Vianočné sviatky v období socializmu v Československu mali svoje osobité čaro, ktoré však nebolo vždy spojené s hojnosťou a prebytkom. Oslavy sa odohrávali na pozadí politických doktrín, prázdnych obchodov a večných radov na všetko – od stromčekov po cukríky. Napriek tomu sa rodiny nevzdávali, hľadali spôsoby, ako si sviatky užiť a zachovať tradície, ktoré boli mnohokrát v rozpore s oficiálnou propagandou.
Stromček – zelený poklad podliehajúci plánovaniu
Jedným z najvýraznejších symbolov Vianoc bol a stále je vianočný stromček. V socialistickom Československu však zohnať pekný smrek či jedličku nebolo vôbec jednoduché. Tí šťastnejší stáli hodiny v dlhých radoch pred predajňami alebo trhoviskami, zatiaľ čo iní si museli pomôcť sami – pila v ruke a výprava do lesa boli bežným riešením. Vianočný stromček sa stal vzácnosťou, ktorá vyvolávala improvizáciu a vynaliezavosť. Niekedy stačil len zopár vetvičiek naaranžovaných vo váze alebo ozdobený umelý stromček, ktorý rodina opatrovala celé roky.
Potraviny ako sviatočný poklad
Predvianočné obdobie znamenalo tiež zhromažďovanie zásob. Nie preto, že by boli ľudia nenásytní, ale preto, že dostať základné sviatočné suroviny bolo hotové umenie. Pomaranče, mandarínky či banány boli raritou a ak sa niekde objavili, vytvoril sa okolo nich dav, ktorý čakal trpezlivo, kým sa dostane na rad. Koláče sa často piekli z toho, čo sa podarilo „vystáť“ alebo si vopred odložiť. Čokoládové figúrky či salóny boli skôr výnimočnosťou než samozrejmosťou.
Dedo Mráz prichádza na scénu
Jedným z prostriedkov, ako sa režim pokúšal zmeniť podstatu Vianoc, bolo zavedenie Deda Mráza. Tento dobrácky starček, ktorý prišiel zo Sovietskeho zväzu, mal nahradiť tradičného Ježiška a spolu s ním prispieť k potlačeniu náboženských vplyvov. Dedo Mráz rozdával darčeky na školských oslavách či podnikových podujatiach pre deti, no doma si mnohí rodičia naďalej zachovávali zvyk rozbaľovania darčekov pod stromčekom, ktoré „priniesol Ježiško“. Tento paradox odrážal rozdiel medzi oficiálnou líniou štátu a tým, čo sa dialo za zavretými dverami domácností.
Fronty na hračky a skromné darčeky
Vianočné darčeky sa zháňali s veľkým predstihom, pretože tesne pred sviatkami sa už regály hračkárstiev vyprázdnili. Hračky boli často jednoduché – drevené bábiky, autíčka na kľúčik či pletené oblečenie, ktoré staré mamy pripravovali s láskou. Veľkú radosť deťom robili aj knižky alebo spoločenské hry. Darčeky boli síce skromnejšie, ale o to viac sa cenili.
Vianoce ako čas spolupatričnosti
Aj keď Vianoce za socializmu nemali vonkajší lesk, ktorý poznáme dnes, mali hlboký význam. Ľudia sa učili radovať z maličkostí, z blízkosti rodiny a priateľov. Atmosféru spolupatričnosti dopĺňalo spoločné pečenie koláčov, zdobenie príbytkov a spev koledy. Hoci režim tlačil na potlačenie niektorých zvykov, tradičné štedrovečerné jedlo – kapor so zemiakovým šalátom – prežilo všetky nástrahy doby.
Spomienky, ktoré pretrvávajú
Dnes mnohí spomínajú na Vianoce v ére socializmu s nostalgiou. Aj keď boli poznačené nedostatkom a obmedzeniami, prinášali neopakovateľné chvíle, ktoré upevňovali rodinné putá. Každá ozdoba, každý darček mal svoju hodnotu, pretože bol výsledkom trpezlivosti, úsilia a vynaliezavosti.
Vianoce za socializmu nie sú len spomienkou na minulosť, ale aj dôkazom toho, že skutočný duch sviatkov spočíva v láske a spolupatričnosti, nie v materiálnych veciach.
