PHILADELPHIA 10. júna (WEBNOVINY) – V stredu v noci vypukol na ľade philadelphského Wachovia Centra gejzír chicagskej radosti, keď Patrick Kane prekonal v piatej minúte predĺženia domáceho gólmana Mika Leightona a Blackhawks sa mohli po rekordných 49 rokoch radovať v poradí už z piateho víťazstva v Stanley Cupe.
„Som úplne mimo. Len som to tam prestrčil. Nemôžem tomu uveriť. Dať rozhodujúci gól vo finále Stanleyho pohára. To je… neuveriteľné,“ nedokázal nájsť slová na popísanie svojho zásahu 21-ročný americký krídelník.
Ten z pravej strany z takmer nulového uhla nahodil puk do bránkoviska Philadelphie a ten si cez Leightonove betóny našiel cestu do siete, kde uviazol pod konštrukciou bránky. „Počul som zvuk, bol to zábavný zvuk. Nik netušil, kde zostal puk. Kaner však vedel, že bol v bránke. Potom sa na to pozrel videorozhodca a bolo všetko jasné. Nebol som si istý, dokiaľ nezdvihli bránku a nevidel som, že puk je v nej. Tak som si povedal: ´OK, oslava sa môže začať´,“ lakonicky komentoval víťazný zásah tréner Joel Quenneville.
Stanleyho pohár prebral z rúk komisára NHL Garyho Bettmana a ako prvý ho zdvihol nad hlavu kapitán Chicaga Jonathan Toews. Hoci ho v záverečnom zápase v kanadskom bodovaní vďaka trom asistenciám predstihol Daniel Briére, Toews sa s 29 bodmi (7+22) stal najužitočnejším hráčom play-off a získal Conn Smythe Trophy. „Bože môj. Je to ako v reklame. Nemám slov. Od prvého dňa sezóny sme vedeli, že na to máme. Uskutočnenie tohto cieľa je úžasný pocit,“ skonštatoval len 22-ročný center, ktorý už má na konte víťazstvá vo všetkých troch pre hokejistu najvýznamnejších súťažiach. Okrem Stanley Cupu získal na februárovom olympijskom turnaji s Kanadou zlato a v roku 2007 sa v Moskve tešil z titulu majstra sveta. Stal sa tak 24. členom Triple Gold Clubu.
Ako prvému odovzdal kapitán Toews vysnívaný pohár Mariánovi Hossovi. Tridsaťjedenročný krídelník hral finálovú sériu už tretí rok po sebe, no pred dvoma rokmi v drese Pittsburghu aj vlani v Detroite sedel po poslednom zápase na ľade so sklonenou hlavou. „Konečne sa mi to podarilo. Je to pre mňa veľká úľava. Bol som veľmi šťastný, že sa mi opäť podarilo prebojovať do finále, no od tohto okamihu som bol viac nervózny. Teraz však už stojím na ľade so Stanleyho pohárom v ruke a je to nádherný pocit. Mnoho driny, veľa zápasov, trikrát vo finále. Som šťastný, že ho už mám. Som veľmi hrdý na týchto chalanov, s ktorými som to dokázal. Splnil sa mi sen. Ako dieťa som hral hokej pred domom a sníval o Stanleyho pohári, teraz sa mi ho podarilo získať. A pridať ďalší? Prečo nie, no teraz ideme osláviť zisk tohto,“ povedal starší z bratov Hossovcov, ktorému novinári a fanúšikovia v zámorí pred finálovou sériou vymysleli prívlastok – začarovaný.
„Myslím si, že práve on je ten správny človek, ktorý si zaslúžil prevziať pohár po Toewsovi. Veď bol tak blízko v predchádzajúcich dvoch sezónach. Podľa môjho názoru bol jedným z kľúčových hráčov nášho mužstva. Za posledné tri roky odohral dvanásť sérií play-off. Jeho nasadenie v poslednom zápase bolo obrovské. Myslím si, že chlapci v kabíne sami videli jeho úpornú snahu,“ poznamenal tréner Quenneville.
V bránke „jastrabov“ bol opäť oporou gólman – nováčik Antti Niemi. „Opäť bol neuveriteľný. Podržal nás v riadnej hracej dobe aj v predĺžení.“ Kľúčovým pre zisk pohára bol zrejme zákrok proti strele Jeffa Cartera tesne pred koncom riadneho hracieho času, keď puk mieriaci do odkrytej svätyne vyrazil hlavou. „Mal som šťastie. Padal som dole a on ma trafil do masky,“ skromne poznamenal 26-ročný Fín, ktorý do sezóny vstupoval ako dvojka Cristobala Hueta, no nespoľahlivého Francúza na konci základnej sezóny posadil na lavičku a v play-off ho do bránky pustil len na jednu tretinu. „Ťažko to pochopiť, ťažko tomu uveriť. Je to tak dávno, čo sme sezónu začali v Helsinkách a teraz sme tu a máme Stanleyho pohár.“
Tešil sa aj tréner Chicaga Joel Quenneville. „Som šťastný, že som tu. Sú to skvelí chlapci. Som na nich hrdý. Je to veľká zábava pracovať s nimi. Mám mnoho dôvodov byť šťastný: zdedil som tím s obrovským množstvom charakteru a schopností, bandu, kde sa všetci majú radi. Prišiel som v správnom čase na správne miesto,“ skonštatoval 51-ročný tréner, ktorý prišiel do Chicaga na začiatku predchádzajúcej sezóny.
SITA
