Každý rok ich navštívia státisíce turistov z celého sveta, medzi nimi aj množstvo Slovákov. Tradícia trhov na hlavnom námestí Rynek Glówny siaha až do stredoveku. Rynek Glówny je najväčším stredovekým námestím v Európe. Má 200 krát 200 metrov a pochádza z polovice 13. storočia. Vianočné trhy ponúkajú tradičné poľské výrobky a kulinárske špeciality. Dajú sa tu kúpiť pekné vianočné dekorácie, ktoré sú lacnejšie ako u nás, nechýba ručne maľovaná keramika, prútené košíky, výrobky z dreva, kože, čipky či bižutéria. Milovníci poľských krowiek tu budú v siedmom nebi, majú ich tu s príchuťami od výmyslu sveta. Tú pravú atmosféru trhom dodáva vôňa grilovaného mäsa a pečených klobások. Ortodoxní mäsožravci môžu ochutnať aj populárnu poľskú krvavnicu kaszanka. Malý hlad sa dá zahnať grilovaným údeným syrom, ktorý tu podávajú s brusnicovou omáčkou. Dlhé rady sa tvoria pred veľkými sudmi, v ktorých predávajú korenisté varené víno s dosť úsmevným názvom „grzaniec“. Aj pohľad na jedálny lístok v reštauráciách vyčarí nejednému Slovákovi úsmev na perách. Napríklad taká „mizeria na ostro“ je pikantná uhorková polievka, „wolowina“ je hovädzie mäso a „flaki wolowe“ je vývar z hovädzích kostí a vnútorností. Keď si objednávate „rosól“, teda vývar, treba si k nemu v niektorých reštauráciách doobjednať aj „makaron“, inak vám donesú len vodu bez rezancov.
Poľský Krakov má niečo do seba v každom ročnom období, azda najväčšie čaro má ale pred Vianocami. Jeho hlavné námestie sa v decembri stáva dejiskom jedných z najkrajších vianočných trhov v Európe.
Každý rok ich navštívia státisíce turistov z celého sveta, medzi nimi aj množstvo Slovákov. Tradícia trhov na hlavnom námestí Rynek Glówny siaha až do stredoveku. Rynek Glówny je najväčším stredovekým námestím v Európe. Má 200 krát 200 metrov a pochádza z polovice 13. storočia. Vianočné trhy ponúkajú tradičné poľské výrobky a kulinárske špeciality. Dajú sa tu kúpiť pekné vianočné dekorácie, ktoré sú lacnejšie ako u nás, nechýba ručne maľovaná keramika, prútené košíky, výrobky z dreva, kože, čipky či bižutéria. Milovníci poľských krowiek tu budú v siedmom nebi, majú ich tu s príchuťami od výmyslu sveta. Tú pravú atmosféru trhom dodáva vôňa grilovaného mäsa a pečených klobások. Ortodoxní mäsožravci môžu ochutnať aj populárnu poľskú krvavnicu kaszanka. Malý hlad sa dá zahnať grilovaným údeným syrom, ktorý tu podávajú s brusnicovou omáčkou. Dlhé rady sa tvoria pred veľkými sudmi, v ktorých predávajú korenisté varené víno s dosť úsmevným názvom „grzaniec“. Aj pohľad na jedálny lístok v reštauráciách vyčarí nejednému Slovákovi úsmev na perách. Napríklad taká „mizeria na ostro“ je pikantná uhorková polievka, „wolowina“ je hovädzie mäso a „flaki wolowe“ je vývar z hovädzích kostí a vnútorností. Keď si objednávate „rosól“, teda vývar, treba si k nemu v niektorých reštauráciách doobjednať aj „makaron“, inak vám donesú len vodu bez rezancov.
Zo Slovenska je to len na skok
Historický Krakov sa nachádza len kúsok od slovensko-poľských hraníc. Z Bratislavy tam cesta autom trvá približne päť hodín. Obyčajná dvojprúdová príjazdová cesta do Krakova budí dojem, že človek prichádza do provinčného mesta. V samotnom Krakove to ale vyzerá úplne inak – široké cesty, električky, na uliciach čulý ruch. Slávnu minulosť mesta pripomína až šesťtisíc historických objektov. Krakov má približne 760-tisíc obyvateľov, je teda väčší ako Bratislava. Najväčší rozmach zaznamenal v 14. – 16. storočí, kedy bol hlavným a korunovačným mestom Poľska, centrom vzdelanosti (v roku 1364 tu vznikla prvá poľská univerzita) a obchodu. Mesto v tom čase zbohatlo najmä na troch vývozných artikloch – soli, textile a olove. Soľ Poliaci ťažili od 13. storočia v soľnej bani vo Vieličke kúsok od Krakova. Dnes je baňa vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Hlavným centrom medzinárodného obchodu boli Sukiennice na námestí Rynek Glówny, ktoré sú dnes jedným zo symbolov mesta. Stretávali sa tu obchodníci z mnohých krajín a prinášali sem exotický tovar ako hodváb, korenie či rôzne kože. Niektoré zdroje označujú Sukiennice za „najstaršie nákupné centrum“. Obchody sa v budove nachádzajú aj dnes. V predvianočnom čase tu možno nájsť stánky s vianočným sortimentom a suvenírmi. Ďalšou dominantou námestia je Mariacka bazilika z 13. storočia. Priam až národným symbolom Poľska je Wawel. V zámku Wawel na rovnomennom kopci korunovali väčšinu poľských kráľov. Pochovaní sú v katedrále v hradnom areáli. Jediný spomedzi prezidentov tu spočíva Lech Kaczyński spolu s manželkou. V zámku sú pre turistov otvorené reprezentačné a súkromné apartmány a od mája 2012 tu možno vidieť aj originál slávneho obrazu Leonarda da Vinciho Dáma s hranostajom.
