V indickom štáte Kerala majú niekoľko škôl bojového umenia kalari, pravdepodobne najautentickejšieho a najpôvodnejšieho bojového umenia, z ktorého vzišli všetky najznámejšie techniky sveta.
Samo slovo kalari znamená arénu. V keralských mestách a dedinách sú vybudované pevné arény, kde sa kalari cvičí a predvádza. Ich atmosféra je takmer divadelná.
Porazení nenásilím
Okrem domácich ich navštevujú aj turisti, pre ktorých sú atrakciou. Bývajú postavené od východu na západ. V dedinke Vizhinjam neďaleko mesta Trivandrum žiadnu arénu nemajú a turisti ju ešte ani zďaleka neobjavili.
Chlapci zápasia večer po práci a po škole dva razy do týždňa pri dvoch úsporných žiarovkách. Napriek tomu, že najväčšia horúčava pominula, pri cvičení sa z nich leje ako z krhly. Vlhká tropická džungľa ich doslova odšťavuje. „Kalari má stále praktický význam ako prostriedok sebaobrany. Okrem toho je našou kultúrnou tradíciou. So súborom chodievame vystupovať na festivaly v širokom okolí,“ pýši sa Binu. Učiteľom – guruom kalari -sa stal ani nie pred rokom. Odvtedy cvičí so svojimi žiakmi techniku bojového umenia.
Kalari sa zachovalo aj napriek niekdajším snahám britských kolonizátorov, ktorí praktizovanie tohto bojového umenia zakazovali pod trestom smrti. Paradoxne ich nakoniec prinútilo odísť nenásilie hlásané Gándhím a bojové umenie sa mohlo ďalej rozvíjať. Historický vývoj dnešnej podoby kalari je nejasný. Na jeho zlepšovaní sa podieľali aj východné bojové umenia, ktoré z neho pochádzajú. „Dnešná zmes však stále zostáva osobitou. Rozlišujeme tri hlavné štýly: severokeralský, juhokeralský a stredokeralský, ktorý je ich zmesou,“ vysvetľuje guru.
Veda o vojne
V Mahábhárate, Rámajáne a ďalších indických spisoch sú hrdinami šľachetní vladári, udatní bojovníci, ktorí ovládajú mystické zbrane. Okrem toho tieto texty rozoberajú aj gavaliersky kódex vedenia vojen. „Bitky sa odohrávali na odľahlých miestach, aby ušetrili civilistov. Medzi sebou zápolili len bojovníci rovnakého kalibru. Po západe slnka boj utíchol a vojaci odišli oddychovať do táborov. Porušenie pravidiel bolo podlosťou a nekultúrnosťou,“ dodáva Binu. Kto si trúfol porušiť pravidlá, bol doslova vyobcovaný aj spomedzi vlastných. Ak mal nejakých fanúšikov či ctiteľky, prišiel o nich.
Bohatí vladári z oblasti Indie mali vlastných majstrov bojových umení. Sami čerpali z dhanurvédy, vedy o vojne. „Naším historicky najznámejším učiteľom bol Parašurám, jedna z inkarnácií Krišnu. Od neho sa naučilo bojové umenie ďalších dvadsaťjeden žiakov. Tí mali udržať mier v Kerale.“
Okrem bitky bez zbraní kalari zahŕňa aj boj s krátkymi a dlhými tyčami, jednoduchými a dvojitými dýkami, mečmi, sekerami, palcátmi a kyjakmi. Pri dosiahnutí dokonalosti sa zbraň stáva predĺženou súčasťou tela.
Zbrane polobohov
„Naša filozofia je jednoduchá. Nežijeme v harmonickom svete. Niekedy sa okolo nás objavia aj veci, ktorým sa musíme brániť. Vtedy je na ich potlačenie potrebné násilie,“ hovorí majster. Kalari nie je iba chlapskou záležitosťou. Môžu ho cvičiť aj ženy a dievčatá.
Majstri boli v minulosti nútení pestovať si okrem fyzickej kondície aj duchovnú harmóniu. Občas zašli alebo ich doslova vyhnali do Himalájí, kde na vyvolených učiteľov čakalo tvrdé odriekanie, keď sa snažili od polobohov získať špeciálne zbrane. Hľadali ich najmä u Šivu.
Kalari má priame spojenie aj s hathajogou. Telo sa pri cvičení naťahuje do extrémnych polôh. Zápasníci trénujú sústredenie, dychové cvičenia a ovládanie energií v tele. Jeho súčasťou sú aj techniky ajurvédy, náuky o dlhovekosti a zdraví. Kalari sa snaží mysľou ovládnuť telo, a teda duchom hmotu.
Cvičenie bojových techník sa do ázijských krajín rozšírilo z Indie v 4. storočí spolu s budhizmom. Legenda hovorí, ako si jeden z mníchov všimol, že telesná zdatnosť jeho kolegov je katastrofálna, preto začal dávať kurzy. Tým zlepšil kondíciu mníchov a naučil ich aj brániť kláštory. Za rozšírenie bojových techník môže zhrozený mních
