Kostnicu rumunského ženského kláštora Pasarea otvárajú iba raz do roka. V noci cez Veľkú Noc. Odpočívajú v nej stovky lebiek. Hrôzostrašné miesto alebo historický klenot?
Pasarea vraj znamená Vtáčí kláštor. Od hlavného mesta Rumunska, Bukurešti, je vzdialený iba sedemnásť kilometrov. Stojí od roku 1813. Podľa povesti požiadali vtedy predstaveného kláštora v Cernci, otca Timoteja, tri rádové sestry, aby im pomohol vybudovať útočisko v lesoch. Sestry, otec Timotej a nejaký kňaz sa vybrali hľadať vhodné miesto. Celú cestu ich vraj sprevádzal malý vtáčik. Zrazu si sadol na strom a začal spievať. Nahlas a krásne. Tak označil najvhodnejšie miesto na nový kláštor.
Samozrejme, kláštor môže byť pomenovaný jednoducho podľa dediny a potoka, pri ktorom leží. No povesť s vtáčikom je oveľa krajšia :) .
Prvý chrám postavili z dreva zo zbúraného kostola v Bukurešti. Mníšky žili v jednoduchých celách. Sestier však pribúdalo a cely postupne nestačili. Preto sa kláštor rozrastal – a to aj napriek vojne a zemetraseniu, ktoré ho postihli.
Najprv vybudovali nový, kamenný kostol. Neskôr dielne pre Spoločnosť na pomoc vojnovým sirotám. A nakoniec škola, kde sa rádové sestry učili za zdravotníčky. Odchádzali potom do nemocníc po celej krajine.
Komunistický režim vyhodil rádové sestry z nemocníc a zatvoril ich za múry kláštora. Keď prísne pravidlá povolili, veriaci boli k mníškam takí štedrí, že si z príspevkov mohli dovoliť postaviť malé domčeky. Preto kláštor dnes pripomína typickú dedinku.
Kláštor ochraňuje ikona Panny Márie, ktorá už vraj dokázala vyliečiť ženu, posadnutú zlým duchom. K ikone sa môžu veriaci modliť každý deň od rána do večera. Kostnicu so stovkami lebiek, ktoré patrili prevažne predchádzajúcim obyvateľkám kláštora, však otvárajú iba raz do roka. V noci na Veľkonočnú nedeľu, ktorú tu slávia ako ortodoxní veriaci podľa juliánskeho kalendára. Tento rok to bolo 5. mája.
