Zameranie cestovného ruchu v Egypte sa v posledných dekádach zmenilo. Kým v minulosti bol vyhľadávanou destináciou najmä pre cestovateľov, ktorých zaujímali staroveké pamiatky, dnes sa orientuje hlavne na oddychový turizmus. Niekdajšia mocná ríša faraónov láka návštevníkov priezračnou vodou Červeného mora a stabilným slnečným počasím. Pri výbere hotela treba mať na pamäti, že počet hviezdičiek v Egypte nezodpovedá úrovni hotela, akú by mal u nás. Vždy si treba odpočítať jednu hviezdičku. Dvojhviezdičkové hotely sú len pre otrlých, trojky vyslovene jednoduché. Pozor si treba dať aj na to, v akom prostredí sa hotel nachádza. Mnohé krásne vyzerajúce rezorty totiž postavili doslova v strede ničoho. Za pozlátkou pre turistov je už len púšť s odpadkami. Voda v Egypte nie je pitná, treba si ju kupovať v balených fľašiach. Odporúčam si v nej aj umývať zuby, pretože „faraónova pomsta“ v podobe zažívacích ťažkostí je reálnou hrozbou. Vysnívaná dovolenka sa môže razom zmeniť na horor, ktorého dej sa odohráva na záchode.
Prašná Káhira
Pyramídy na okraji Káhiry sú kvázi „povinnou jazdou“ pre dovolenkárov, chytajúcich bronz pri Červenom mori. Poslušne nasadajú o druhej ráno do autobusov a podstupujú šesťhodinovú úmornú cestu. Metropola Egypta nie je s výnimkou starej časti s pamiatkami veľmi príťažlivé mesto. Na jej popis ma napadá jedno slovo – hnedá. Snáď všetky budovy v Káhire sú rovnakej hnedej, resp. béžovej farby. Všade je prach a špina. Niektoré ramená Nílu sú tak zahádzané odpadkami, že rieku takmer ani nevidieť, no hotová „modrá lagúna“. Na každej polorozpradnutej chajde je satelit, pretože Egypťania milujú televíziu. Obľúbené sú najmä seriály, telenovely a futbal. Náš miestny sprievodca skonštatoval, že satelit je najdôležitejšou súčasťou každej domácností. Keď si niekto kúpi dom alebo byt, ako prvý si zaobstará satelit, vraj mnohokrát ešte pred nábytkom. Od roboty sa Egypťania zrovna pretrhnúť nejdú, i keď pri takých horúčavách sa im ani veľmi nečudujem. Najhoršie je to s nimi ku koncu posvätného mesiaca ramadán, kedy celý deň až do západu slnka nič nejedia ani nepijú. Práve v tomto čase som ich zastihla ja. Každý pohyb robili veeeeľmi pomaly. Egypťania radi pracujú „tímovo“ – jeden pristaví rebrík, druhý naň vylezie, tretí podáva maltu, štvrtý špachtľu a piaty všetkých psychicky podporuje svojou prítomnosťou.
Pyramídy – sklamanie či nadšenie?
Zo siedmich divov antického sveta zostali už len egyptské pyramídy. „Človek sa bojí času, ale čas sa bojí pyramíd,“ hovorí arabské príslovie. Najstaršie z nich sa dívajú na svet už neuveriteľných 4600 rokov. Napriek tomu, že pyramídy sú asi najznámejšími stavbami sveta, vidieť tieto obrovské hrobky faraónov naživo je silným zážitkom. Najväčšia pyramída je Cheopsova, ktorá pôvodne dosahovala výšku 147 metrov, dnes jej chýba špica. Odhaduje sa, že ju postavili z 2,5 milióna vápencových kvádrov. Nepatrne nižšia je Chefrenova pyramída, ktorá má špicu z hladkého bieleho kameňa. Ten je jediným pozostatkom vonkajšieho obloženia pyramíd, ktoré Egypťania rozobrali a použili na výstavbu palácov a mešít v Káhire. Na úpätí pyramíd sa týči sfinga s telom leva a ľudskou tvárou, stará približne 4500 rokov. Mnohí turisti sú z pyramíd sklamaní. Predstavujú si ich romanticky položené v šírej púšti a namiesto toho siaha predmestie Káhiry takmer k nohám sfingy. Prehliadku navyše znepríjemňujú otravní predavači suvenírov. Ak však tieto dve skutočnosti viete vopred, nemôžu sa vám pyramídy nepáčiť.
Tutanchamonove poklady
Úžasné poklady skrýva Egyptské múzeum v centre Káhiry. Aj keď ste videli egyptské zbierky v slávnych múzeách v Paríži, Londýne či New Yorku, tomu káhirskému sa rozsahom exponátov nevyrovná žiadne z nich. Vystavených tu je až 120 000 starovekých predmetov, z ktorých mnohé vyrážajú dych. Mínusom múzea je absentujúca klimatizácia, z popiskov k exponátom si tu tiež ťažkú hlavu evidentne nerobia. Platí tu prísny zákaz fotografovania, čo má ale aj svoje výhody, pretože nechcem si predstaviť tú tlačenicu, ktorá by vznikla, keby chcel každý fotiť. Najväčšiemu záujmu sa tešia nálezy z hrobky Tutanchamona, ktoré ešte predčili moje – už i tak dosť veľké – očakávania. Slávna Tutanchamonova zlatá maska, jeho pozlátený kráľovský trón, pohrebné vozy zdobené zvieracími hlava mi či nádherné zlaté šperky vykladané drahými kameňmi – to všetko vypovedá o nesmiernom bohatstve faraónov. Kúsok od Egyptského múzea stojí vyhorená budova vlády, ktorú podpálili počas nedávnych nepokojov. Neviem, ako vyzerala pred požiarom, ale teraz pripomína socialistický internát.
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Foto: Mária Pietová
Egypt po revolúcii
Egypťania sú hrdí na svoju revolúciu. Veria, že im nastanú lepšie časy a otvorene nadávajú na bývalého prezidenta Mubaraka. „Faraón okrádal svoj ľud rovnako ako Mubarak,“ povedal vo svojom výklade náš domorodý sprievodca s typicky egyptským menom Jožko. Sám sa naučil z učebnice po česky a trochu slovensky. Chcel študovať v Bratislave, ale neudelili mu víza. O neľahkom živote Egypťanov najlepšie vypovedá reálny príklad zo života – Jožkova 40-ročná sestra ešte nikdy nevidela more, pretože nemá peniaze na cestu. Revolúciu v uliciach Káhiry cítiť stále, všade sú vojaci a policajti. „Ako autoritu berieme len vojakov, nie policajtov, pretože tí boli na strane Mubaraka. Čo mi povie policajt, ma vôbec nezaujíma,“ skonštatoval Jožko. Uvidíme, čo Egyptu prinesie budúcnosť.
V ďalšej časti rozprávania o Egypte sa dozviete niečo viac o faraónskych pamiatkach, ako je tajuplný Karnak či Údolie kráľov.
