Český prezident Petr Pavel opätovne navštívil Ukrajinu, po prvý raz tam bol so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou krátko po jeho inaugurácii. Tentokrát však necestoval vlakom do Kyjeva, ako to je zvykom u západných zahraničných návštev, ale prišiel netradične cez Moldavsko. Zavítal najprv do Odesy, ktorá je od začiatku vojny terčom ruskej agresie.
Rokovania o ďalšej českej pomoci
Priamo počas rokovania s ním mesto zažívalo ruský útok dronmi Šáhid, jeden z najväčších od začiatku vojny. Prejavil tak nielen ľudskú odvahu, ale aj neformálnu solidaritu s Ukrajinou, ktorá je už viac ako tri roky sužovaná ruskou imperialistickou agresiou.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Pavel s predstaviteľmi vojnou postihnutých oblastí rokoval o ďalšej priamej českej pomoci regiónom, ktoré sú na frontovej línii – o prísune zdravotníckeho materiálu, ale i výzbroje, ochranných viest, rušičiek a ďalších zariadení na ochranu obyvateľov pred útokmi ruských bezpilotných lietadiel.
Oboznámil sa aj so situáciou na bojisku a jednal o tom, ako by mohla vyzerať rekonštrukcia krajiny po vojne a ako by k nej mohli prispieť české firmy a vláda. Partnerom povedal: „To vy bojujete, vy strácate ľudské životy a to vy ste utrpeli obrovské škody. My sa vám snažíme pomáhať a nie vždy pomáhame v pravý čas a s vecami, ktoré sú potrebné.“
Ak prežije kultúra, prežije národ
Česká hlava štátu vzdala na viacerých miestach úctu pamiatke padlých ukrajinských bojovníkov. Osobitne v Moščune, dedine v Kyjevskej oblasti, 10 kilometrov od hlavného mesta, kde ukrajinskí vojaci čeliac obrovskej presile zastavili ruských okupantov a pomohli tak zabrániť tomu, aby ovládli Kyjev.
Pavel tiež prezentoval praktickú pomoc brániacej sa Ukrajine. Symbolicky ukrajinskému prezidentovi odovzdal vrtuľník, na ktorý v zbierke prispeli nielen českí, ale aj slovenskí občania. Prehliadol si projekt pomoci Českej národnej knižnice pod názvom Archa, na ktorom je nápis „Ak prežije kultúra, prežije národ.“
Je českou odpoveďou na ruské tvrdenia, že Ukrajinci vlastne nie sú žiaden svojbytný národ. Súčasťou tohto projektu je mobilná bunka, ktorá slúži k záchrane vzácnych tlačovín a písomností a k ich oprave a bezpečnému presunu. Tieto staré zväzky ukazujú, že ruské tvrdenia nie sú pravdivé, čo je pre Ukrajincov dôležité, uviedol český prezident.
Najsilnejší zážitok
Českú pomoc dostala aj detská klinika pre liečbu detí s onkologickými ochoreniami , ktorú zbombardovali ruskí agresori. Jej návštevu označil Pavel za najsilnejší zážitok.
Povedal, „že si človek uvedomuje pri návšteve nemocnice ako Rusko pri svojej agresii vyložene ignoruje medzinárodné právo a v podstate sa dopúšťa vojnových zločinov ako útočí nielen na zdravotnícke zariadenia, ale trebárs aj na sanitky. A pokiaľ niekto útočí na ľudí, ktorí sú bezbranní a sami ošetrovaní, tak je to výrazný dôkaz barbarstva.”
Pavel sa zoznámil sa aj s ďalšími konkrétnymi dopadmi českej pomoci napadnutej Ukrajine a zároveň dohodol konkrétnu účasť českých firiem pri rekonštrukcii Ukrajiny. Najmä však s ukrajinským partnerom Zelenským podpísal vyhlásenie o strategickom partnerstve, v ktorom sa Česká republika zaviazala k ďalšej podpore Ukrajiny a jej cesty do Európskej únie a k účasti na po vojnovej rekonštrukcii Ukrajiny.
Na záverečnej tlačovej konferencii vyhlásil, že Česko považuje Ukrajinu za súčasť európskej rodiny a dodal, že nemožno spochybňovať otázku budúceho členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. Zdôraznil tiež, že Ukrajina musí dostať záruky, že Rusko na ňu opäť nezaútočí.
Smerovanie Ukrajiny k cieľu
Ocenil smerovanie Ukrajiny k cieľu, ktorým je mier a ktorý bude obsahovať aj nevyhnutný kompromis.
Svojim spoluobčanom i občanom EÚ, ktorí žili 80 rokov v mieri, odkázal, že vojna naučil Ukrajinu mnoho užitočných vecí: „Predovšetkým postarať sa sami o seba, vystačiť si s málom, byť vynaliezaví, pokiaľ ide o to, ako sa brániť, ako nachádzať efektívne riešenia tam, kde sú veľké problémy, ale hlavne v sebe našla obrovské odhodlanie brániť si to, čo považuje za drahé. A to je nezávislosť, sloboda a vlastná krajina. A myslím si, že to radu európskych krajín, vrátane našej, chýba.“
Pavel takto prezentoval v Kyjeve, doma aj vo vzťahu k partnerom v EÚ a NATO úctu Ukrajine a dlhodobú politiku Českej republiky voči nej.
