Srí Lanka je krajinou plnou extrémov, ktoré by vás ani nenapadli. Odvážite sa vstúpiť?
Turisticky zatiaľ stále značne zaostávajúc za svojimi okolitými susedmi sa Srí Lanka snaží nabrať dych. A dohnať, čo sa dá. Občianska vojna narobila paseku a hoci sa skončila mierom pred piatimi rokmi, krajina balancuje na hranici rapídneho rozmachu a rokmi zaostalosti.
Treba uznať, že prihliadnuc na nízku gramotnosť väčšiny, sa bývalej britskej kolónii darí napredovať. Diaľnice, letiská, nákupné centrá či megalomanské hotely pribúdajú. Dokonca sa chystajú kasína. Kto by pochyboval o snahách investovať. Potenciál krajiny je nepopierateľný. A paradoxy vo vnútri napredujúcej, a zároveň hlboko ekonomicky nevyrovnanej spoločnosti, taktiež.
Veď kto by nechcel na Srí Lanku?
Je pravda, že kráľovstvo čajových plantáží v sebe ukrýva hmotné aj nehmotné čaro – početné náboženské festivaly, paleta exotického ovocia, nekonečné pláže so záplavou paliem a surferských centier, srdeční ľudia… Ale pravdou tiež ostáva, že okúsiť sa to odváži len zlomok cudzincov zo západu. Cestuchtivých stále odrádza nejasná situácia po vojne či informácie o slobode, respektíve neslobode šíriace sa v médiách. Mnohých frustruje neporiadok, špina a chaos. V Srí Lanke vidia druhú Indiu s jej najzapadlejšími kútmi. A tu vás zarazia rozhovory s domácimi. Väčšina Srílančanov žije v utkvelej predstave, že ich krajina je akýmsi obrazom raja a turisti na celom svete túžia po jej návšteve. Odrezaní od sveta čakajú, že im tento zaklope na dvere.
Máš auto? Tak si za vodou!
Rozvrstvenie je na ostrove zrejmé návštevníkovi už po niekoľkých chvíľach. Na jednej strane vás ohromí zvuk nalešteného „fára“ so zatemnenými sklami. (Je nutné dodať, že daň na automobily dovážané na ostrov je mastná, až 300 percent). Majitelia už len svojím vozidlom deklarujú špecifickejšie postavenie. A áut, ako aj ciest pribúda. Čo to znamená? Na opačnej strane sa kopia tí bez auta a bez topánok. Zdá sa, akoby stredná vrstva ani neexistovala, hoci oficiálne dokumenty deklarujú opak. Dostávať priemerný plat, 30 000 srílanských rupií na mesiac (asi 170 eur), cestovať mestskou dopravou zavesený na dverách a jedávať ryžu s kari v lokálnych bistrách, to je bežná realita. A potom sú tu tí, ktorí len za mesačný nájom apartmánu platia 300 000 rupií (asi 1 700 eur).
Áno, nie, možno
Ako by sa vám páčilo počúvať samé „áno“, návrhy na pomoc a sľuby? Znie to príjemne, ale v skutočnosti tomu tak zďaleka nie je. Srí Lančania akoby nedokázali povedať nie. Ako cudzinca vás chcú urobiť šťastným. Či už je to ich rozšíreným pocitom podradenosti alebo je to len zloyzvyk, platí rovnako v dedinách ako aj v metropole Colombo. Keď sa na ulici opýtate vodiča tuk-tuku, miestneho taxíka, na cestu, v 99 percentách vám prikývne áno alebo ešte častejšie, pokrúti hlavou zo strany na stranu. „Hari, hari”. To znamená dobre. Berte to však ako šancu 50 na 50, že tento cestu naozaj pozná. Tuktukár vám radšej zaklame, povie áno a po ceste sa spýta ďalších piatoch kolegov na cestu.
Bez vzdelania, ale „speakujú“
Nech už je výška vzdelania akákoľvek, s dorozumením sa v angličtine problém mať nebudete. Bývala britská kolónia si zanechala anglického ducha. Tak ako verejné nápisy v sinhálčine, tamilčine a angličtine, tak pravdepodobne aj ten najnenápadnejší predavač s topánkami s vami bude vedieť prehodiť viac ako „yes“ či „no“. V súkromnom sektore pracuje mnoho Srílančanov bez vysokej školy, ich slovná zásoba je však často na vyššej úrovni ako napríklad v medzinárodných firmách na Slovensku. Prízvuk je už iná téma.
Diétne ručičky a rastúce pupky
Keď sa preklikáte obrázkami o srílanskej ovocnej nádielke na stromoch a kríkoch alebo sa priamo na mieste prejdete po trhu s ovocím, pestrosť vás ohromí. Ako je možné, že Srílančania sú majiteľmi tak reprezentatívnych pupkov? Banány, papaya, avokádo, liči, durian, mango, kokosové orechy. Toho je na drevených doskách u domácich predajcov či naleštených pultoch v supermarketoch na mraky, ale v porovnaní s hlavnou surovinou na tanieroch nemajú šancu. A tou je jednoznačne ryža. Plné taniere si jej doprajú na raňajky, obed aj večeru. Napriek tomu ovocnému a zeleninovému bohatstvu, za aké by sme v našich zemepisných šírkach vytriasali peňaženky, je cieľ Srílančanov jednoduchý. Naplniť žalúdok. Zabijakom zdravia a tiež postavy u ostrovanov je cukor, ktorého si radi doprajú s každou šálkou kávy či čaju. A k tomu si tiež radi neodoprú rozšírené kokosové cukorvinky.
Srí Lanka je plná kontrastov. Niektoré udrú do očí na prvý pohľad, iným sa treba prizrieť lepšie.