BRATISLAVA 8. júna (WEBNOVINY) – Maroko ponúka rôzne pokušenia a nie na všetky je nutné vynaložiť životné úspory. Jednou z možností pre cestovateľov riadiacich sa heslom „Veľa muziky za (relatívne) málo peňazí“ môže byť napríklad aj taký výstup na najvyšší vrchol severnej Afriky – Džabal Tubkal. Približne 4 167 m n. m. týčiaci sa gigant v africkom pohorí Vysoký Atlas dobrodruhom ponúka jednu z možností, ako si siahnuť na africký sneh.
Siahnuť si na jeden z najvyšších vrcholov sveta nemusí byť až také nereálne. Finančne ani fyzicky.
BRATISLAVA 8. júna (WEBNOVINY) – Maroko ponúka rôzne pokušenia a nie na všetky je nutné vynaložiť životné úspory. Jednou z možností pre cestovateľov riadiacich sa heslom „Veľa muziky za (relatívne) málo peňazí“ môže byť napríklad aj taký výstup na najvyšší vrchol severnej Afriky – Džabal Tubkal. Približne 4 167 m n. m. týčiaci sa gigant v africkom pohorí Vysoký Atlas dobrodruhom ponúka jednu z možností, ako si siahnuť na africký sneh.
Ako sa na cestu pripraviť
Afrika je Afrika, ale v nadmorskej výške 3 000 metrov nad morom je namieste kvalitná zimná výbava. Záleží od ročného obdobia, v ktorom sa na púť vydáte. V mesiacoch november až máj klesá teplota už v nadmorskej výške 2 000 metrov pod bod mrazu, vrcholky sú pokryté snehom. Optimálne na vysokohorskú turistiku je obdobie od konca apríla do konca júna.
Ako pri každom vysokohorskom výstupe v pravom slova zmysle by vám nemali chýbať okuliare na ochranu pred ostrým horským slnkom, kvalitná protiveterná a vodeodolná bunda, tenké aj hrubé nohavice do hôr, čiapka, pevná obuv a rukavice (optimálne lyžiarske).
Pripravte sa na to, že s najväčšou pravdepodobnosťou strávite na polceste smerom nahor noc v tzv. refugee campe (angl., utečencký tábor, pozn. red.), ktorý slúži ako medzizastávka na oddych a prespatie. Je dobré si preto pribaliť aj hrubý spacák a čo najteplejšiu výbavu na spanie.
Na cestu si v žiadnom prípade neberte „vychádzkové“ batohy. Keďže budete mať vlastnú výbavu po celý čas výstupu na sebe, dobrú službu vám nepochybne urobí tvarovaný batoh s pevnou kostrou a s čo najlepším spôsobom ukotvenia na vašom tele.
Okrem funkčného oblečenia a príslušenstva sa vyzbrojte dávkou energie v podobe energeticky bohatých potravín. Pozor, bežná čokoláda by sa vám mohla pri putovaní v nižších polohách rozpustiť. Miestni horskí sprievodcovia nedajú dopustiť na zmes sušeného ovocia z fíg, ďatlí a orechov, ktoré vám zaručene dodajú potrebné sily a nezaťažia žalúdok. Ide o časovo aj fyzicky náročnejší výstup, namieste je taktiež vak na vodu na ramená, tzv camel bag (angl., ťaví vak, pozn. red.) dostupný v špecializovaných obchodoch. Vodu pijete priamo z natiahnutej trubičky a nemusíte sa tak zaťažovať ani zdržiavať s vyberaním tekutiny počas cesty.
Okrem základného vybavenia budete na zdolanie vrcholu v zimných a jarných mesiacoch potrebovať aj tzv. horské mačky na nohy, prípadne sekerky do ľadu či dokonca laná.
Na štartovaciu čiaru taxíkom
Dedinky, z ktorých sa na túru na Džabal Tubkal štartuje, sú vzdialené len asi dve hodiny autom od mesta Marakéš, ktoré patrí k hlavným turistickým tepnám Maroka. Je preto najjednoduchšie dopraviť sa do marockej metropoly a až tam si prenajať taxík do niektorej z horských dediniek.
Najvyhľadávanejšou a zároveň najlepšie situovanou je osada Imlil.
Narozdiel od Slovenska patrí preprava taxíkom v Maroku k najobľúbenejším spôsobom dopravy, keďže je pomerne lacný a pohodlnejší ako autobus, a tiež ľahko prístupný. Taxi stoja takmer na každom rohu. Dvojhodinová cesta do podhorskej dedinky vás z Marakéša vyjde pomerne lacno, približne 150 dirhamov, čo je asi 14 eur. Nezabudnite však na zlaté marocké pravidlo: Zjednávať!
Kde začať?
Po príchode do dedinky by ste ako zodpovední turisti či horolezci mali urobiť tri veci. Nájsť si ubytovanie,
spoľahlivého sprievodcu a dobre sa vyspať pred samotným výstupom. O strechu nad hlavou si nemusíte robiť väčšie starosti. Samozrejme, je lepšie sa s terénom aj možnosťami vopred zoznámiť v turistickej príručke či na internete, ubytovanie sa vám však priamo na mieste ponúkne doslova samo.
