Dánsko je krajina prekvapení. Funguje v nej čosi ako socialialistická monarchia. Nikto nie je príliš chudobný, ani veľmi bohatý. V kodanských obchodoch môžete stretnúť trebárs kráľovnú…
Je to akési klišé našinca. V cudzincovi najprv vidíme karikatúru. Kto v cudzine žije dlhšie, začne mať pocit, že sme si všetci podobní a nachádza veľa spoločného. V poslednej fáze sa však začne prvotná karikatúra vyfarbovať… :-) Prvotný pohľad sa ľahšie vysvetľuje ako jeho vyfarbená verzia. Škandinávci sú na pohľad chladní. Na rozdiel od Talianov nekomunikujú gestami. Namiesto nich používajú viac slov. Aj počúvajúci viac rozpráva. Reaguje verbálne. Niekedy má človek pocit, akoby všetci hovorili súčasne. Vizuálne gesto tu takmer neexistuje. Slovák skôr pochopí Taliana.
Vo Švédsku má našinec problém s alkoholom, pretože ho tam niet. Prohibícia spôsobuje, že Švédi si chodia nakupovať pijatiku za hranice. Kúpia si jej, samozrejme, viac a potom nepoznajú mieru.
V Dánsku je alkohol drahý. Kto má chuť, ten si ho radšej kúpi v obchode a zabaví sa na ulici. Centrum Kodane páchne po víkende ako najposlednejšia putika. Asfalt a dlažba sú nasiaknuté porozlievaným pivom, vodkou, sú na nej rozšliapané zvyšky jedla. Všade odpadky. Aj napriek snahe vyčistiť mesto sú ulice ako špongia. Absorbujú to, čo na nich ľudia zanechali. Je to v ostrom kontraste s čistotou, ktorou sú Severania povestní.
Dáni majú suchý humor. To, čomu sa oni smejú, je nám skôr trápne. Ich irónia je štipľavá. Oni zasa náš humor považujú za veľmi robustný.
Dáni dokážu byť srdeční. Dokážu sa pýtať priamo, bez okolkov. Kontakt nadväzujú veľmi jednoducho a zaujímajú sa o druhých. Pri spoločnej večeri vypínajú televízor! To je na Slovensku nemysliteľné. Jedine keby bola telka pokazená.
Politická kultúra je tu tiež odlišná. Tu sa neklame. A komu sa podarí zaklamať, musí z kola von. U nás by sme mali po politikoch.
Severania nechápu naše postávanie v radoch na úradoch a doprosovanie sa rôznych potvrdení. Tu má slovo väčšiu hodnotu. Netreba vypisovať kopy dotazníkov.
Na Slovensku panuje na pracoviskách veľká konkurencia, intrigy, ohováranie a byrokracia. Tu takéto spôsoby neexistujú. Dôvera dáva silu a radosť z práce. Dána človek spozná aj podľa toho, že nie je nafúkaný a je pokorný. Tu chodia aj ministri na bicykloch a kráľovnú môžete stretnúť v obchode na nákupoch. Zrealizovali systém, o akom Alexander Dubček sníval a farbisto rozprával. Je tu silná stredná trieda. Kto pracuje, nie je chudobný a arogantných zbohatlíkov tu nevidno.
