Pred dvadsiatimi rokmi Klaus a Mečiar delili federáciu. Aké máte spomienky na to obdobie?
Ja som bol úplne odstavený od politického diania, pretože Vladimír Mečiar na Slovensku nechcel vôbec komunikovať so stranami, ktoré boli pri moci pred voľbami. Najmä výsledok volieb na Slovensku a v Českej republike predznamenal, že republika sa rozdelí. Na Slovensku a v Českej republike zvíťazili vo voľbách úplne inak ideovo zamerané strany, ktoré sa nemohli spolu dohodnúť na vláde v jednej republike.
Vy ste informácie nemali, ale dôležité informácie k rozdeľovaniu štátu mal mať, alebo potreboval Vladimír Mečiar.
Informácie potrebovala vládna strana, čiže HZDS, Vladimír Mečiar, prípadne ďalšie strany, ktoré sa na dianí zúčastňovali. Potrebovali tieto informácie z dôvodu, aby boli v predstihu informovaní o rizikách, ktoré Slovensku hrozili a to či už bude Slovensko samostatné alebo bude súčasťou Československa. Napríklad by sa veľmi hodili Vladimírovi Mečiarovi ako predsedovi vlády informácie o sporoch s maďarskou stranou, ktorej sa týkali výstavby sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Nemal ich. On nemal záujem o takéto informácie a my sme mu zase nemali možnosť ako ich dávať.
Bol Mečiar iniciátorom týchto procesov, alebo skôr bol k tomu dotlačený českou stranou a teda hlavne Václavom Klausom?
Obe strany boli unavené zo vzájomného spolužitia a na českej strane azda bolo presvedčenie, že Slovensko dlho nevydrží ako samostatný štát. Ale toto presvedčenie sa nenaplnilo. Na slovenskej strane, aj vo vnútri HZDS boli skôr iní funkcionári, nazvime to lídrami procesu vedúceho k rozdeleniu republiky, ako povedzme Vladimír Mečiar, ale Vladimír Mečiar sa nakoniec ku nim pripojil.
Dá sa, dá sa povedať, že Mečiar je otcom národa? Vy ste kedysi povedali, že by nemal byť stíhaný ako zakladateľ štátu.
Nezabúdajme, že posledný podpis na dohode o rozdelení štátu musel dať za slovenskú stranu Vladimír Mečiar. Rozdelenie štátu sa zatiaľ ukazuje ako úspešná operácia. Úspešná operácia v tom zmysle, že oba štáty, ale v každom prípade Slovensko, sa rozvíja rýchlejšie ako v spoločnom štáte. Vzájomné vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú lepšie ako v spoločnom štáte. Vzájomný rešpekt voči sebe navzájom je väčší ako v spoločnom štáte a zahraničie taktiež uznáva, že sme rozdelenie republiky previedli nielen mierovo, ale aj administratívne, ekonomicky a medzinárodno-politicky úspešne. Navyše Slovensko dosiahlo takýmto spôsobom hviezdičku v Európskej únii. Čiže opakujem, rozdelenie je zatiaľ úspešnou operáciou, ale či bude definitívne úspešnou dokáže až nejaká medzinárodná kríza, v ktorej sa ocitnú ako Slovenská republika tak aj Česká.
Nie je Vám trošku ľúto s odstupom tých dvadsiatich rokov, že podpisy ste nedávali práve Vy?
Ja som videl vtedy situáciu tak, že nie rozdelenie republiky je najvážnejším problémom. Ako som povedal, republika bola zrelá na rozdelenie z oboch strán a už dlhšiu dobu. Ja som videl ako hlavný problém, aby samostatné Slovensko sa neocitlo v medzinárodnej izolácii. V medzinárodnej izolácii by sa bolo ocitlo ak by ju trvale alebo dlhšiu dobu viedol Vladimír Mečiar a HZDS a strany, ktoré sa zúčastnili na rozdelení. Preto som považoval za hlavnú úlohu, aby sme pripravovali politické podmienky preto, aby Vladimír Mečiar bol odstránený od moci a Slovensko sa mohlo už ako samostatný štát zaradiť do európskej integrácie. To sa aj stalo voľbami v roku 1998. Túto zmenu sme dosiahli samostatne vnútornými silami, nie s nejakou zahraničnou pomocou a táto zmena bola pre mňa dôležitejšia a nielen pre mňa, aj pre Slovensko bola dôležitejšia ako to, že by som bol ja podpisoval dohodu o rozdelení republiky.