Dánske kráľovstvo má za svojimi hranicami pomerne veľa prekvapení, avšak stále nepatrí k najnavštevovanejším krajinám. Medzi Jutlandom a Zealandom leží historicky významná oblasť zvaná Funen, ktorá vyniká pôsobivým mestom Odense. Nielenže dokáže pritiahnuť ľudí svojimi farebnými domami či historickými svätostánkami, má v sebe aj magnet v podobe rodného domu najslávnejšieho dánskeho spisovateľa.
Odinova svätyňa
Dánsko je krajina popretkávaná zámkami a palácmi. Svoje paláce tu mala kedysi aristokracia, hrady obývala kráľovská rodina a do niektorých dokonca slávny Shakespeare zasadil dej svojich svetových hier. Kto príde do Odense vlakom a vystúpi zo starej železničnej stanice, toho omámi prvý pohľad na monumentálnu fasádu paláca zvaného Odense Slot.
Pôsobí neskutočne jednoducho, no stále má v sebe kúsok dávnej vznešenosti. Začiatkom 18.storočia ho postavil kráľ Frederik IV., ktorý v ňom neskôr posledný krát vydýchol. Okolo neho sa rozprestiera rozľahlý park Kongens Have ozdobený stromami, lavičkami a odstaviskami pre všadeprítomné bicykle. Dáni milujú dopravu po dvoch kolesách a sú tomu prispôsobené nielen ulice či parky, ale aj celé mestá. Vystúpia z vlaku, cez hradbu tiel sa prebijú k svojmu bicyklu, šliapnu do pedálov a zmiznú za prvou zákrutou. Za bránou paláca sa rozleje vydláždené kamenné nádvorie obkolesené štyrmi stenami a starou vežou, ale niet tu ani živej duše. Stopy mesta Odense by sme našli už aj pred tisíckou rokov a aj dnešný názov je odvodený od spojenia slov, ktoré by sa dali preložiť ako „Odinova svätyňa“. Severský boh vojny a múdrosti nad ním držal ochrannú ruku, a tak mohlo postupne rásť, až sa premenilo na živé centrum krajiny s viac než 170 000 obyvateľmi. Na konci parku sa objavujú staré kamenné vežičky a to môže znamenať len jediné. Centrum mesta je na dosah. Ulice lemujú historické tehlové domy so starobylým nádychom a ešte aj luxusný hotel postavili citlivo vzhľadom na dávne tradície. Staré domy poznačené gotikou sa prebiehajú, ktorý bude kráľom celej ulice a je skutočne ťažké si vybrať. Často majú pred sebou záhradky, niektoré pomaličky pohlcujú ťahavé ramená brečtanu, no hrdo vzdorujú náporu času. Neoklasicistická budova umeleckého múzea Fyns Kunstmuseum svojou troškou prispeje k premiešaniu architektonických štýlov. Za jeho fasádou sa skrýva významné múzeum, kde si príde na svoje každý milovník dánskeho umenia.
Život starého mesta
Bočné dláždené uličky sa zbiehajú na hlavnú ulicu Vestergade obkolesenú obchodmi. Prúd ľudí kráčajúcich sem a tam jasne naznačuje, že je najrušnejšou ulicou mesta. Chodci, cyklisti, matky s kočíkmi, deti, študenti, všetci sa tu stretávajú, zastavia, porozprávajú sa a idú ďalej. Je pomerne široká, no aj tak vyniknú vysoké tehlové domy pripomínajúce britské mestá. Čím hlbšie sa človek do starého mesta ponára, tým ho obklopujú vznešenejšie a historickejšie budovy. Čas obeda ešte viac zaplnil ulice a za sklenenými vitrínami reštaurácií sedia domáci čakajúc na svoje jedlo. Netrvá dlho kým sa Vestergade vyleje zo svojho pomyselného koryta a zaleje priestor námestím zvaným Flakhavn. Leží priamo uprostred starého mesta a žiaden návštevník Odense ho nevynechá. Takmer vždy, keď sa v Odense niečo deje, deje sa to na pomedzí radnice a najvýznamnejšieho kostola mesta, ktorý leží pár desiatok metrov opodiaľ. Odense preslávili výstavy kvetov, ale aj časté divadelné a hudobné predstavenia. Vtedy sa námestie premení na sálu pod šírym nebom a ľudia sa tu spolu bavia. Už v 13.storočí tu priestor mal plniť funkciu centra niekdajšieho mesta a prichádzali sem ľudia za trhoviskom, hoci prvý písomný záznam sa dochoval až z roku 1496, kedy sa hovorí o obchodovaní s drevom, hlinenými nádobami, košíkmi či drevenými topánkami. Časy sa zmenili, námestie sa oblieklo do modernejšieho šatu a postavili naň netradičnú sochu ležiaceho muža. Ako celé mesto, aj námestie Flakhavn je spojené s postavou najslávnejšieho rodáka Hansa Christiana Andersena. Jeho socha v nadživotnej veľkosti sedí spokojne na námestí a hľadí pred seba smerom ku kostolu. Na jeho kolená si vyliezli dve malé deti a rodičia ich fotia na pamiatku. Socha spisovateľa má pripomínať významnú udalosť z roku 1867, kedy udelili rodákovi titul čestného občana mesta.
