Jedným z podceňovaných hlavných miest Európy patrí aj metropola Slovinska. Ľubľana má pri tom všetko to, čo by v nej turisti chceli nájsť.
Námestie básnika Prešerena
Nedá sa povedať, že by bolo staré mesto Ľubľana rozprestierajúca sa na oboch brehoch riečky Ľubľanica veľkým, ale je príjemne ucelené a na jednej kope. Pre peších návštevníkov to je obrovská výhoda, pretože všetko zaujímavé, čo chcú vidieť, je na dosah ruky. Najznámejším obrázkom slovinského hlavného mesta je františkánsky Kostol Zvestovania stojaci na hlavnom námestí s názvom Prešerenov Trg. Kostol upúta svojou neobvyklou červenkastou fasádou, ale aj tým, že pripomína svätostánok akoby vystrihnutý z talianskeho mesta. Nie je len prvý dojem, pretože tabuľa na jeho fasáde hrdo hovorí, že svoj rukopis na ňom nechal taliansky architekt Francesco Robba zo 17.storočia.
Prešerenov Trg je tým pravým centrom mesta. Narážajú tu do seba nové, modernejšie štvrte s tými, ktoré si pamätajú niekoľko storočí. Virtuálne delí mesto na polovicu a atmosféru námestia dotvára trojica mostov ponad rieku. Stoja tak tesne vedľa seba, až sa človek pýta sám seba, na čo sú tu tri. Aj takýmito detailmi je však Ľubľana výnimočná. Pod sochou básnika Prešerena sa schádzajú ľudia a ak si domáci dohodnú schôdzku, s veľkou pravdebodobnosťou to bude práve na tomto mieste. Rieka, ktorej názov až priveľmi pripomína názov mesta, ktorému vdychuje život, pôsobí upravene ako kanále pretkávajúce Amsterdam alebo Petrohrad. Veže kostolov a fasády domov sa zrkadlia na pokojnej hladine a sem tam sa po rieke prejde čln. Sú dlhé, ale nízke, aby sa zmestili popod most. Priamo pri vode postavili niekoľko reštaurácii či barov. Od otvorenia až po záverečnú sa z nich ozývajú hlasy ľudí, pretože patria k najobľúbenejším v celom meste. Bodaj by nie, keď priamo z ich okien vidno obrovský hrad žijúci na kopci nad Ľubľanou.
Kadiaľ kráčala história
Pri potulkách nábrežím, z ktorého vybiehajú malé, úzke uličky strácajúce sa za najbližším rohom sa človek nebráni romantike miesta. Oba brehy ozdobili vysokými stromami a tie sa pozdĺžne tiahnu až k ďalšiemu mostu. Kým Prešerenov Trg v srdci mesta pôsobí komorne, tak námestie Kongresni Trg je jeho pravým opakom.
Podlhovasté námestie zaberá z veľkej časti park s lavičkami, kam si prídu oddýchnuť domáci aj turisti. Má atmosféru starobylého aristokratického miesta, pretože ho obklopujú nádherné stavby. V jednom rohu stojí vysoká budova najstaršej slovinskej univerzity pripomínajúca palác, tesne vedľa nej budovy filharmónie, odkiaľ sa z pootvorených okien dostávajú von podmanivé tóny sláčikových nástrojov a aby toho nebolo dosť, tak priestor uzatvára kostol sv.Trojice. Odtiaľto to vyzerá, akoby priamo za námestím vyrastal hrad ozdobený hranatou vežou. Významnú históriu mesta pripomína pozlátená socha mladého muža oblečeného v tóge. Nesie v sebe odkaz rímskej Emony, ktorá stála kedysi na mieste dnešnej Ľubľany a z ktorej mesto vzišlo. Už rímska Emona mala cez 5000 obyvateľov a žila čulým obchodom. Populácia sa odvtedy niekoľkonásobne zväčšila, ale ruch mesta našťastie neopadol. Babky na lavičkách sa zhovárajú, biznismen v čiernom obleku dojedá jedlo z tácky a pritom neprestáva hovoriť do mobilu, školákov vedie učiteľka v zástupe a niečo im hovorí o univerzite a každú chvíľku prejde okolo bicykel. Každé slovinské námestie žije svojim vlastným životom.
Krása starej Ľubľany
Park priliehajúci k univerzite a knižnici zaplnili mladí. S knihou v ruke, skriptami alebo zošitmi sedia na tráve alebo na lavičke a čas uteká okolo nich. Medzi najkrajšiu časť celej Ľubľany patrí staré mesto krčiace sa pod hradným vrchom. Kúsok od rieky na brehu, ktorý patrí mestu novému, sa zo zlatej busty pozerá tvár Napoleona Bonaparteho. Až tabuľky na rohu ulice prezradia, že stojíme na Námestí Francúzskej revolúcie. Hľadal by niekto niečo také v slovinskom hlavnom meste? Ešte zaujímavejším je však starý kláštor s otvoreným nádvorím a kostol, ktorého steny si vybral popínavý brečtan za miesto svojho nového domova. Je ním obrastený takmer celý. Medzi kostolmi sv. Jakuba a Floriána začína hlavná tepna starého mesta. Zahryzáva sa hlbšie do centra, ale kto má radšej pokoj a ticho, môže sa vybrať lesnou cestičkou priamo k hradu.
