Referendová otázka o predčasných parlamentných voľbách zrejme skončí na stoloch sudcov Ústavného súdu SR v Košiciach. Ústavní právnici, ktorých oslovil portál SITA.sk, naznačujú, že by tak mohla urobiť hlava štátu.
Lídri dvoch opozičných strán Smer-SD Robert Fico a Hlas-SD Peter Pellegrini minulý týždeň ohlásili vznik petičného výboru a začiatok zberu podpisov. Ten je sťažený pre vyhlásený núdzový stav.
Čo sa môže a čo už nie
Petičnú hárok za referendum o predčasných voľbách obsahuje otázku, či občania súhlasia so skrátením volebného obdobia Národnej rady SR tak, aby sa voľby do nej vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda.
Podľa ústavy predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. Otázkou je, či je predmet referenda v súlade so základným zákonom štátu.
Fico a Pellegrini rátajú s občanmi, že Matovičovi privodia jeho koniec
Ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pre Webnoviny.sk uviedol, že sa musí vychádzať z kľúčového rozhodnutia ústavného súdu k referendu z roku 2014.
Súd vtedy povedal, že občania v referende môžu za vymedzených podmienok prijať všeobecne záväzné pravidlá správania sa s právnou silou zákona, prípadne ústavného zákona.
„Zároveň však uviedol, že referendovou otázkou nemôžete znižovať dosiahnutý štandard základných práv a slobôd vyplývajúci z medzinárodnej alebo vnútroštátnej úpravy. Slovenská republika je viazaná Dodatkovým protokolom k štrasburskému dohovoru, ktorý v článku 3 zakotvuje právo na slobodné voľby,“ upozornil Bujňák.
Otázky sa skúmali len raz
Ako ďalej právnik povedal, Európsky súd pre ľudské práva už tento článok interpretoval tak, že zahŕňa okrem iného aj pasívne volebné právo jednotlivca pri voľbe zákonodarného zboru, ktorý má po zvolení právo ako poslanec pôsobiť.
Bujňák zároveň pripomenul, že toto právo nie je absolútne a preto ani spomínaný článok dohovoru nebráni zániku mandátu poslanca pri právoplatnom odsúdení za úmyselný trestný čin.
Odborári začínajú s petíciou na vyhlásenie referenda aj o minimálnej mzde a príplatkoch za prácu v noci
„Pokiaľ však naša ústava uvádza, že predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, v kontexte spomínaných rozhodnutí nie je možné skrátenie volebného obdobia prostredníctvom referenda pri aktívnom nesúhlase čo i len jedného zvoleného člena zákonodarného zboru,“ zhodnotil právnik.
Doplnil, že ústavný súd dostal možnosť preskúmať referendové otázky len raz, a to v spomínanom roku 2014.
Čo urobí prezidentka?
Ústava umožňuje hlave štátu pred vyhlásením referenda podať na ústavný súd návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov, je v súlade s ústavou.
Bujňák rozumie, ak niekoho zaskočí, že v referende sa nemôže položiť akákoľvek otázka. Podľa neho by rovnako bola neprípustná otázka k daniam a odvodom, ktorou by sa napríklad znižovala daň z pridanej hodnoty, pretože tak je napísaný text ústavy.
„Ak je ústavný text považovaný za nevyhovujúci, riešením nie je jeho prelamovanie výkladom, ale jeho zmena. Ak sa preto hlava štátu obráti v tejto veci na ústavný súd, bude to v nadväznosti na vyššie spomenuté rozhodnutia logické,“ mienil Bujňák.
Odpoveď nielen pre tento rok
Z vyjadrenia vedúceho Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK Mariána Gibu tiež vyplýva, že prezidentka by sa mala obrátiť na ústavný súd.
„S takýmto referendom je spojený okruh podstatných otázok, ktoré by si pýtali jasnú odpoveď. Preto by bolo určite vhodné, keby ústavný súd dostal priestor sa k tomu záväzne vyjadriť,“ povedal Giba.
Podľa neho nejde len o rok 2021, ale aj o budúcnosť, aby Slovensko malo záväznú odpoveď, či je referendum o predčasných voľbách ústavne súladné a aký postup má nasledovať v prípade, že by bolo platné.
Prezidentka Zuzana Čaputová sa zatiaľ nevyjadrila, aký postup zvolí. Ten zrejme oznámi až po tom, ako jej petičný výbor predloží petíciu s potrebným počtom podpisov. Po ich prekontrolovaní, ktorých musí byť aspoň 350-tisíc, hlava štátu referendum vyhlási.
Fico by bral aj Dankove hárky
Od vlaňajška zbiera podpisy za referendum o predčasných voľbách aj mimoparlamentná SNS Andreja Danka. Otázka však nie je úplne identická s tou, pod ktorú sa začali zbierať podpisy teraz.
Otázka SNS obsahuje navyše formuláciu, či občania súhlasia s tým, aby sa Národná rada SR „uzniesla na ústavnom zákone“, ktorým sa skráti volebné obdobie.
Podľa šéfa Smeru Fica je spomínaná otázka „prakticky totožná“ a SNS bude môcť podpisy, ktoré vyzbierala, priložiť k tým, ktoré sa zbierajú teraz.
Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška si nie je istý, ako sa bude táto vec posudzovať. „Naša otázka je trošku dlhšia. Možno by to mohlo byť mätúce. V každom prípade sú naše podpisy zozbierané. Keby bolo potrebné, vieme ich dať k dispozícii petičnému výboru,“ uviedol pre Webnoviny.sk Paška.
Nepovedal však, koľko podpisov národniari vyzbierali. „Viem, že pán predseda sa vyjadril, že je to rádovo desaťtisíce. Neprerušili sme zber ani po tom, čo Hlas alebo Smer skonštatovali, že je potrebné urobiť spoločnú petíciu, pretože sme nevedeli, ako tie rokovania dopadnú,“ doplnil Paška.
Ide o dve petície
Právnik Bujňák hovorí, že kým jedna otázka sa snaží o príkaz smerom k poslancom národnej rady hlasovať určitým spôsobom, cieľom druhej otázky je prijatie všeobecne záväzného pravidla správania sa s právnou silou ústavného zákona bez potreby hlasovania poslancov národnej rady.
Rozdiel vidí právnik napríklad v tom, že na petičných hárkoch z roku 2020 je uvedený trojčlenný petičný výbor a na petičných hárkoch z roku 2021 je uvedená len jedna osoba určená na zastupovanie v styku s orgánmi verejnej moci a táto osoba nebola ani členom petičného výboru uvedeného na petičných hárkoch z roku 2020.
„Odlišné znenie otázky a odlišní členovia petičného výboru musia viesť k záveru, že ide o dve samostatné petície, a sčítanie ich podpisov do jednej petície je preto vylúčené,“ zhodnotil právnik.