Thajsko je krajinou viacerých svetov. Jedna z príťažlivých tvárí leží takmer sto kilometrov od Bangkoku na mieste zvanom Damnoen Saduak. Každý ho však pozná pod prezývkou „plávajúce trhy“, ktoré ponúkajú fascinujúci pohľad na život na vodných kanáloch.
S chuťou a vôňou kokosu
Thajsko ležiace v oblasti juhovýchodnej Ázie je známe nielen vďaka svojmu chrámovému či prírodnému bohatstvu, krištáľovo čistému moru a skvelej kuchyni, preslávili ho však aj plávajúce trhy plné života, vôní a farieb. Podobné trhy nájdeme aj v susednej Kambodži či vo Vietname, ale mnohí hovoria o thajskom trhu Damnoen Saduak ako o jednom z najkrajších v celom regióne. Kto ho chce navštíviť, musí sa vydať na cestu z Bangkoku, ktorá mu zaberie hodinku a pol času, no výsledný čas záleží najviac podľa toho koľko zápch sa mu počas cesty pritrafí. Najlepšie je vyraziť skoro ráno, okolo dvanástej sa život na vodnom trhovisku vytráca a obchodníci sa poberajú domov. Bangkok sa stratí a thajská krajina sa vystrie do roviny, ktorú pretína niekoľko menších a väčších miest.
Damnoen Saduak sa nachádza v oblasti zvanej Ratchaburi. Tá je okrem plávajúcich trhov známa aj pre svoje kokosové plantáže a farmy, a tak sa pred návštevou trhovísk oplatí na jednej z nich zastaviť. Thajská kráľovná už roky podporuje miestnych farmárov a tí sa tak môžu venovať tradičným odvetviam ako je spracovávanie kokosových orechov či dokonca výroba nábytku z lokálneho tíkového dreva. V jednej malej farme neďaleko cesty sa človek môže dokonale zoznámiť s tým, ako sa vyrába kokosový cukor či lahodné kokosové mlieko. Vo veľkých nádobách sa varí kokosová voda z veľkých zelených plodov a keď skaramelizuje, vznikne z nej kokosový cukor, ktorého chuť je tak vynikajúca, že málokto jej odolá a nekúpi si z neho kúsok domov. „Chcete vidieť, ako sa vyrába kokosové mlieko?“ pýta sa chlapík predávajúci kokosové kozmetické prípravky. Sadne si na maličkú drevenú stoličku, vezme do rúk rozbitý kokos a bielu dužinu ukrytú v tvrdej šupke začne rýchlymi pohybmi strúhať cez ostrý hrot. Do pripravenej misky padajú nastrúhané kusy dužiny a keď ich je viac, vezme ich do dlane, stlačí a pomedzi prsty mu preteká stopercentné kokosové mlieko. Veľmi jednoduchý trik, ktorý rozhodne treba vyskúšať aj doma.
Plavba starými kanálmi
Plávajúce trhy sú na dosah a hoci sa k ním dá pohodlne dostať aj na štyroch kolesách, najštýlovejší príchod je priamo na loďke. Pár kilometrov od tržnice stojí ukryté mólo, odkiaľ vyrážajú lode na takmer dvadsaťminútovú cestu kanálmi. Tie sa v týchto končinách volajú klongy a v čase vzniku bol nimi Bangkok celý pretkaný. Lode sú drevené a úzke,vedľa seba sa zmestia len dve dospelé postavy. Telá plavidiel často natreli pastelovými farbami a ešte viac tak kontrastujú s prostredím. Dozadu si sadne lodivod a odrazu sa ozve strašný hukot naštartovaného motora. Na lodiach tu totiž používajú motory z áut, ktoré sú napojené na vrtule a tie sa ponárajú do vody. Dokážu tak kanálmi letieť ako auto po ceste, ale to nie je práve spôsob, akým by si človek plavbu vychutnal. Našťastie vedia, že ľudia majú radšej pokojnú a pomalú plavbu čarovným prostredím. Kanále lemuje bujná vegetácia plná paliem, kríkov, stromov a farebných kvetov. Takto nejako si človek vo sne predstavuje juhovýchodnú Áziu. Na plavbe je najkrajšie to, že naokolo plynie bežný život miestnych obyvateľov. Tí si na vodu zvykli, veď im prináša život, a svoje obydlia prispôsobili vylievajúcim sa korytám v čase monzúnového obdobia. Domy umiestnili na vysoké drevené koly a žijú až na prvom poschodí. V období sucha sa v priestore medzi kolmi a podlahou uskladňujú nástroje, lode či dokonca zvieratá, ktoré chovajú. Hlavný klong lemujú desiatky domov – niektoré novšie, iné staršie, takmer sa rozpadávajúce s plechovými strechami, no všetky majú spoločný život. Domáci posedávajú na svojom priedomí, sledujú lode a každý sa venuje nejakej drobnej práci. Niektorí dokonca svoje domy prerobili na obchodíky a lode tu môžu zaparkovať, ukázať čo potrebujú a predavačka im všetko donesie priamo do rúk. Premávka na kanáli sa začne zhusťovať a to je neklamným znakom toho, že sme na mieste plávajúceho trhu.
