Vesmírna turistika už nie je len sci-fi fantáziou – prvé komerčné lety sú realitou a ambiciózne spoločnosti ako SpaceX, Virgin Galactic či Blue Origin posúvajú hranice možného. Kedy sa však cestovanie do vesmíru stane dostupným pre bežných ľudí? A je kolonizácia Marsu naozaj reálnym cieľom, alebo len vzdialeným snom vizionárov?
Prečo vesmírna turistika nemusí byť taká nereálna, ako si myslíte?
Keď spoločnosti ako SpaceX a Virgin Galactic spôsobujú revolúciu vo vesmírnej turistike, ako dlho ešte bude trvať, kým sa aj bežní ľudia budú môcť stať astronautmi?
Pri svojej inaugurácii americký prezident Donald Trump sľúbil, že umiestni vlajku na Marse. „Budeme pokračovať v napĺňaní nášho osudu medzi hviezdami,“ vyhlásil v pondelok. „Pošleme amerických astronautov, aby zapichli hviezdy a pruhy na planéte Mars.“
Tento výrok získal veľké uznanie od generálneho riaditeľa Tesly a SpaceX Elona Muska, ktorý sa nikdy netajil svojimi ambíciami nielen dosiahnuť, ale aj kolonizovať červenú planétu.
V prejave po inaugurácii, ktorý obsahoval aj tento pozdrav, Musk povedal: „Dokážete si predstaviť, aké úžasné bude, keď americkí astronauti prvýkrát umiestnia vlajku na inú planétu?“
Ale ako blízko sme naozaj k tomu, aby sme mohli poslať človeka na Mars? A aké sú vyhliadky pre bežného človeka, aby si mohol užiť výlet do vesmíru?
Je možné ísť na dovolenku do vesmíru?
Vesmírna turistika je realitou. Prvý vesmírny turista absolvoval svoju cestu už takmer pred štvrťstoročím, keď sa Dennis Tito v apríli 2001 pripojil k misii Sojuz TM-32.
Odvtedy sa do „vesmíru“ vydalo približne 60 turistov, hoci väčšina z nich absolvovala len suborbitálne lety, pri ktorých len na krátky čas opustili atmosféru a potom sa vrátili späť na Zem.
Lídrom v tejto oblasti je spoločnosť Virgin Galactic Richarda Bransona, ktorá vznikla už v roku 2004. Napriek viacerým neúspechom v priebehu rokov sa jej podarilo za posledné dva roky úspešne dokončiť sedem komerčných letov so svojou vesmírnou loďou VSS Unity.
Tieto lety však rozhodne nedosahujú Mesiac. VSS Unity letí približne 90 km nad zemský povrch, čo podľa NASA spĺňa definíciu vesmíru, keďže ho stanovuje na výšku 80 km nad morom. Avšak Medzinárodná letecká federácia (FAI) považuje vesmír za začínajúci sa až vo výške 100 km.
Popri Virgin Galactic založil miliardár Jeff Bezos projekt Blue Origin, ktorý má tiež za cieľ posielať platiacich pasažierov do vesmíru. Jeho opakovane použiteľná raketa New Shepard uskutočnila od roku 2021 osem letov s posádkou.
Do hry vstupuje aj samotný Musk s vesmírnym prieskumom pod záštitou spoločnosti SpaceX. Tento biznis zahŕňa množstvo aspektov, od obrovských (a pravidelne explodujúcich) rakiet Starship až po neuveriteľné nosiče Falcon 9, ktoré sa dokážu samy navigovať späť na štartovaciu plochu na opakované použitie.
Turistická časť SpaceX je realizovaná prostredníctvom kozmickej lode Crew Dragon, ktorá je vysoko automatizovaná a navrhnutá tak, aby bola prístupná aj civilistom s minimálnym tréningom.
Táto loď sa skutočne dostáva do vesmíru – pripája sa k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) a vykonáva voľne lietajúce orbitálne misie. Už sa uskutočnilo 15 letov s posádkou, z toho 10 pre NASA a päť čisto komerčných.
Aj keď je SpaceX známa svojimi raketovými štartmi a konšteláciou satelitov Starlink, jej hlavnou filozofiou je umožniť ľudstvu stať sa multi-planetárnym druhom.
„História sa rozdelí na dve cesty. Jednou je, že zostaneme navždy na Zemi a nakoniec dôjde k udalosti vedúcej k vyhynutiu,“ povedal Musk v roku 2016. „Druhou možnosťou je stať sa vesmírnou civilizáciou a multi-planetárnym druhom, čo, dúfam, uznáte ako správnu cestu.“
Ako sa bude vesmírna turistika vyvíjať v najbližších rokoch?
Aby sa vesmírna turistika stala dostupnejšou pre masy, kľúčom je technológia. A vďaka prezidentovi Trumpovi a jeho „parťákovi“ Elonovi Muskovi by sa veci mohli začať hýbať rýchlejšie.
„Z Ameriky prichádza nová podpora pre rozvoj v tejto oblasti,“ povedala Dr. Annette Toivonen, odborníčka na vesmírny turizmus z Haaga-Helia University of Applied Sciences, pre Euronews Travel. „To so sebou prinesie dobré aj zlé stránky.“
„Technológia sa bude rýchlo vyvíjať, pretože legislatíva o vesmíre zostane na minime,“ dodáva. „Ale zároveň sa musia riešiť veľké otázky – je to etické? Je to ekologicky prijateľné?“
Rakety zatiaľ nemožno považovať za udržateľné, hoci spoločnosti pracujú na zlepšení pohonných systémov a vývoji opakovane použiteľných nosičov. Napriek tomu Dr. Toivonen vidí environmentálny prínos v tom, že miliardári zažijú vesmír na vlastnej koži.
„Keď ľudia vidia, akí sme krehkí, a keď uvidia tú tenkú vrstvu ozónu, je to pre nich desivý zážitok,“ vysvetlila. „Pre niektorých môže byť táto skúsenosť život meniaca.“
A keď sú tými, ktorí tieto život meniace skúsenosti zažívajú, najbohatší a najmocnejší ľudia na Zemi, môže to mať pozitívne následky. „Je to trochu zvláštny pohľad,“ pripúšťa Toivonen, „ale títo ľudia majú peniaze, vplyv a moc na to, aby niečo skutočne zmenili.“
