BRATISLAVA 1. mája (WebNoviny.sk) – Slovensko si v stredu 1. mája pripomína 15 rokov od vstupu do Európskej únie. Politologička z Univerzity Komenského Darina Malová v tejto súvislosti pre agentúru SITA uviedla, že cesta Slovenska do Európskej únie (EÚ) bola miestami dosť tŕnistá.
Práve preto je podľa nej dôležité považovať vstup SR do EÚ za úspech nového štátu a za jasné vyjadrenie hodnotovej a politickej orientácie Slovenska.
„Vstup do EÚ pre Slovensko znamenal splnenie zásadných národných ambícií integrovať sa do rodiny najrozvinutejších európskych štátov, ktoré sú hodnotovo zakotvené v tradíciách humanizmu, dôstojnosti, slobody a mierového spolužitia,“ vysvetľuje Malová.
Členstvo otvorilo Slovensku mnoho možností
Politológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Tomáš Dvorský pre agentúru SITA uviedol, že členstvo v EÚ otvorilo Slovensku mnoho možností, ktorých sa úspešne chopilo.
„Dnes sme členmi eurozóny aj schengenského priestoru. Okrem voľného pohybu osôb, tovarov a služieb je pre nás členstvo v EÚ aj inštitucionálnou zárukou v oblasti demokratických štandardov alebo právneho štátu,“ objasňuje Dvorský.
Prečo Slováci nechodia na eurovoľby a ktoré strany majú najväčšiu šancu uspieť? (podcast)
Malová v tejto súvislosti dopĺňa, že členstvo SR v EÚ umožnilo vláde SR, voleným poslancom v Európskom parlamente a iným slovenským predstaviteľom ovplyvňovať zásadné rozhodnutia, ktoré sa týkajú našej prítomnosti a budúcnosti. Slovensko sa tak podľa nej stalo spoľahlivým partnerom s veľkou mierou integrácie.
EÚ prešla aj náročnými krízami
Dvorský však upozorňuje, že EÚ v poslednej dekáde prešla aj náročnými krízami. „Finančnú krízu, migračnú krízu alebo teroristické útoky využili populistickí politici na rozsievanie strachu a negatívnych emócií pre vlastný politický profit. Tým sa im podarilo dostať do úzadia objektívny fakt, že EÚ je napriek všetkému úspešný projekt,“ zdôrazňuje politológ.
Podľa Malovej otvorila globálna hospodárska kríza spolu s vlnou utečencov a migrantov široké pole pôsobnosti pre subjekty, ktoré sa nezvyčajnou silou hlásia k životu a kritizujú európsku integráciu. Pritom však podľa jej slov neponúkajú žiadne riešenia a práve v tom vidí hlavné nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje stabilitu integračných procesov.
Eurovoľby sa v krajinách Európskej únie líšia aj v hranici zvoliteľnosti či minimálnom veku kandidátov
V minulosti mali navyše podľa politologičky členské štáty väčšiu možnosť voľby pri zapájaní sa do integračných procesov. Za nové preto nepovažuje úvahy o dvojrýchlostnej Európe, v súčasnosti však podľa nej vyvolávajú najmä obavy a neistotu. Podobné stanovisko v tejto súvislosti zastáva aj Dvorský, ktorý tvrdí, že EÚ je svojim spôsobom dvojrýchlostná už aj dnes.
„Máme tu viaceré platformy spolupráce ako eurozóna, schengen alebo projekty v oblasti obrannej spolupráce. Na základe členstva a angažovanosti sa v nich môžeme hovoriť o štátoch, ktoré v integrácii napredujú a takých, ktoré takýto záujem nejavia,“ objasňuje politológ.
Nadchádzajúce eurovoľby budú kľúčové
Nadchádzajúce voľby do EP preto považujú obaja politologóvia za kľúčové. Podľa Malovej by mali voliči zodpovedne využiť svoje právo vyjadriť sa k budúcnosti EÚ a k tomu, akú úlohu v ňom bude mať Slovensko.
Dvorský dodáva, že „tieto voľby sú jedinečnou príležitosťou ako ovplyvniť budúcnosť EÚ, sila poslaneckého mandátu je väčšia ako by si mohli mnohí myslieť. Aj jeden poslanec dokáže presadiť dôležité návrhy, ak je dostatočne aktívny vo svojej frakcii a výboroch, v ktorých pôsobí. 21. storočie prináša globálne výzvy, ktoré bude možné efektívne riešiť iba spoločnými silami a na to 25. mája netreba zabúdať.“