Prečo sa Pellegrini zdráha navštíviť Ukrajinu?
V tomto kontexte sa prirodzene natíska otázka, kedy konečne navštívi Ukrajinu aj náš prezident? Nielen kvôli strategickým slovenským i európskym bezpečnostným a ekonomickým dôvodom, veď aj SR podporuje integráciu Ukrajiny do EÚ, ale aj a najmä preto, že Ukrajina je posledný susedný štát, ktorý po zvolení ešte nenavštívil.
Zdráha sa Peter Pellegrini absolvovať túto cestu zo solidarity s premiérom Robertom Ficom, ktorý z osobných aj politických dôvodov odmieta vycestovať do Kyjeva? Nechce svojou návštevou rozbiť obraz o brániacej sa Ukrajine a jej prezidentovi Zelenskom, ako škodcoch a nepriateľoch Slovenska, ktorý Fico tak dlhodobo a starostlivo vytváral, aby získal a udržal pri strane Smer-SD zradikalizovaných proruských voličov, ktorí obdivujú Vladimira Putina a schvaľujú jeho imperialistickú agresiu?
Má prezident strach z vnútropolitických reakcií – od koaličných strán, opozičnej Republiky či Štefana Harabina, ktorého voličov pred druhým kolom prezidentských volieb politickými piruetami lákal, aby mu dali hlas? Alebo sa obáva, že by urazili tú časť svojich voličov v druhom kole prezidentských volieb, ktorí naleteli na jeho falošný naratív o „neposielaní slovenských vojakov na Ukrajinu” podporený fotografiou ukrajinského vojaka, ktorý sa lúči pred odchodom na front so svojou matkou?
Nechce stretnutím s prezidentom Zelenským v Kyjeve spochybniť svoj obraz „prezidenta mieru”, ktorý sa v prezidentskej kampani pridal k heslu „ani náboj na Ukrajinu”?
Alebo sa prezidentova návšteva Ukrajiny nehodí do obrazu „vyváženosti“ politiky voči obom stranám konfliktu, ktorý sa snaží prezentovať? Pretože zo stretnutí na Ukrajine by jasne vyplynulo, kto je agresor a kto obeť, aké zverstvá Rusi na Ukrajine napáchali. Vyšlo by tiež najavo, že to je Putin, kto nechce mier, a že konflikt, ktorý začal, chce vyriešiť vojenskými prostriedkami, čiže donútiť Ukrajinu ku kapitulácii.
Je však rozumné takto podriaďovať zahraničnú politiku úzkym vnútropolitickým cieľom či dokonca cieľom politického marketingu? Najmä ak to, čo by stratil u vyššie menovaných skupín voličov a politických aktérov, by prezident mohol naopak získať u voličov, ktorí podporujú spravodlivý zápas Ukrajincov o svoju štátnu nezávislosť a netúžia po príklone Slovenska k Rusku.
Prieskum agentúry Focus
Stačí si pozrieť prieskum agentúry Focus o tom, akú zahraničnopolitickú a bezpečnostnú orientáciu občania SR preferujú. Ukazuje, že k západnej (EÚ) orientácii SR sa hlási 63,5 percenta voličov a k východnej, pro ruskej iba 19,2 percenta.
Na otázku „Aký je váš názor na zahraničnú politiku súčasnej Vlády SR“ odpovedalo rozhodne pozitívne iba 9,6 percenta respondentov, skôr pozitívne 23 percent, spolu teda asi tretina opýtaných a negatívny názor malo 54,8 percenta.
A na otázku, či má alebo nemá Slovensko ostať členskou krajinou NATO, takmer 71 percent respondentov odpovedalo pozitívne, iba 18,4 percenta negatívne, čo je zrejme najvyššie skóre v prospech NATO v dejinách podobných prieskumov.
Oficiálnou pracovnou návštevou Ukrajiny by sa Peter Pellegrini iba opäť naplno a bez výhrad prihlásil k Vyhláseniu NR SR k vojenskej agresii Ruskej federácie proti Ukrajine, za ktoré pri plnom vedomí a dobrom svedomí ako opozičný poslanec 22. februára 2022 hlasoval.
Pripomeňme, že súčasný slovenský prezident vtedy odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu ako „nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú.“ Vyjadril „solidaritu s obeťami“. Súhlasil, že „Ukrajina bojuje za hodnoty slobody, demokracie, politickej nezávislosti, štátnej suverenity a územnej celistvosti, ktoré sú kľúčové aj pre Slovensko.“
Za občanov SR vyhlásil, že „sú solidárni so susedným ukrajinským národom a plne podporujú jeho právo slobodne si vybrať svet, v ktorom chcú pokojne žiť a prosperovať.“
Český prezident nezmeškal svoju príležitosť ukázať charakter, racionálne pochopenie pre ekonomické, bezpečnostné a geopolitické záujmy štátu, na čele ktorého stojí. aj záujmov. Nemal by ju zmeškať ani jeho slovenský kolega. Je časť konať.
Návštevou susednej Ukrajiny by prezident Pellegrini nielen zneisteným slovenským občanom, ale aj Ukrajincom a všetkým partnerov EÚ dal nespochybniteľne najavo, že suverénny štát, na čele ktorého stojí, nemá záujem, aby ruské vojská prišli do Užhorodu a aby sme hraničili s Ruskou federáciou.