Hlavná ulica nesie meno Stari Trg, aby pozvoľna prešla do ulice Novi Trg a tá sa stratila a premenila na ulicu Mestni Trg. Opticky ide však stále o jednu a tú istú cestu. Je radosť sa ňou prechádzať, pretože sa z nej nevytratil duch starej Ľubľany, hoci na neho útočia desiatky podnikov, reštaurácii alebo krčiem roztrúsených pozdĺž nej. Nad ulicou vyrastajú staré fasády a keby sa pod ich oknami prechádzali ľudia v dobovom oblečení, nejeden by si myslel, že sa ocitol v časovej slučke a dostal sa do 19.storočia. Neďaleko štvrte prechádza cez rieku tzv. Obuvnícky most, pretože v stredoveku na ňom žili remeselníci a obuvníci, aby sa vyhli plateniu daní. Remeselníkov dnes v starom meste vymenili hotelieri, čašníci, ale aj turisti. Podniky lákajú okoloidúcich na slovinské špeciality. Medzi ponukou sa objavujú rôzne polievky, ale aj vegetariánske jedlo z cibule a fazule s názvom prebranač alebo veľmi obľúbená slovinská pliskavica s ajvarom. Sú tu aj pizzérie či rýchle občerstvenie, ale nikde necítiť lahodnú vôňu jedla tak, ako pri podnikoch s miestnou stravou. Novim trgom sa kedysi tiahla aj židovská štvrť so synagógou, ale zemetrasenie, ktoré v 1895 postihlo Ľubľanu ju zmenilo na nepoznanie. Časť ulice Mestni Trg sa odrazu otvorí do priestoru a vytvorí námestie s radnicou. Zdobí ju staručká veža so zvonicou a kúsok od nej stojí zaujímavá fontána Robba s tromi Titanmi, ktorým z nádoby vyteká voda. Tá prezentuje tri veľké rieky Slovinska – Sáva, Krka a Ľubľanica.
Stretnutie s drakmi
Ak by sme chceli nájsť najrušnejšie miesto celej Ľubľany, skôr či neskôr by sme skončili na miestnej tržnici s príznačným názvom Vodnikov Trg. Priestor medzi hradným vrchom a riekou zaujali obchodníci so svojimi stánkami. Na nábreží s pomocou stĺpov postavili kolonádu tu svoj domov našli mäsiarstva, predajne rýb a miestne vývarovne. Grily pracujú aj priamo na ulici a za lacný peniaz sa sem prichádza nasýtiť množstvo domácich a študentov. Niektoré stoly na trhovisku sú tak naplnené zeleninou a ovocím, až sa obrazne povedané prehýbajú pod ťarchou vitamínov. Niektorí predávajú exotické ovocie, citrusové plody a ovocie z teplých krajín, iní vsadili na miestnu klasiku v podobe kapusty, mrkvy, tekvice či zemiakov. Babka so sebou priniesla niekoľko vreciek s bylinkami, koreninami či prírodnými liečivami a medzi ľuďmi sa snaží čo to predať. Dostať tu aj domáci med a celkom ide na odbyt, pretože poháre s jantárovou tekutinou idú na odbyt. Pár krokov odtiaľto stojí symbol mesta. Lepšie povedané niekoľko symbolov mesta, pretože tým je v Ľubľane drak na Dračom moste. Most mal pôvodne iný názov, ale dnes mu nik z domácich nepovie inak než Dračí most. Štyri kamenné piliere mosta strážia štyria draci. Posadili ich tam pri 50. výročí vlády Františka Jozefa a na svojich miestach sedia dodnes. Miestna legenda hovorí, že vždy, keď sa mostom prejde panna, draci pohnú svojim chvostom. Sledujeme dlho život v jeho okolí, ale ako na potvoru, sa ani raz nepohli z miesta.
Lanovkou nad mesto
Neodmysliteľnú siluetu slovinského hlavného mesta dotvára Ljubljanski Grad tróniaci na vysokom kopci. Je vidieť takmer zo všetkých kútov Ľubľany a mesto by si už azda ani nevedelo predstaviť, aké by to bolo bez neho. Na rohu Vodnikovho Trgu premáva lanovka, ktorá za pár eur vyvezie návštevníka priamo pod hradby zo 16.storočia. Mohutné veže pripomínajú stredovekú pevnosť, ale akonáhle prejdeme bránou na nádvorie, ocitneme sa v inom storočí. Nádvorie je zrekonštruované a palác v jeho rohu pôsobí primlado na takúto stavbu. Túla sa tu niekoľko ľudí, ktorí onedlho miznú v prítmí niektorej z miestnosti alebo vylezú na hradby a prechádzajú sa ochodzou. Pod bastiónmi rastú stromy rozbiehajúce sa svahom dolu až do mesta. Pomedzi ne vedú aj cestičky a počas príjemného letného, ale aj zimného dňa vedia ponúknuť peknú prechádzku až dole do starého mesta. Čo však ocení každý návštevník hradu, je panoramatický pohľad na celú Ľubľanu. „Nikde by ste krajší nenašli,“ vravia domáci a dobre vedia čo hovoria. Priamo pod kopcom leží staré jadro vyšperkované kostolmi, zvonicami, kupolami a vodným kanálom, zatiaľ čo ďalej stoja nové, moderné, výškové budovy, aké nesmú chýbať v žiadnej metropole. Presne pre tento pohľad patrí hradný kopec k najobľúbenejším miestam domácich. Ak si ho vychutnáte aj vy, stane sa aj vašim obľúbeným miestom.