Za prvým dánskym svätcom
Hoci je námestie Flakhavn najdôležitejším miestom celého Odense a plné dánskeho života, je z neho cítiť závan južanského Talianska. Radnica mesta pripomína renesančný palác tehlovej farby ozdobený gotickými oknami a malými cimbúriami, ktoré vyrástli zo strechy, aby obkolesili ciferník hodín vsadený do fasády. Architekti brali svoju inšpiráciu v toskánskej Siene, a preto dostáva časť námestia tradičný stredomorský nádych. Súčasnú radnicu postavili na konci 19.storočia presne na mieste, kde už kedysi radnica stála, no tá pôvodná sa nedožila dnešných dní. Kedysi dokonca mala 45 metrov vysokú vežu, ale rok 1942 ju premenil na sutinu kameňov. Sem-tam sa námestím mihne cyklista a slnko krásne osvetli oranžovú fasádu paláca. Len pár desiatok metrov odtiaľto sa dvíha zo zeme najvýznamnejšia veža Odense. Patrí slávnej katedrále Sankt Knuds Kirke z 15.storočia. Prvý svätostánok tu stál už v 11.storočí a jeho osud je prepletený s kráľom Knutom IV., ktorý sníval ambiciózny sen o dobytí Anglicka. Podľa legendy prišiel kráľ aj so svojim bratom o život priamo na tomto mieste. Mal kľačať pri oltári a byť ponorený v modlitbe, keď si ho našla chladná oceľ. V tom čase Dánsko sužovala roľnícka revolta a kráľ za ňu zaplatil najväčšiu daň. Jeho telo pochovali na tomto mieste a neskôr ho pápež kanonizoval, aby sa stal prvým dánskym svätcom a patrónom celého Dánskeho kráľovstva. Gotické prvky katedrály splynuli s tehlovou fasádou a za monumentálnou bránou panuje ticho posvätného miesta. Je tu pomerne veľa návštevníkov, no všetci sa len bez slova túlajú útrobami katedrály, zapaľujú sviečky, alebo sedia v drevených laviciach a hľadia pred seba na oltár.
Návšteva u rozprávkára
Za najmalebnejšími časťami starého Odense treba ísť do okolia ulice Nedergade. Cestou k nej zaujme štíhla zvonica neogotického kostola Sankt Albani Kirke, ktorý patrí rímskym katolíkom a nie protestantom ako je v Dánsku zvykom. Má viac než 150 rokov, no aj tak sa zapísal do turistických máp a do podvedomia ľudí ako jeden z najkrajších kostolov mesta. Okolo Nedergade na prvý pohľad pôsobí ako z rozprávky poznačenej stredovekom. Domy sú tu nízke a mnohé majú krásne, hrázdené fasády, na ktorých kontrastuje oranžová až červená tehla s tmavými drevenými trámami. V niektorých domoch sa uhniezdili pôsobivé krčmičky, iné predávajú ručne robené výrobky, suveníry a v obchodíku Krambod ponúkajú tradičné hračky. Krambod dokonca patrí k najstarším hračkárstvam sveta a kto o tom netuší, ten len nerušene prejde okolo. Niektoré domy vytŕčajú do ulíc až pôsobia, že každú chvíľku musia spadnúť. Tiché štvrte pomaličky, ale isto zapĺňa slnko, ktoré vysúša ulice po rannej prehánke. V kalužiach sa zrkadlia fasády farebných domov a pred dverami odpočívajú opreté bicykle. Spoza rohu sa vynorí žltá, pastelová fasáda, ktorá hneď v tom momente udrie do očí. Jednoduchý dom ozdobený dverami a dvomi oknami po stranách je pútnickým miestom snáď všetkých turistov zavítajúcich do Odense. Za múrmi tohto domu sa 2.apríla 1805 narodil chlapec menom Hans Christian Andersen, ktorý svojimi dielami neskôr obohatil svet rozprávok a fantáziu tisíckami detí aj dospelých. Kamenná tabuľka zapustená do steny nesie spisovateľovo meno a „jeho“ dom sem náramne pasuje nielen svojou farbou, ale aj zjavom. V Andersenových dobách boli tieto štvrte vyhlásené za najchudobnejšie a často sa o nich hovorilo ako o „meste žobrákov“. Za dverami rozprávkárovho domu sa rozvinie niekoľko miestností, ale sú pomerne prázdne. Človek tu uvidí niekoľko osobných vecí, pár rukopisov, knihy, no viac než inventár ho očarí to, že sa nachádza na významnom mieste. Skutočne rozprávková bodka za návštevou Odense.
