Vo veku, keď sa aj prechádzka po meste stáva výzvou, sa 95-ročný Austrálčan vrhol na ďalšiu výzvu – dvojmesačnú cestu po Európe na vlastnú päsť.
Keith Wright, 95-ročný rodák z Queenslandu v Austrálii, sa vymyká štandardným predstavám o živote ľudí v klube dôchodcov. Vo veku, kedy sa prekročenie prahu vlastného domu pre mnohých stáva výzvou, sa energický dôchodca vydal na ďalšiu cestu okolo Európy. S batohom na chrbte a čiastočne otvorenými plánmi o trase, ubytovaní a náplni dní, chce dobrodružný Austrálčan stráviť na cestách dva mesiace.
Keith sa prvýkrát vydal na dovolenku bez cestovnej kancelárie pred desiatimi rokmi krátko po smrti svojej manželky Barbary. Jeho snom bolo navštíviť turecký poloostrov Gallipoli, aby si uctil austrálskych a novozélandských vojakov, ktorí tu padli počas prvej svetovej vojny. „Mal som túlavé topánky už odmalička, tak som sa rozhodol predať náš dom a investovať peniaze do dovolenky,“ prezradil Keith, ktorý si postupne plní svoje sny.
Jeho prvý výlet zahŕňal práve cestu autobusom okolo Turecka. Za uplynulých desať rokov stihol navštíviť 23 krajín a 109 miest. Jeho najobľúbenejším je práve mestečko San Sebastian v Španielsku, kam sa rád vracia. „Vládne tam taký príjemný životný štýl – máte tam pláž na surfovanie a aj bezpečnú pláž a nikto sa nikam neponáhľa,“ uviedol Keith.
Veterán z druhej svetovej vojny sa od smrti svojej manželky koncom mája vydal na v poradí už ôsmu veľkú cestu po Európe. Bývalý účtovník leteckej spoločnosti Ansett Airways a dopravnej spoločnosti Pioneer Coach Travel sa tentokrát chystá navštíviť Madrid, Paríž, Mníchov a Viedeň. Tu nastúpi na špeciálny vlak, na ktorého trase smerom do Veľkej Británie môže kedykoľvek vystúpiť a opäť nastúpiť. Drahými hotelmi, taxíkmi či päťhviezdičkovými reštauráciami sa dôchodca po ceste nerozmaznáva. Prespáva väčšinou v hosteloch spolu s mladými cestovateľmi a letenky si kupuje len na cestu medzi kontinentami.
„Videl som veci, ktoré mnohí turisti prehliadajú. Často sa prechádzam po zabudnutých uličkách a robím si výlety vlakmi a autobusmi do neďalekých miest v okolí. Mnohí ľudia sú prekvapení, keď im poviem, koľko mám rokov a žasnú, že som prišiel až z Austrálie,“ povedal Keith.
Cestovanie s batohom na chrbte vrelo odporúča aj ostatným dôchodcom. „Sami si vyberiete, kam chcete ísť vy a nie kam vás zoberie cestovná kancelária. Nie je to také usmerňované. Ak máte v autobuse 20 ľudí a jedného ufrflanca, uviaznete s nimi na 20 dní,“ uviedol Austrálčan, ktorý nedá dopustiť na individuálne cestovanie. Hoci sa priznal, že jeho nohy sú už trochu neisté, s výletmi tak skoro neplánuje prestať. „Budem cestovať, kým nebudem príliš starý,“ smeje sa 95-ročný cestovateľ.
www.news.com.au
