Zachráňte vytiahnuté sadenice pomocou overených tipov a naučte sa nový trik na posilnenie ich rastu

sadenice
sadenice Foto: depositphotos.com

Vytiahnuté, oslabené sadenice trápia pri pestovaní v domácich podmienkach veľa ľudí. V mnohých prípadoch takéto neduživé rastlinky neprežijú dostatočne dlho, aby sme ich mohli neskôr presadiť na záhony alebo do skleníka. Prečítajte si, prečo vlastne k vytiahnutiu sadeníc dochádza, ako tomu predchádzať a aké existujú overené spôsoby ich záchrany. Na konci sa dozviete aj jednoduchý, no veľmi účinný trik, ktorý pomôže sadeniciam zosilnieť.

Prečo sa sadenice vyťahujú?

Ak nemáte k dispozícii profesionálne vybavenie, napríklad pestovateľské LED lampy či vykurovaný skleník, s tenkými a predĺženými sadenicami ste sa už pravdepodobne stretli. Dôvodom však nie je nevyhnutne nedostatok vašich skúseností, ale najmä podmienky, v ktorých sadenice rastú. Najčastejšie ide o kombináciu dvoch faktorov: príliš teplé prostredie a málo svetla.

Dôležitosť dostatočného osvetlenia

Bežné pestovanie sadeníc v byte vyzerá tak, že ich umiestnime na parapet, kde predpokladáme, že majú najviac prirodzeného denného svetla. Problém však nastáva, keď pod oknom býva radiátor. Ten dokáže ohriať parapet natoľko, že rastliny síce majú teplo, no zároveň súčasne trpia nedostatkom intenzívneho slnečného žiarenia.

Z hľadiska zdravého vývinu rastlín je dôležitejšia dĺžka dňa a množstvo svetla než samotná teplota. Príkladom môže byť pestovanie šalátov alebo kalerábov, ktorým sa darí najmä na jar a na jeseň, keď sú dni kratšie. V lete sa dajú dopestovať zväčša len špeciálne vyšľachtené druhy, ktoré tolerujú dlhšie denné svetlo (14 – 16 hodín) a vyššie teploty.

Aj paradajky a papriky pochádzajú z oblastí, kde je v čase ich prirodzeného jarného výsevu deň dlhší, než aký máme na jar my. Tam však rastú vonku a majú dostatok priameho slnečného žiarenia. U nás ich musíme chrániť, takže ich umiestňujeme k oknu, kde je slnko obmedzené. Takto majú rastliny menej svetla, ako by dostali vonku alebo v slnečnom skleníku.

V súčasnosti sa na trhu bežne predávajú pestovateľské svetlá (grow light), ktoré pomáhajú dorovnať svetelný deficit. Odporúča sa siahnuť po lampách s plným spektrom – tie produkujú nielen červené a modré svetlo, ale aj biele, ktoré je potrebné na kvalitnú fotosyntézu. Ak si zaobstaráte aj časovač, môžete lampu nastaviť na 12 – 14 hodín svietenia denne, čím dosiahnete ideálne podmienky.

Ak však nechcete investovať do lampy, veľa pestovateľov odporúča využiť odrazovú fóliu (napríklad alobal). Stačí ju umiestniť za sadenice tak, aby odrážala okolité svetlo späť na rastliny. Tým zvýšite množstvo svetla, ktoré k nim dopadne, a znížite riziko vytiahnutia.

Rady, ako obmedziť prílišné vyťahovanie sadeníc

  1. Nepredbiehajte výsevné termíny:
    Držte sa odporúčaných termínov výsevu pre jednotlivé druhy. Napríklad paradajky nie je vhodné vysievať uprostred februára. Začnú sa síce rýchlo naťahovať za svetlom, no kvôli nedostatku slnečného žiarenia zostanú oslabené a do výsadby vám nemusia vôbec vydržať. Ideálny čas na ich výsev je koncom marca.
    Papriky, ktoré klíčia pomalšie, vysievajte v druhej polovici februára alebo v prvej časti marca. Uhorky, cukety a ďalšie rýchlo klíčiace plodiny (tzv. „šprintéri“) zase pokojne až v apríli – alebo ich dokonca môžete vysiať priamo do záhonov, keď sa oteplí.

  2. Prvé dni v tme nevadia, potom rozhoduje svetlo a teplota:
    Semená môžu spočiatku klíčiť v teple a tme. Dôležité je zabezpečiť primeranú vlhkosť substrátu, aby nepreschol. Hneď ako sa však ukážu prvé rastlinky, preložte ich na čo najsvetlejšie miesto s teplotou okolo 16 – 18 °C. Takto sa rast spomalí a rastlinky sa nebudú tak naťahovať. V byte s južnou orientáciou je parapet s dostatkom slnečného žiarenia ideálny. Ak taký nemáte, skúste spomínanú fóliu alebo doplnkové svietenie.