V obkľúčení predavačiek
Plávajúce trhy odrazu ožijú farebným chaosom. Desiatky malých drevených lodí zaplnili kanál natoľko, že sa miestami vytvorí zápcha – len bez typického thajského trúbenia. Zaujímavým faktom je to, že predavačky na drevených loďkách sú výlučne mladšie či staršie ženy. Mnohé obchodníčky sa prispôsobili tomu, že sa sem chodí pozerať čoraz viac turistov a predávajú suveníry vyrobené z dreva, sošky Budhov, tričká, sandále, oblečenie a iné drobnosti spomienkového charakteru. Loďka sa prebíja medzi ostatnými, predavačky sa usmievajú a priamo zo svojich lodí ponúkajú tovar. Stať sa súčasťou tohto nezabudnuteľného divadla je veľmi zaujímavé a exotické zároveň. Odrazu sa vytratia suveníry a z lodičiek sa návštevníkom núkajú kopce tropického ovocia či dokonca plynové bomby, vďaka ktorým môžu ženy variť priamo za jazdy. Thajsko je rajom tropického ovocia a človek sa ho tu nedokáže prejesť. V ponuke sú neskutočne sladké ananásy, mangostány, ktoré si zamilovala aj kráľovná Viktória, voňavé mangá, liči, longtan, čompu, chlpaté rambutany, ale aj žlté sladké plody ovocia zvaného jackfruit. Nedá sa povedať, ktoré z nich je najlepšie, pretože všetky chutia ako by boli natrhané z rajských záhrad. Stačí ukázať na ovocie a predavačka vám ho za pár sekúnd podá pekne naporciované, aby ste ho mohli začať jesť. Plávajúce trhy človek nemusí obdivovať len z loďky, ale môže vystúpiť a poprechádzať sa po nábrežiach kanálov. Takto dostane pohľad na tržnice aj z inej perspektívy. K dôležitej kanálovej vetve vedie cestička pomedzi desiatky stánkov. Thajčania sa zdravia, usmievajú sa, zopínajú ruky a predkláňajú sa a do toho všetkého ešte stihnú rozprávať o svojich cenách, ponukách a špeciálnych zľavách. V malej kaviarničke na rohu dokonca predávajú aj „kráľovskú“ kávu. Takto domáci volajú kávu, ktorú pestujú na severe Thajska. Thajský kráľ Ráma IX. bojuje proti drogám, a preto podporuje farmárov, aby namiesto zakázaných rastlín pestovali kávu a vďaka tomu si zarobili na svoje živobytie. Káva sa potom predáva pod názvom kráľovská a má zvláštnu, no znamenitú chuť. Len pár metrov odtiaľto spája dva brehy most, z ktorého je na plávajúce trhy ten najkrajší pohľad.
Kulinársky raj
Návštevník chvíľku stojí na moste, ale nikdy to netrvá dlho, pretože chce byť dole medzi predavačkami a loďami, aby naplno využil každú minútu, ktorú tu strávi. Táto časť trhov funguje ako dokonalá reštaurácia, len s tým rozdielom, že namiesto kuchýň sú k brehu pristavené lode s varičmi a šikovné kuchárky sedia priamo na nich. Typické pre oblasť Damnoen Saduak sú kokosové palacinky. Zmes vlejú od maličkých pripravených mištičiek, prevrátia a o pár sekúnd sú maličké palacinky hotové. Zabalia ich do banánových listov a môžu sa jesť. Turisti z celého sveta kráčajú nábrežím a miznú vo svete obchodíkov, alebo si sadnú a objednávajú niečo pod zub. Plávajúce trhy sú vyhláseným kulinárskym rajom a polievky, aké tu robia, nenájdete už takmer nikde inde. Každá zo žien robí jeden, maximálne dva typy polievok. Stačí ukázať na obrázok a o pár minút vám presne ten istý obrázok doplnený o chuť a vône pristane na drevenom stole. Už stačí len vziať do rúk pripravené paličky, vyjedať perfektné slíže a zapíjať ich skvelou polievkou, v ktorej sú kúsky kačacieho mäsa, maličké sušené krevety pre chuť a kopec zeleniny. Človek tu objaví nielen polievky – vedľa sa grilujú mäsové guľky a v obrovskom woku sa pripravujú tradičné slíže pad thai ochutené o arašidy a čerstvé bambusové výhonky. Najedený človek si môže napokon spokojne sadnúť na breh a sledovať, ako okolo neho plynie život plávajúceho trhu. Ľudia nakupujú z lodiek, všade je veľa kriku, chaosu, ale všetci sú mimoriadne milí a usmievaví. To je typická črta miestnych obyvateľov. Úsmev na tvári, nech sa deje čokoľvek. Nekúpite nič? Nevadí. Na rozlúčku vám ešte poprajú šťastnú cestu. Nekúpiť však nič na plávajúcich trhoch a neochutnať aspoň jednu špecialitu, by bol obrovský hriech.
