Česko-slovenské vzťahy obeťou vnútropolitických bojov (komentár)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peter Weiss
Peter Weiss. Foto: SITA.
Tento článok pre vás načítala AI.

Prvá bilaterálna oficiálna návšteva čerstvého slovenského prezidenta Petra Pellegriniho, ktorá s absolútnou samozrejmosťou smerovala do Prahy, nemohla byť rutinná. Vyplynulo to z faktu, že politické vzťahy medzi slovenskou a českou vládou boli silno napäté pre reakciu Fialovho kabinetu na vyjadrenia slovenského premiéra Roberta Fica k druhému výročiu ruskej agresie proti Ukrajine a na stretnutie slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára s jeho ruským ministrom zahraničných vecí  Sergejom Lavrovom.

Zápas o interpretáciu príčin konfliktu

Zásadný spor o vnímanie bezpečnostných rizík vyplývajúcich z ruskej imperialistickej a revizionistickej vojny pre stredoeurópsky región a celú a nezhoda v názoroch, ako účinne pomáhať brániacej sa Ukrajine, ktorý prepukol medzi slovenskou a českou vládou, viedol Fialov kabinet k tomu, že jednomyseľne odložila na neurčito slovensko-české medzivládne konzultácie.

Robert Fico v reakcii na to vyhlásil, že česká vládna garnitúra sa rozhodla ohroziť česko-slovenské vzťahy „len preto, lebo má záujem podporovať vojnu na Ukrajine, kým slovenská vláda hovorí o mieri.“ Po tejto zrážke dvoch suverénnych pohľadov na otázky bezpečnosti a vojny a mieru nasledovali slovné prestrelky, do ktorých sa zapojili česká i slovenská opozícia, ale aj bývalí českí prezidenti.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Tak v ČR, ako aj v SR sa rozbehol vnútropolitický zápas o interpretáciu toho, kto je zodpovedný za toto bezprecedentné zhoršenie politických vzťahov medzi susednými štátmi, ktoré spája spoločná história, kultúrna a jazyková blízkosť i partnerstvá vo V4, EÚ a NATO. Tak na Slovensku, ako aj v Česku je verejnosť stále citlivá na kvalitu vzájomných vzťahov.

Bezprecedentné čakanie na prvého ministra

Tento zápas stále prebieha a v dôsledku neho až sedem mesiacov trvalo, kým na Slovensko prišiel na oficiálnu návštevu prvý člen českej vlády – minister zahraničných vecí Jan Lipavský. To v histórii vzťahov medzi samostatnými republikami nemá obdobu.

Rovnako bezprecedentné je však aj to, že za sedem mesiacov trvania štvrtej vlády Roberta Fica je to stále jediná oficiálna návšteva zo zahraničia. Tieto dva navzájom prepojené fakty výstižne ilustrujú efektívnosť suverénnej slovenskej zahraničnej politiky na štyri strany. Taký nezáujem o Slovenskú republiku zo strany našich partnerov sme ešte nezažili.

Pragmatickí prezidenti

Slovenský prezident aj na základe konzultácii s Lipavským prišiel do Prahy s jasným politickým cieľom, pokúsiť sa o znovunaštartovanie česko-slovenských vzťahov. Avizoval, že jeho cesta má byť „symbolom zmierenia“ po „incidente medzi dvoma vládami.“

Na tlačovej konferencii obaja prezidenti vystupovali veľmi zmierlivo a zdôraznili, že vzťahy nie sú len o zahraničnej politike. Pellegrini poukázal na to, že jeho český partner má pragmatické a triezve názory na vojnu proti Ukrajine, prezident Petr Pavel zase o slovenských postojoch ku konfliktu na Ukrajine povedal, že ani zďaleka nie sú až také rozdielne oproti českým.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Slovenský prezident na tlačovke tiež povedal, že nebudeme blokovať programy NATO určené na pomoc brániacej sa Ukrajine. Ohlásil tiež stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Teda všetko signály smerujúce k tomu, aby sa zásadný spor medzi českou a slovenskou vládou o vnímaní strategických bezpečnostných hrozieb a záujmov v dôsledku ruskej agresie proti so Slovenskom susediacej Ukrajine posunul do praktického dialógu medzi vládami.

Nezdvorilá intervencia do priebehu návštevy

Práve v čase rokovaní medzi Pavlom a Pellegrinim však poslanci Smeru mali tlačovú konferenciu, na ktorej zaznela ostrá kritika českej polície, že do jej práce preniká politika, lebo nestíha autora výroku schvaľujúceho atentát na Fica. Krátko na to Úrad vlády SR v tlačovej správe urazene kritizoval českého premiér Fialu za vyhlásenie, že obnovenie medzivládnych konzultácií považuje za predčasné.

Stalo sa tak opäť čosi bezprecedentné. Do zahraničnopolitickej udalosti zásadného významu, ktorou návšteva slovenskej hlavy štátu u najdôležitejšieho spojenca  nesporne je, počas jej priebehu zámerne zasiahol poslanecký klub najsilnejšej vládnucej strany Smer. Posolstvo určené suverénnej Českej republike pritom nekomunikoval podpredseda strany, ale Tibor Gašpar, ktorý bol onedlho hladko zvolený všetkými hlasmi koaličných poslancov za podpredsedu parlamentu.

Ponechajme bokom, že to dokumentuje výrazný vnútrostranícky mocenský vzostup Gašpara. Dôležité je to, že úplne „vyautovaný“ bol smerácky minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Blanár, ktorý Pellegriniho návštevu na spomínanom stretnutí s českým kolegom Lipavským pripravoval. Na takomto scenári sa určite nedohodli.

