ho povolili regulačné úrady v mnohých krajinách vrátane tých v Európskej únii či v USA, čo znamená, že pri bežnej konzumácii nepredstavuje vážne nebezpečenstvo.
Prečo sa teda glutaman obávať?
- Citliví jedinci môžu pri nadmernom príjme MSG pociťovať bolesť hlavy či tráviace ťažkosti. Ide však skôr o individuálnu reakciu než všeobecné pravidlo.
- Množstvo skrytých zdrojov – Glutaman sodný nie je len v korení či bujónoch. Nachádza sa aj v mnohých polotovaroch, snackoch, mrazených jedlách či instantných omáčkach. Ak jete veľa priemyselne spracovaných potravín, môže sa jeho príjem rýchlo nazbierať.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) odporúča denný limit 30 mg glutamanu na kilogram telesnej hmotnosti. Bežná denná strava tento limit zvyčajne neprekročí, avšak ľudia, ktorí ho jedia v nadmernom množstve, by si už mohli spôsobiť nepríjemnosti. Ako pri väčšine potravín a prísad, i tu platí pravidlo „všetko s mierou“.
Ako si rozumne dochutiť jedlo bez zbytočnej chémie
Ak ste sa rozhodli, že by ste radi obmedzili priemyselne vyrábané zeleninové korenia a bujóny, iste vás poteší, že existuje niekoľko jednoduchých a chutných alternatív:
Čerstvé bylinky
Bazalka, rozmarín, tymian či petržlenová vňať patria medzi najuniverzálnejších pomocníkov v kuchyni. Dodávajú pokrmom prirodzenú vôňu, sú plné antioxidantov a navyše vedia pomôcť s trávením.Domáce zmesi korenia
Ak si chcete vytvoriť vlastnú zmes, jednoducho skombinujte sušené bylinky, sušenú zeleninu (mrkvu, petržlen, cibuľu, cesnak) a kvalitnú soľ, napríklad himalájsku či morskú. Týmto spôsobom máte lepšiu kontrolu nad obsahom soli, cukru či iných prísad.Prírodná chuť čerstvej zeleniny
Či už varíte polievku, dusíte mäso alebo pripravujete zapečené cestoviny, skúste do nich pridať viac čerstvej zeleniny. Čím pestrejšia zmes, tým výraznejšia chuť a väčšia porcia vitamínov aj minerálov.Kvalitné oleje, maslo a iné „tajné“ suroviny
Niekedy môže byť rozdiel medzi priemernou a výnimočnou chuťou spôsobený len jednou pridanou lyžicou masla alebo pár kvapkami sezamového oleja. Pokojne experimentujte s rôznymi druhmi olejov či orieškov, aby ste dosiahli plnšiu a zaujímavejšiu chuť.
Čas na zmenu? Hlavne s rozumom
Zeleninové korenie samo osebe nemusí byť automaticky „jed“, ktorý by ste mali zo svojej kuchyne ihneď vyhodiť. Pokiaľ ho používate s mierou, nesiahate po ňom pri každej príležitosti a kontrolujete si aj zloženie, nemalo by predstavovať pre vašu zdravú životosprávu výrazný problém.
Dôležité je najmä premýšľať o tom, čo pridávame do jedla a koľko toho zjeme v priebehu dňa. Ak však chcete ísť cestou zdravšieho stravovania a znížiť množstvo prídavných látok vo svojom jedálničku, obmedzenie klasických „bujónových korení“ môže byť jedným z prvých a najľahších krokov.
Zhrnutie: Jednoduchší návrat k prirodzeným chutiam
- Zeleninové korenie sa vyznačuje praktickým použitím, no niekedy skrýva veľké množstvo soli, cukru a glutamanu.
- Glutaman sodný (E621) je síce všeobecne považovaný za bezpečný, no u citlivých jedincov môže vyvolať nepríjemné reakcie.
- Prírodné alternatívy v podobe čerstvých byliniek, domácej zmesi korenia či väčšieho množstva čerstvej zeleniny sú skvelou voľbou na obohatenie chuťového zážitku bez zbytočnej chémie.
- Zdravé a chutné varenie spočíva v čerstvých potravinách, adekvátnej miere soli a odvahe experimentovať s prirodzenými surovinami.
Zdravá kuchyňa nemusí byť komplikovaná ani drahá. Niekedy postačí trocha kreativity a ochota vyskúšať niečo nové, aby ste sa dokázali zaobísť bez vysoko spracovaných koreniacich prípravkov. Vaše jedlo tak nestratí nič na chuti, práve naopak – zvýrazníte jeho prirodzenú arómu a doprajete telu kvalitnejšie živiny. Navyše vás môže tešiť dobrý pocit, že ste sa rozhodli pre zdravšie a prirodzenejšie stravovanie. Uvidíte, že po istom čase vám umelé chute už nebudú ani chýbať.