Podhorské dedinky sú na turistov pripravené, ceny sa pohybujú približne na rovnakej úrovni. Ponuky sa predsa len môžu odlišovať v podstatnej veci odhliadnuc od teplej tečúcej vody či počtu prikrývok na izbe. Pri hľadaní voľného miesta sa nezabudnite informovať, či je v cene zahrnutá vysokohorská výstroj. Niektorí si za jej zapožičanie účtujú extra príplatok, iní vám ju ponúknu „zadarmo“. Nehanbite sa si výstroj vypýtať vopred a skontrolovať jej stav.
Maročania sú predsa povestní obchodníci a môže sa veľmi ľahko stať, že vám tesne pred výstupom prinesú namiesto výstroje doslova hrdzavý šrot.
Ďalším dôležitým krokom je nájsť si svojho sprievodcu, na to si vyhraďte deň alebo dva. Aj pre skúsenejších horolezcov by mohol byť výstup na vrchol severnej Afriky zradný. O možnostiach prenajatia si vlastného sprievodcu sa môžete informovať priamo vo vašej ubytovni. Cenníky sú rôzne, pri snahe ušetriť je šikovné vyhľadať v dedinke ďalších cudzincov a skúsiť sa s nimi dohodnúť na spoločnom výstupe. Platíte vždy tú istú sumu bez ohľadu na počet ľudí v skupinke. Priemerná cena je 250 dirhamov za sprievodcu na jeden deň, čo je asi 23 eur.
Sprievodcami sú väčšinou tamojší mladíci, ktorí poznajú horské chodníčky takmer naspamäť. Často ide o spoľahlivých a ochotných Maročanov, ktorí si s vami deň pred odchodom radi sadnú na tradičný mätový čaj a priblížia vám, ako asi bude túra vyzerať. Ak vám chýbajú vysokohorské rukavice, spací vak či iná časť výstroja, nebráňte sa spýtať sprievodcov, ktorí sú dobre vybavení a ak môžu, radi pomôžu.
Zaujímavá je možnosť prenajať si na cestu mulice, ktoré sú určené na prepravu nákladu. Zorganizovanie takéhoto výstupu je však o čosi náročnejšie, a to ako z personálneho, tak aj z finančného hľadiska.
Cesta za africkým snehom
Napriek tomu, že horské dedinky ponúkajú pokoj, nie je pre turistov často až také zaujímavé zdržiavať sa v nich dlhšie, ako je nutné a rašej sa čo najskôr vydávajú na túru. Cesta na samotný vrchol severnej Afriky trvá pri udržiavaní tempa asi jeden a pol dňa s prespaním v refugee campe. Zostup je o niečo rýchlejší, pri dobrej kondícii sa dá zvládnuť aj za pol dňa. Optimálne je vydať sa na cestu čo najskôr, aby vám ostal čas na pauzy a oddych.
Pri výstupe v zimných mesiacoch budete asi od polovice cesty potrebovať výbavu do snehu. Tú by vám mali zabezpečiť vo vašej ubytovni. Pri primeranom tempe sa k večeru dostanete do refugee campu. Tam môžete stretnúť dobrodruhov z celého sveta.
K dispozícii sú teplé polievky, jednoduchšie jedlá ako napríklad praženica a tiež sladkosti a voda. Najdôležitejší je však fyzický relax. Optimálne je pokračovať v ceste skoro ráno, najmä ak sa plánujete vrátiť do dediny ešte v ten deň. Pri udržaní si tempa a tiež v závislosti od hĺbky snehu sa na vrchol môžete dostať za približne tri až štyri hodiny.
Vzhľadom na prevýšenie a celkovú zmenu podnebia je dobré myslieť na dostatok energetických potravín a vody a tiež dostatok času na oddych.
Odmena však stojí za to. Pocit z dosiahnutia najvyššieho vrcholu severnej Afriky sa opísať nedá, africký sneh si jednoducho musí každý chytiť do vlastných rúk.
Putovanie na najvyšší vrchol severnej Afriky – Džabal Tubkal
Trvanie: dva dni
Vzdialenosť: 22 kilometrov
Začiatok trasy: Imlil
Koniec trasy: Džabal Tubkal (4 167 m n. m.)
Približný prehľad výdavkov
cesta (taxi)z Marakéša do dedinky Imlil (1,5 hodiny) – 200 dirhamov (asi 18 eur)
uytovanie na jednu noc/osoba v dedinke Imlil bez raňajok so sprchou – 150 dirhamov (14 eur)
ubytovanie v refugee campe na jednu noc/osoba s polievkou, praženicou a teplými nápojmi – 150 dirhamov (14 eur)
cesta (taxi) z dedinky Imlil do Marakéša (1,5 hodiny) – 180 dirhamov (asi 16 eur)