Avšak, nielen poslanecký klub Smeru svojho ministra obišiel. Aj úrad vlády dal arogantným poúčaním polície suverénnej Českej republiky najavo, kto skutočne dizajnuje suverénnu slovenskú zahraničnú politiku.

Nedopriali Pellegrinimu úspech

Tak poslanecký klub Smeru ako aj úrad vlády však vyslali posolstvo aj prezidentovi Pellegrinimu, že mu nechcú dopriať veľký úspech jeho prvej veľkej návštevy a takpovediac zásadnú rolu v náprave slovensko-českých politických vzťahov.

Teda, že sa darmo snaží v Česku elegantne vyžehliť politické problémy vo vzťahu vlád, lebo o spôsobe a tempe ich riešenia rozhodne ten, kto ich spôsobil. Teda premiér Fico. Je to tiež signál českej strane, že sa nemá spoliehať na to, že dohody so slovenskou hlavou štátu, hoci bola zvolená s podporou všetkých koaličných strán, sa premietnu aj do konania vlády SR a ministra zahraničných vecí.

Z tejto grobianskej intervencie do prebiehajúcej oficiálnej štátnej návštevy na najvyššej úrovni, ktorá musela uraziť nielen slovenskú hlavu štátu, ale aj českú stranu, je zrejmé, že strana Smer pokladá za vhodné naďalej živiť svoju interpretáciu sporu s českou vládou.

Teda, že Ficova vláda za napätie v politických vzťahoch vôbec nemôže, že to nezodpovedná militaristická česká vláda pokazila inak vynikajúce vzťahy, že slovenská vláda je mierotvorná, kým česká vláda sa radí k tým štátom EÚ, ktoré sú za pokračovanie vojny a zabíjanie Slovanov a démonizujú ruského prezidenta Putina.

Pokračovanie v  rétorike hľadania nepriateľa

Keďže vyššie naznačený naratív na voličov Smeru i SNS a čiastočne aj Hlasu zaberal, padlo politické rozhodnutie pokračovať v obviňovaní Fialovej vlády, že pokazila česko-slovenské vzťahy, lebo nerešpektovala suverenitu tej Ficovej, jej právo na vlastný názor.

Čo tam po tom, že suverénna je aj česká vláda a má tiež právo na vlastný názor, ktorý s ňou zdieľa drvivá väčšina vlád členských štátov EÚ a NATO. Čo tam po tom, že minister zahraničných vecí Lipavský prišiel na Slovensko s ponukou na obnovenia dialógu a v tomto duchu sa pripravovala aj nástupná návšteva prezidenta Pellegriniho. K rétorike sa pridala dimenzia atentátu na Fica.

Vyhlásenie Úradu vlády SR na adresu premiéra Fialu, že je neúctivé, keď ohlásil, že spoločné zasadnutie vlád ešte nie je na programe dňa, malo voličov presvedčiť, že to je opäť Fiala, kto nepomáha dobrým susedským vzťahom. A podprahovo im vsugerovať, že si neváži slovenského premiéra, ktorý čelil takej hroznej udalosti, lebo sa s ním nechce čo najskôr stretnúť na medzivládnych konzultáciách.

Atak na českú políciu, že nestíha človeka, ktorý želal slovenskému premiérovi smrť, mal zasa oživiť emóciu spolupatričnosti voličov s Ficom, na ktorého bol spáchaný atentát.  A ukázať, že česká vláda nie je so slovenským premiérom dostatočne solidárna, osobitne však jej premiér Fiala. Čiže vyvolať pocit krivdy, ktorá sa z českej strany deje Ficovi.

Popredný český politický komentátor J. Šídlo vyslovil názor, že „Ficova vláda jednoducho chce a potrebuje mať nepriateľa – vnútorného aj vonkajšieho.“

Vzťahy sa môžu dať do poriadku až s príchodom novej českej vlády

Z politologického hľadiska treba vziať do úvahy aj to, že naratív o Fialovej vine za pokazenie česko-slovenských vzťahov kvôli nepodstatnému názorovému rozdielu je úspešný aj v Česku.

Šíri ho nielen predseda najsilnejšej pozičnej strany ANO Andrej Babiš, ale aj exprezidenti Václav Klaus a Miloš Zeman, exminister zahraničných vecí Lubomír Zaorálek a ďalší politici.

Šíria ho aj opozičným stranám naklonené české médiá, no nielen tie. A to na základe bagatelizovania dôvodov, ktoré primäli vládu Peter Fialu urobiť rozhodnutie o pozastavení nadštandardu v našich vzťahoch, ktorým sú spoločné zasadania vlád.

Jednoducho, ako som už naznačil, česko-slovenský vzťah sa stal predmetom vnútropolitického boja. Jeho súčasťou je prísľub, že po budúcoročných parlamentných voľbách, keď vyhrá Babišovo ANO, spojenec Fica a Pellegriniho, a zostaví svoju vládu, česko-slovenské politické vzťahy budú opäť bezproblémové. A posilní sa i súzvuk slovenskej vlády a českej vlády s kabinetom Viktora Orbána v Maďarsku. Symbolizuje to súčasný pokus Babiša vytvoriť akúsi stredoeurópsku frakciu v Európskom parlamente.

Akurát, že vzniká otázka, či vzťahy medzi dvomi naozaj bratskými národmi a ich politickými reprezentáciami majú byť až do takej miery rukojemníkmi vnútropolitických kalkulácií a s ich upokojením sa má tak dlho.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej BabišJán LipavskýJuraj BlanárLubomír ZaorálekMiloš ZemanPeter PellegriniPetr FialaPetr PavelRober FicoTibor GašparVáclav KlausViktor Orbán
Firmy a inštitúcie Hlas-SDHnutie ANOSMER-SDSNS Slovenská národná strana