Zatvorené obchody, rúška, rozostupy a pravidelné testovanie. To všetko znášajú obyvatelia v mnohých krajinách s nádejou, že to prispeje k zlepšeniu pandémie koronavírusu. Aj keď WHO dáva krajinám odporúčania, ako s ňou bojovať, konkrétne opatrenia nastavuje každá vláda samostatne.
V susednej Českej republike tento týždeň ústavný súd časť nariadení pre maloobchod a služby zrušil. Vláda ich totiž podľa súdu nezdôvodnila dostatočne.
Nariadenia majú byť zdôvodnené
Návrh na Ústavný súd ČR podala skupina 63 senátorov ešte v novembri 2020 s tým, že štát zasahuje do práva na slobodné podnikanie. Prekážalo im, že niektoré obchody museli byť zatvorené a niektoré dostali výnimku.
Tvrdili, že je to diskriminačné a vláda nevysvetlila dostatočne tieto opatrenia. Nebolo tak jasné, prečo napríklad kvetinárstva a železiarstva môžu byť otvorené, no predajne elektra, obuvi alebo oblečenia výnimku nedostali.
Ústavný súd zrušil časť opatrení proti koronavírusu, Babišova vláda ich nedostatočne zdôvodnila
V súčasnosti už tieto opatrenia v Česku platné nie sú, no nález ústavného súdu môže mať dopad na súčasné a budúce obmedzenia, ktoré česká vláda stanoví. Pomenoval totiž, že krízové opatrenia musia byť založené na odborných podkladoch a musia byť tvorené s ohľadom na dopady, ktoré budú mať na ostatné oblasti spoločenského života.
Dopady pre Slovensko
Rozhodnutie českého ústavného súdu súčasné pandemické opatrenia na Slovensku automaticky nezmení. Ako hovorí advokát Rastislav Čerevka, existuje však možnosť nepriameho vplyvu takýchto rozhodnutí.
Slovenská vláda by totiž mohla po preštudovaní rozhodnutia súdu aplikovať jeho závery do existujúcich alebo budúcich nariadení.
Rovnaký názor má aj Kancelária verejného ochrancu práv, pričom to zdôvodňuje blízkosťou právnych poriadkov Českej a Slovenskej republiky, ktorá sa prejavuje práve v legislatíve a rozhodovacej činnosti súdov.
Vhodné či nevhodné opatrenia
Navyše už aj na Slovensku vyvolali niektoré protipandemické opatrenia otázky. Ako príklad dáva Čerevka obmedzenia osôb, ktoré sa nezúčastnili celoplošného testovania na COVID-19.
Zhoduje sa s ním aj Marek Káčer z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorý upozorňuje na to, že s ohľadom na výsledky testovania je toto opatrenie stále ťažšie odôvodniť.
„Na jeseň sa to javilo ako jeden z možných prostriedkov efektívneho boja proti pandémii. S odstupom času sa však stále viac ukazuje, že tento prostriedok efektívny nie je,“ hovorí Káčer. Ďalším príkladom sporného opatrenia podľa neho je aj obmedzenie zhromaždovacieho práva.
Prezidentka zatlačila na premiéra. Čo urobí, ak Matovič nenaplní jej očakávania?
V kontexte rozhodnutia českého ústavného súdu advokát Rastislav Paučo hovorí, že aj na Slovensku by mali byť protipandemické opatrenia prijímané rozvážnejšie a riadne zdôvodnené.
„Nie je možné, aby po podrobnej analýze stavu a odporúčaniu komisie na to zriadenej bolo takého odporúčanie neodôvodnene neprijaté a prijaté niečo úplne iné,“ myslí si Paučo.
Zdôvodnenie pomáha
Káčer poukazuje na to, že slovenská vláda nemá povinnosť opatrenia zdôvodňovať. Zároveň ale dopĺňa, že pre svoje vlastné dobro by to robiť mala. „Ak vláda opatrenia nezdôvodní, zvyšuje šancu, že budú neskôr zrušené na ústavnom súde,“ upozorňuje odborník.
Problematická štátna karanténa aj kompetencie hygienikov. Ombudsmanka sa obrátila na ústavný súd
Chýbajúce odôvodnenie však podľa Káčera neznamená, že by občania nemuseli protipandemické opatrenia dodržiavať. V našich podmienkach totiž platia, až kým nie sú oficiálne vyhlásené za protizákonné alebo protiústavné.
Situáciu tak môže zmeniť práve len rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré musí byť vyhlásené v zbierke zákonov. Až potom je pre obyvateľov právne záväzné, vysvetľuje Čerevka.
Opatrenia napadla ombudsmanka
Takáto situácia pritom môže nastať, pretože verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová využila svoju možnosť, ktorú jej dáva ústava, a napadla viacero ustanovení zákona o verejnom zdraví na ústavnom súde.
Dôvodom boli opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorým už v roku 2020 chýbalo podľa ombudsmanky dostatočné odôvodnenie. Za problematické považuje aj ich samotný obsah. Napríklad v prípade nakupovania seniorov len vo vyhradený čas alebo zavedenia povinnej karantény pre osoby vracajúce sa z cudziny.
Núdzový stav chce štát znova predĺžiť. Podľa právnikov chýbajú poistky, aby sa nezneužíval
Patakyová na problematické opatrenia upozorňovala príslušné orgány, no bez pozitívnej odozvy. Preto sa obrátila na ústavný súd. Ten ešte v danej veci nerozhodol, no podľa Pauča by prípadné zrušenie opatrení mohlo otvoriť citlivú otázku riešenia náhrady škody.
Presné následky však budú známe až podľa toho, ako ústavný súd v takýchto prípadoch rozhodne, dodáva advokát.