Krakov nenudí vo dne ani v noci
V Krakove nuda nehrozí, a to ani v prípade, že nie ste milovníkom historických pamiatok. Mesto je rušné už aj preto, že je tu stále veľa turistov. Lákajú obchody, kaviarničky a nespočetné množstvo reštaurácií, ktoré ponúkajú chutnú poľskú kuchyňu za veľmi sympatické ceny. Ulice zdobia „živé sochy“ a z rôznych kútov sa ozýva hudba pouličných muzikantov.
Plusom je, že centrum mesta nie je veľké a dá sa pohodlne prejsť aj peši. Kto by sa predsa len chcel radšej vyvážať, môže sa nechať zlákať ponukou niektorého z tour-operátorov, ktorí turistov vozia po atrakciách mesta. Najväčším prekvapením je Krakov v noci. Teda obzvlášť počas piatkovej. O jednej hodine rannej sú ulice mesta snáď ešte plnšie ako cez deň. Podniky hrajú všetky možné hudobné žánre, nechýbajú diskotéky ani živá hudba. V Krakove to naozaj žije. Ak sa už samotného mesta nabažíte, môžete sa vypraviť na výlet do okolia. Mnoho turistov smeruje do už spomínanej soľnej bane vo Vieličke. Ročne ju navštívi 1,2 milióna turistov. Prechádzal sa po nej už aj Mikuláš Kopernik, Johann Wolfgang von Goethe, Ján Pavol II. či Bill Clinton. Baňa je hlboká 327 metrov a má dĺžku až 300 kilometrov. Pripraviť sa treba na dosť vysoké vstupné (momentálne okolo 17 eur) a na to, že do bane vedie 350 schodov. Cestou hore vás už vyvezie výťah. Keď ste už v Krakove, oplatí sa navštíviť koncentračný tábor Osvienčim, ktorý je od mesta vzdialený zhruba 70 kilometrov. Nič pre slabšie povahy, ale pre ostatných to bude veľmi silný zážitok.
Slávne osobnosti Krakova
S Krakovom je spätých niekoľko slávnych osobností. Okrem Jána Pavla II., ktorý tu strávil svoje študentské roky a jeho tvár je vyobrazená na mnohých suveníroch, je to napríklad aj poľský matematik a astronóm Mikuláš Kopernik. Z Krakova pochádza Helena Rubinstein, zakladateľka rovnomennej kozmetickej značky. Narodila sa v roku 1870 ako Chaya Rubinstein v židovskej štvrti Kazimierz, ešte ako mladá emigrovala do Austrálie. Na počiatku jej kariéry stálo pár téglikov krémov vlastnej výroby, nakoniec sa z nej stala jedna z najbohatších žien svojej doby s gigantickým kozmetickým impériom. V Krakove tiež strávil detstvo oscarový režisér Roman Polanski, ktorý má na konte filmy ako Rosemary má dieťatko, Pianista či Deviata brána. Na vlastnej koži tu zažil hrôzy druhej svetovej vojny. Rodina Polanských musela spolu s ďalšími Židmi odísť do krakovského geta. Romanových rodičov nacisti pred jeho očami deportovali do koncentračných táborov, chlapcovi sa podarilo ukryť. Krakov sa spája aj s menom Oskara Schindlera, ktorého zvečnil Oscarmi ovenčený film Stevena Spielberga Schindlerov zoznam. Nemec zachránil pred istou smrťou v koncentračných táboroch 1200 Židov tým, že ich zamestnal vo svojej fabrike. Jeho továreň v Krakove je dnes múzeom.
Ak ste v Krakove ešte neboli, je najvyšší čas zoznámiť sa s týmto mestom so slávnou minulosťou, ktoré má rozhodne čo ponúknuť aj dnes. Predvianočný čas je na to ideálny.
