Na základe svojho pôsobenia v úrade, ste povedali, že si necháte vypracovať audit káuz, v ktorých bolo zasiahnuté do ľudských práv a dôstojnosti občanov. Čo ste doteraz zistili?
Zatiaľ sme audit ešte neskončili. Niektoré kauzy sa aj v spolupráci s ministerstvom školstva ešte majú preskúmať, najmä pokiaľ ide o segregáciu rómskych detí v školách. Niektoré kauzy som čakal, že sa nejakým spôsobom uzavrú aspoň v právnej či justičnej rovine. Ukázalo sa, že sa neuzavreli. Tak som sa v prípade Hedvigy Malinovej-Žákovej rozhodol, že kauzu vyriešim zo svojho osobného pohľadu tak, ako som ju riešil. Ospravedlnil som sa jej za všetky príkoria a zásahy do ľudskej dôstojnosti, ktoré si myslím, že z hľadiska ľudských práv boli – jemne povedané – neprimerané.
V akom štádiu sú prípady, pri ktorých došlo k porušeniu ľudských práv?
Ďalšie nie sú v takom stave, aby som ich chcel konkretizovať.
Plánujete v auditoch pokračovať?
Nie je to uzavretý proces. Sledovanie ľudskoprávnych káuz či pochybení je kontinuálna záležitosť, obzvlášť, ak žiaľ, platí, že poznanie ľudských práv a citlivosť voči ich porušovaniu sú v našej spoločnosti nedostatočné. A preto ich „slobodne“ prekračujú najmä inštitúcie, treba povedať jasne, že v deformáciách ľudských práv má nemalú rolu štát.
Bývalý premiér Fico povedal, že skutok o ktorom hovorila Hedviga Malinová sa nestal a „dnes sa rieši len to, či bude alebo nebude pani Malinová trestne stíhaná za krivú výpoveď.“ Vidíte to inak, keďže ste sa jaj ospravedlnili?
Na základe čoho hovorí o tom, či sa skutok stal alebo sa nestal, veď prípad generálny prokurátor ešte neuzavrel. A práve preto, že ho neuzavrel si myslím, že takáto forma ospravedlnenia aspoň z mojej strany ako oficiálneho predstaviteľa, ktorý má v kompetencií ľudské práva, bola primeraná. Stalo sa tam niekoľko vecí, ktoré sú na hranici únosnosti, a to že do veci sa angažoval hneď na začiatku premiér a minister vnútra považujem za niečo neslýchané, čo vo mne vyvoláva asociáciu na päťdesiate roky.
Povedali ste, že to, že sa koalícia pri svojom vzniku nedohodla na zákone o postavení národnostných menšín vypovedá o jej mentálnom nastavení. Ako mentálne nastavenie koalície hodnotíte dnes?
Pokiaľ ide o otázku ľudských práv, základný rozpor v koalícií nie je. Pri problematike národnostných menšín a legislatívneho upravenia ich práv, však problémy sú. Prinajmenšom v odlišnom interpretovaní či chápaní niektorých prípadov. Sú niektoré záväzné, možno aj menej záväzné predpisy, dohovory a zahraničné zmluvy, ktoré predovšetkým v oblasti ľudských práv, vrátane práv jazykových, pre nás vytvárajú isté limity, ktoré by sme nemali prekračovať. Zdá sa mi, že tie medzinárodné dohovory a zmluvy si často vysvetľujeme pružnejšie, ako by bol treba. Skrátka, nedodržiavame ich tak, ako by sme mali.
Ako je to pri národnostných menšinách?
Bariéry, ktoré sú vytvárané v mentálnom vedomí väčšinovej spoločnosti, sú dosť silné. Pripisujem tomu aj to, že kauza Hedvigy Malinovej nemá takú rezonanciu, akú by mala mať. To, ako do toho vstupujú politici, a ako sa v tej veci správa justícia, je dané aj tým, že ide o príslušníčku národnostnej menšiny, presnejšie maďarskej menšiny. Implikuje to všetky historické predsudky a stereotypy z nacionalistického arzenálu.
Problém je, že Hedviga Malinová nie je Slovenka?
Tak to pociťujem. Inak si neviem vysvetliť, že by sme sa takto laxne správali k takému porušovaniu ľudských práv a dôstojnosti, keby išlo o príslušníčku väčšinového národa.