  3. Substrát na výsev nesmie byť príliš výživný:
    Na výsevy sa odporúča zvoliť špeciálny substrát s nízkym obsahom živín. Je to preto, aby sa rastlinky nezačali nadmerne ťahať do výšky hneď od začiatku, ale naopak, aby rozvíjali kvalitnejší koreňový systém. S výživou môžete začať neskôr, až keď majú rastliny aspoň pár pravých lístkov.

Vytiahnuté sadenice zasaďte hlbšie

Ak zistíte, že sa vám napriek opatreniam sadenice predsa len priveľmi vytiahli, nie je všetko stratené. Pri druhoch ako paprika, paradajky, uhorky, tekvice a cukety často stačí rastlinu jednoducho presadiť hlbšie. Počkajte, kým sadenice vytvoria dva pravé lístky, a potom ich prepikírujte do väčšieho črepníka alebo nádoby.

  • Papriky a iné tekvicovité rastliny: Zasaďte ich tak hlboko, aby boli zakryté až po úroveň prvých listov.
  • Paradajky: Tie majú špeciálnu schopnosť tvoriť korene prakticky z celého stonku. Môžete ich teda dať do zeme ešte hlbšie. Ak majú už niekoľko lístkov, spodné odrežte a zvyšok rastliny zasaďte tak, aby bolo vidieť len vrchné listy. Vytvorí sa im silnejší koreňový základ.

Tip: Po pikírovaní umiestnite rastliny na svetlé miesto, kde nie je extrémne teplo. Vhodná je aj mierne chladnejšia chodba s dostatkom svetla, aby ste obmedzili opätovné naťahovanie sadeníc.

Ako obmedziť vyťahovanie sadeníc?

Námaha posilňuje – jednoduchý trik na spevnenie stoniek

Možno ste si všimli, že rastliny pestované vonku sa pri vetre jemne ohýbajú zo strany na stranu. Týmto „cvičením“ sa ich stonky postupne zosilňujú, aby odolali prírodným vplyvom. Podobný princíp môžete využiť aj v interiéri:

  • Niekoľkokrát denne jemne prejdite rukou po vrcholkoch sadeníc a zľahka ich nakláňajte. Rastlinky tak získajú signál, že potrebujú spevnieť, aby sa neprelomili.
  • Tento pohyb simuluje vietor a funguje najmä pri paradajkách, paprikách a iných rastlinách, ktoré bývajú chúlostivé na lámavé stonky.

Vyhnite sa nadmernému hnojeniu v čase rastu priesad

Mladé sadenice hnojte až neskôr, keď dosiahnu určitú veľkosť a začnú potrebovať viac živín. Ak by ste im v začiatkoch dopriali veľa dusíka, môžu síce narásť rýchlejšie, no pravdepodobne sa vám opäť vytiahnu. Optimálne je hnojiť až po presadení na konečné stanovisko (záhon, skleník, veľké kvetináče). Tam totiž rastliny dokážu využiť živiny efektívnejšie a ich koreňový systém už býva dostatočne vyvinutý.

Zhrnutie

  • Správny termín výsevu je kľúčový. Snažte sa nezačínať priskoro, aby sa sadenice zbytočne neťahali v nedostatočnom svetle.
  • Po vyklíčení rastlinky presuňte na svetlé miesto a znížte teplotu na 16 – 18 °C, čo pomáha predchádzať vytiahnutiu.
  • Používajte menej výživný substrát na výsev a po presadení do väčších nádob ich zasaďte čo najhlbšie.
  • Pravidelné „otužovanie“ rastlín jemným dotykom podporí spevnenie stonky.
  • Nehnojte príliš skoro, aby ste ich nevystavili riziku prehnaného rastu.

Dodržiavaním týchto rád a využitím niekoľkých jednoduchých trikov dosiahnete pevnejšie, silnejšie a zdravšie sadenice, ktoré vám neskôr na záhonoch či vo fóliovníkoch prinesú bohatú úrodu. Nebojte sa experimentovať, upravovať podmienky a pozorovať, ako rastliny reagujú. Dôležité je nájsť rovnováhu medzi svetlom, teplotou, vlahou a prípadným prisvetľovaním, aby ste si užili radosť z krásne vyvinutých, kompaktných sadeníc.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať