Liu Bolin je muž, ktorého možno ľahko prehliadnuť. Či už na ulici, alebo v práci. Frustrovaný však z toho nie je, práve naopak – byť neviditeľný, je totiž súčasťou jeho práce. Diela 36- ročného umelca nabádajú k otázke – je to ilúzia, alebo je to skutočnosť?
Či už stojí pred regálom s nápojmi, pred známymi čínskymi pamiatkami, telefónnou búdkou, stenou pomaľovanou graffitmi alebo v lese, na jeho fotografiách ho nájdete až po niekoľkých sekundách. „Neviditeľný muž“, ako čínskeho umelca často prezývajú, totiž dokonale splýva s prostredím. Jeho cieľom je ukázať, ako mesto ovplyvňuje ľudí, ktorí v ňom žijú a ako jednoducho dokážeme zmiznúť v dnešnom svete masovej produkcie a konzumu. Okrem toho je to aj druh jeho osobného protestu: „Môj odpor voči vládnej sile spôsobil, že som okúsil život ľudí bez spoločenského postavenia, bez práce, rodiny a príjmu. Práve toto bol emocionálny zlom, po ktorom som začal pracovať na svojich dielach. V nich sa umelec skrýva, aby obnovil svoje sily a aby sám seba ochránil. Chcem, aby ľudia zažili Čínu takú, akú ju poznám ja, kde koncept umelcov ako ľudských bytostí je úplne zanedbaný.“
Absolvent Centrálnej akadémie krásneho umenia v Číne mal po ukončení školy problémy zamestnať sa a mal pocit, akoby v spoločnosti pre neho nebolo miesto. „Zažil som temnú stránku spoločnosti, mal som pocit, že sa o mňa nikto nezaujíma. Cítil som sa v tomto svete nepotrebný. Odvtedy sa môj postoj zmenil – od závislosti od systému som prešiel k revolte,“ uviedol Liu. V roku 2005 mu vláda zasadila ďalší úder, keď zatvorila jeho práve rozbiehajúce sa umelecké štúdio v Pekingu. „Čínske súčasné umenie sa v tom období veľmi rýchlo rozvíjalo, ale vláda nechcela, aby sme sa stretávali a spolčovali. Zakázali aj množstvo výstav,“ povedal zatrpknutý umelec. Práve to bol priamy popud na vytvorenie prvej série fotografií Skrývanie v meste.
Práca mladého umelca spočíva vo vyhliadnutí vhodného miesta, s ktorým chce splynúť. Šikovní asistenti mu potom pomôžu s maľovaním na šaty, priamo na zvolenom mieste. Jeho práca, pri ktorej sa stáva živým plátnom, si vyžaduje neuveriteľnú dávku trpezlivosti – Liu totiž často musí stáť na jednom mieste bez pohnutia aj vyše 10 hodín. „Niektorí ľudia ma volajú „neviditeľný muž“, ale skutočný príbeh rozpráva práve to, čo na fotografiách nie je vidieť.“ Hoci na fotografiách len nečinne stojí a „mizne“, vychádza z nich sila protestu.
https://www.youtube.com/watch?v=SFkr3w1q2us
Liu Bolin nedávno dokončil svoju Dračiu sériu, pri ktorej „sa strácal“ na pozadí dračích sôch v známom pekingskom parku Behei. Dračie fotografie, na ktorých pracoval vyše troch mesiacov, čoskoro poputujú do newyorskej galérie Eli Klein. Nedocenený umelec tak postupne nachádza svoje miesto v spoločnosti a jeho originálny nápad už oceňujú na celom svete. Ale predsa len, nezostávajú tí, ktorí vykonajú najväčšiu prácu – od asistentiek maľby až po fotografa – stratení v úzadí?
www.moillusions.com