Koalícia sa bude návrhom zákona o používaní jazykov národnostných menšín zaoberať v januári. Očakávate pri tomto zákone tvrdší politický zápas?
Prijatie zákona nebude jednoduché. Čas, ktorý bol k tomu vytvorený, dal priestor na preštudovanie návrhu zákona a diskusiu. Už dávnejšie sme návrh novely zverejnili na webových stránkach vicepremiéra aj strany Most-Híd. Verejnosť sa so zákonom mohla oboznámiť, buď si ho osvojiť, alebo k nemu vyjadriť svoj názor. Ohlasy, ktoré prišli boli, žiaľ, minimálne. Niekoľko diskusií vrátane medzinárodného sympózia sme iniciovali aj my. Zásadné pripomienky zatiaľ zo strany dotknutých strán, teda menšín, neprišli. Práve sa chcem zoznámiť so stanoviskom Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku, ale to je zrejme jediné rozsiahlejšie stanovisko, ktoré môže byť relevantné. Diskurz je dnes už v politickom procese, bude treba čakať do januára, ako sa k tomu jednotlivé strany postavia.
Pokiaľ ide o otázku ľudských práv, základný rozpor v koalícií nie je. Pri problematike národnostných menšín a legislatívneho upravenia ich práv, však problémy sú.Rudolf Chmel
Podporu pre zákon budete v koalícií hľadať až v januári?
Áno. Zatiaľ nevieme, na čom sme, ktoré sú tie najdôležitejšie výhrady koaličných partnerov. Jedni si myslia, že najproblematickejšia časť zákona je desaťpercentné kvórum. Myslím si však, že je to zveličené a zásadný problém to nie je.
Menšina, ktorej ľudské práva sú na Slovensku porušované zrejme najviac sú Rómovia. Ako sa to chystá váš úrad zmeniť?
Pokiaľ ide o Rómov, na túto problematiku sa možno pozerať z hľadiska minimálne dvoch aspektov. Jeden je sociálny, teda veľká chudoba a druhý kultúrny. Je to generálny problém, ktorý sa musí riešiť prierezovo cez všetky inštitúcie a rezorty, pod ktoré táto problematika komplexne spadá. Po druhé, musí sa to riešiť s dlhodobou perspektívou. Pri všetkých krátkodobých projektoch, ktoré boli doteraz, sa ukázalo, ako málo riešili problematiku. Možno povedať, že za 21 rokov v oblasti nielen ľudských práv rómskej komunity, ale vôbec v riešení základných životných situácií rómskej komunity štát zlyhal.
Aké budú teda konkrétne kroky vášho úradu, aby sa situácia Rómov zlepšila?
Chceme byť hlavným koordinátorom ak už nie garantom pre všetky rezorty, ktoré sa na tejto problematike podieľajú, teda od ministerstva sociálnych vecí, úradu splnomocnenca, ministerstva školstva, kultúry po ďalšie inštitúcie. Aby sa vytvoril jeden komplexný a najmä dlhodobý program, ktorý by už veci konečne riešil.
Vytvára Most-Híd mosty medzi obyvateľmi?
Myslím, že áno. V rámci vnútroštátnom istotne. V rámci medzištátnom, ak myslím na vzťahy Slovenska a Maďarska, tak, žiaľ, nie. Ale nie našou vinou…
Nastal od volieb posun v slovensko-maďarských vzťahoch?
V medzištátnych?
Áno.
Okrem toho, že sa odhysterizovala a upokojila atmosféra v oblasti slovensko-maďarských vzťahov, tak nejaký výrazný posun nevidím.
Čo bude vašou hlavnou úlohou v roku 2011?
Chceme skompletizovať personálne obsadenie nášho úradu, ktorý zatiaľ mohol pracovať na polovičný plyn, možno len na tretinový. Chceme to skompletizovať a nastaviť všetky sekcie a odbory tak, aby pracovali naplno. Reálna práca pre nás začne až niekedy v januári, februári. Budeme pokračovať v legislatívnych iniciatívach, okrem iného chceme do leta predložiť fundamentálny zákon o podpore a rozvoji kultúry národnostných menšín.
Zhováral sa Lukáš Melicher
