Analytici amerického ministerstva obrany v správe Pentagonu o politike Číny poukázali na politickú, diplomatickú a obmedzenú vojenskú podporu Ruska zo strany Číny počas rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, ale dodávajú, že vzťah Pekingu s Moskvou je poznačený strategickou nedôverou.
Vlastný obraz zodpovednej veľmoci
Správa naznačuje, že rozhodnutie Ruska spustiť rozsiahlu inváziu na Ukrajinu Čínu zaskočilo. Na tomto pozadí sa Peking snažil udržať svoje úzke vzťahy s Moskvou a zároveň presadzovať svoj vlastný obraz zodpovednej veľmoci a neutrality.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Na tento účel Čína opakuje ruské príbehy, ak sa zhodujú s kritikou Spojených štátov, zdrží sa odsudzovania ruských činov alebo používania slova „vojna“ na ich označenie a tiež spolupracuje s Moskvou v rámci medzinárodných platforiem, ako je OSN alebo BRICS.
Duma schválila anulovanie ratifikácie zákazu jadrových skúšok, Rusko sa tým chce vyrovnať USA
V súvislosti s poskytovaním ekonomickej a vojenskej pomoci Rusku sa Čína podľa správy snaží „vyvážiť svoje strategické partnerstvo s Ruskom a zároveň sa vyhnúť reputačným alebo ekonomickým nákladom“, ktoré môžu vzniknúť v prípade dodávok zbraní.
Čínsko-ruské vzťahy
Údaje z ruských colných úradov zároveň potvrdzujú, že spoločnosti v Ruskej federácii nakupovali v Číne produkty dvojakého použitia a „niektoré menšie vojenské položky pre koncových používateľov ruskej armády, ako sú ručné zbrane, náhradné diely, navigačné zariadenia a ochranná výbava“.
Putin a Si Ťin-pching sa dohodli na koordinácii zahraničnej politiky, čínsky prezident sľúbil aj väčšiu otvorenosť trhu
Zároveň sú podľa zostavovateľov správy Pentagonu čínsko-ruské vzťahy „stále zafarbené latentným napätím a strategickou nedôverou“ v dôsledku historickej skúsenosti s Ruskou ríšou a Sovietskym zväzom, ktoré považovali Čínu za slabšieho suseda.
„Napriek normalizácii čínsko-sovietskych vzťahov v roku 1989 a vyriešeniu dlhotrvajúcich hraničných sporov zostáva Čína voči ruským zámerom podozrievavá,“ konštatuje správa Pentagonu.