Martin Lipinský je milovníkom cestovania a zakladateľ občianskeho združenia Potulky svetom, prostredníctvom ktorých sa organizuje množstvo dobrodružných výletov, ktorých súčasťou sa môžeš stať aj ty. Tento rok to majú namierené na Kaukaz, do Strednej Ázie, Albánska, Macedónska či Francúzska.
„Ako som sa dostal k cestovaniu? Pred piatimi rokmi som išiel na stáž do Moskvy, nešiel som však priamo, nudne a letecky, ale „ukecal“ som kamaráta, že by bolo skvelé, keby išiel so mnou vlakom aspoň časť cesty. A tak bol na svete plán, že cestou do Moskvy si pozrieme Pobaltie. Na moje prekvapenie to vyšlo približne cenovo rovnako ako priamy let. O rok neskôr sme išli na dvojtýždňový okruh po Balkáne. S chuťou rastie apetít a rozhodli sme sa pre dobrodružstvo celým Tureckom. Odtiaľ to už nebolo ďaleko na Kaukaz ani do Iránu.“
„Po návrate z Iránu sme všetkým kamarátom odmietali rozprávať, čo všetko sme zažili. Namiesto toho sme zorganizovoli v KC Dunaj verejnú prezentáciu. Zrazu sa tam vyskytlo asi sto cudzích ľudí a minimum kamarátov. Tak vznikli prezentácie Potulky svetom. Témy prezentácií boli vačšinou navštívené krajiny. V poslednej dobe ľuďom ukazujeme ako nízkonákladovo cestovať. Výlety už dávno nie sú o peniazoch, ale skôr o odhodlaní. Môžete nesúhlasiť, ale s dnešnými možnosťami cestovanie nikdy nebolo jednoduchšie a lacnejšie.“
„V Európe sa dá prestopovať aj 1000km/deň, v lete môžete prespať v stane absolútne hocikde, pre pohodlnejších je tu couchsurfing (sociálna sieť, kde ľudia ponúkajú ubytovanie zadarmo), prípadne sa počas výletu na pár dní zamestnať v hosteli výmenou za ubytovanie a stravu, a vo voľnom čase spoznávať okolie. Ľuďom dokazujeme, že možností ako si zažiť vlastné jedinečné dobrodružstvo je neskutočne množstvo.“
„Postupne sa ľudia na podujatiach pýtali, či sa nemôžu pridať k nám na výlety. Povedali sme si, prečo nie a začali sme aj s organizovaním výletov. Hnacím motorom bol aj fakt, že keď aj kamarátom predložíte plány na výlet, každý vám nasľubuje účasť, ale drvivá väčšina si to rozmyslí, keď príde na lámanie chleba a prvé platby. Keď sa organizuje výlet, tento problém odpadá. Prihlásia sa jedinci, ktorí majú seriózny záujem a na výlete sa chcú baviť. Tak sa vyhnete aj ponorkovej chorobe. Ak sa pohádate s jednou osobou, máte okolo seba ešte desať ďalších jedincov.“
„Zaujímavá je aj sudržnosť tých ľudí a pritom sa prvýkrat vidia až na letisku. Príjemne je, že sa mnohokrát vytvoria nové pevné kamarátstva. Napríklad s úplne prvou skupinou výletníkov sa doteraz stretávame na pive aspoň raz za mesiac, ďalší výletníci z iných kútov Slovenska sa radi pridávajú na ďalšie väčšie alebo menšie výlety. Doteraz sa našlo vyše sto odvážlivcov, ktorí s nami úspešne absolvovali výlet. Orientujeme sa hlavne na dobrodružnejšie destinácie ako sú Kaukaz, Stredná Ázia alebo Balkán.“
„Navštívených krajín mám vyše štyridsať. Vyslovene najobľúbenejšie miesta asi nemám. Vždy mi to skôr pripadalo tak, že ak ste v správnej partii, môžete byť kdekoľvek a destinácia vám prirastie k srdcu. Na druhej strane môžete byť aj v raji, ale existujú jedinci, ktorým by sa podarilo aj takéto miesto znechutiť. Osobne mám slabost nad miestami, kde ešte mnoho mojich kamarátov nebolo. Ďalej ma priťahuje naturalizmus a kuriozity nad ktorými zostane rozum stáť. Napríklad, kde by ste stretli cyklistu, ktorému na ramene poslušne sedí živá sliepka? Predsa v Gruzínsku.“
Ja zastávam názor, že si treba rozširovať obzory a cestovanie je jednou z možností.
„Čo sa týka zážitkov, odporúčam surfovanie. Ten začiatočnícky boj s vlnami, keď neviete z ktorej strany vás spláchne, množstvo modrín, čo vám narobí doska a litre slanej vody, ktorej sa napijete, proste niečo hrozné. Ale celé to znechutenie z vás opadne, keď sa úspešne postavíte na dosku a dôjdete na nej až k brehu.“
„Ak chcete zážitok ktorý nikde nekúpite, skúste autostop. Množstvo rôznorodých ľudí, s ktorými prídete do kontaktu, to sa ničomu nevyrovná. Od manažérov po kamionistov, od dôchodcov po najmenších či absolútne extrémy. Mne sa raz napríklad podarilo stopnúť bývalého trénera Rogera Federera. Alebo manažéra cyklistického downhillového tímu, ktorý sa ponáhľal na preteky, na ktorých som dostal vysačku a mohol som nahliadnuť aj do zákulisia takého podujatia.“
„Samozrejme, niekedy nastanú momenty, kedy vám nie je úplne všetko jedno. Napríklad pri ceste stopom z Moldavska (do Košíc to trvalo príjemných 30 hodín) si ma uprostred noci na výpadovkách prehadzovali rumunskí kamionisti z vozidla do vozidla. Dohadovali si to prostredníctvom vysielačiek. A keďze uprostred noci veľa možností na autostop neexistuje, bolo to super praktické. Obavy boli skôr z toho, že kamionisti ovládali len rumunčinu.“
„Čo sa týka nejakých negatívnych skúseností, osobne si myslím, že riziká si vytvára každý sám. Ak sa pohybujete sám opitý po nociach v štvrtiach, ktoré nepoznáte, je to vaša nerozvážnosť. A v 100% bezpečí nikdy nebudete ani doma, v tom si nič nenamýšľajme. Čiže je to asi dosť subjektívna záležitosť. Cestovanie vám prinesie do života zážitky, ktoré vám už nikto nezoberie, nadobudnete kamarátstva po celom svete, precvičíte si cudzie jazyky i keď zistíte, že úsmev znamená v každom jazyku to isté, ochutnáte jedlá na, ktoré nezabudnete (a nielen preto že vás preženú), objavíte svoje kreatívnejšie ja a možno nájdete to po čom túžite a spoznáte samého seba.“
Ak sa chcete zúčastniť ďalšieho výletu s občianskym združením Potulky svetom, navštívte stránku –
